UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného H. E. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí 29. mája 2014 v Bratislave dovolanie obvineného H. E., podaného prostredníctvom zvoleného obhajcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 18. novembra 2013, sp. zn. 8 To 94/2013, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného H. E. s a o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo 17. júna 2013 sp. zn. 5 T 40/2011 bol obvinený H. E. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. (v bode 1/ rozsudku) a zo zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 155 ods. 1 Tr. zák. (v bode 2/ rozsudku) na skutkovom základe, že
1/ v Košiciach na ulici Madridskej č. 3 dňa 9.10.2010 v čase okolo 18.00 hod. na parkovisku po tom, čo ho D. Y. fyzicky napadol, z dôvodu, že deň predtým obžalovaný mal napadnúť svoju manželku a sestru D. Y., D. E., zvalil na zem, prisadol a zafixoval mu hlavu prstami a palcom ľavej ruky, ktorými tlačil na jeho líce, tento opakovane dva až trikrát mimoriadne veľkou intenzitou zahryzol do palca ľavej ruky D. Y. v úmysle sa vyslobodiť spod zovretia, čím mu spôsobil hryznú ranu na koncovom článku palca ľavej ruky veľkosti cca 3-4 cm so stratou nechta a poranením nechtového lôžka cca 2-3 cm a trieštivou zlomeninou koncového článku palca ľavej ruky, ktoré zranenia si u D. Y. vyžiadali liečenie po dobu 4-5 týždňov,
2/ v Košiciach na parkovisku na ulici Jánošíkovej dňa 9.10.2010 okolo 20.00 hod. napadol zbraňou zvanou nunchaku D. Y. tak, že ho opakovane udieral smerujúc údery na jeho hlavu, pričom poškodený sa bránil blokovaním ľavou rukou pred hlavou, čím mu spôsobil pomliaždenie s krvnými výronmi a povrchovými odreninami na ľavom predlaktí.
Za to bol odsúdený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnnýtrest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov. Na výkon uloženého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obvinenému povinnosť uhradiť poškodenému D. Y.kodu vo výške 893,40 € (osemstodeväťdesiattri eur a štyridsať centov).
Proti tomuto rozsudku podal obvinený ihneď po jeho vyhlásení odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní (č.l. 274). Včas podané odvolanie odôvodnil osobitným podaním prostredníctvom svojho obhajcu.
V písomných dôvodoch odvolania (č.l. 286-294) uviedol, že sa necíti byť vinným zo spáchania skutku v bode 1/ rozsudku, pretože konal v nutnej obrane. Podrobne popísal priebeh skutkového deja s tým, že to bol práve poškodený, kto ho napadol, ponižujúcim spôsobom ho rukou v ústach bolestivo fixoval ako zviera, preto ho pohrýzol do palca, bol už vyčerpaný a dusil sa pod váhou tela poškodeného, ktorý má 95 kg. Ku skutku v bode 2/ uviedol, že súd sa vôbec nevysporiadal s výpoveďou poškodeného ohľadne nunchaku, namietal pribratie znalca ad hoc Mgr. Igora Vakoša, pričom jeho znalecké dokazovanie bolo založené na jeho trénerských domnienkach. Spochybňoval svedecké výpovede dcéry Q. a D. E.. Napokon mal výhrady k právnej kvalifikácii, nakoľko nebolo preukázané, že poškodenému chcel úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. V závere svojho odvolania navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a domáhal sa oslobodenia spod obžaloby.
Predseda senátu v súlade s ustanovením § 314 Tr. por. doručil rovnopis odvolania na vyjadrenie ostatným stranám trestného konania, pričom prokurátor vo svojom vyjadrení navrhol odvolanie zamietnuť, pretože rozhodnutie súdu považuje za správne a zákonné. Rovnako sa vyjadril splnomocnenec poškodeného.
Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý na verejnom zasadnutí 18. novembra 2013 rozhodol rozsudkom sp. zn. 8 To 94/2013 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine v bode 1/ napadnutého rozsudku, následne vo výroku o treste a výroku o náhrade škody a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol a podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, § 38 ods. 3, § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. uložil obvinenému trest odňatia slobody vo výmere 1 (jedného) roka, pričom výkon uloženého trestu obvinenému podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu 2 (dvoch) rokov.
Napokon podľa § 285 písm. b/ Tr. por. obvineného H. E. oslobodil spod obžaloby pre skutok, ktorý ma spáchať na skutkovom základe, že
v Košiciach na ulici Madridskej č. 3 dňa 9.10.2010 v čase okolo 18.00 hod. na parkovisku po tom, čo ho D. Y. fyzicky napadol z dôvodu, že deň predtým obžalovaný mal napadnúť svoju manželku a sestru D. Y., D. E., zvalil na zem, prisadol a zafixoval mu hlavu prstami a palcom ľavej ruky, ktorými tlačil na jeho líce, tento opakovane dva až trikrát mimoriadne veľkou intenzitou zahryzol do palca ľavej ruky D. Y. v úmysle sa vyslobodiť zo zovretia, čím mu spôsobil hryznú ranu na koncovom článku palca ľavej ruky veľkosti cca 3-4 cm so stratou nechta a poranením nechtového lôžka cca 2-3 cm a trieštivou zlomeninou koncového článku palca ľavej ruky, ktoré zranenia si u D. Y. vyžiadali liečenie po dobu 4-5 týždňov, pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného D. Y. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 18. novembra 2013, kedy vo veci rozhodol krajský súd.
Odpis rozhodnutia krajského súdu obvinený neprevzal ani napriek opakovanému doručovaniu a zásielkabola dňa 22. januára 2014 vrátená súdu s poznámkou - adresát neznámy, preto sa v zmysle § 66 ods. 4 Tr. por. považuje za doručenú dňom jej vrátenia. Obhajca obvineného prevzal rozhodnutie 15. januára 2014, prokurátor a splnomocnenec poškodeného prevzali rozhodnutie 16. januára 2014.
Okresný súd Košice I dňa 26. mája 2014 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie obvineného H. E., ktoré podal prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Dušana Antola, ktorý obvineného zastupoval aj v pôvodnom konaní. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 3. marca 2014 z dôvodov § 371 ods. 1 písm. g/, i/ Tr. por.
V písomných dôvodoch svojho dovolania obvinený v podstate argumentoval dôvodmi, ktoré uplatnil v rámci odvolacieho konania. Vo vzťahu k uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. namietal nezákonnosť znaleckého dokazovania znalcom ad hoc Mgr. Igorom Vakošom, ktorý je trénerom bojových umení. Znalecké dokazovanie nemalo charakter odbornosti a bolo založené na dohadoch a trénerských domnienkach. Podľa jeho názoru mal súd do konania pribrať znalca zapísaného v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.
V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. namietal pravdivosť výpovede poškodeného D. Y., znovu spochybňoval znalecký posudok Mgr. Vakoša, namietal vierohodnosť svedeckých výpovedí svojej dcéry Q. E. i bývalej manželky D. E.. Vytýkal súdom, že nezistili riadne skutkový stav veci a hodnotenie jednotlivých dôkazov, čím boli porušené základné zásady trestného konania. Nesúhlasil s diferencovaním a prerozdeľovaním skutkového stavu a tým vytvorením skutku 2/. V závere svojho mimoriadneho opravného prostriedku poukazoval na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj rozsudok okresného súdu a prikázať prvostupňovému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.
Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, s upozornením, že sa môžu v lehote, ktorú im určil k dovolaniu obvineného vyjadriť. Uvedenú možnosť využil prokurátor, ktorý vo svojom vyjadrení z 9. apríla 2014 (č.l. 350) uviedol, že dovolacie dôvody nie sú dané, s námietkami sa podrobne zaoberal prvostupňový súd, ako aj odvolací, a preto navrhol dovolanie obvineného odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Poškodený D. Y. vo svojom vyjadrení zo 16. apríla 2014 (č.l. 351-352) uviedol, že celý problém nastal vtedy, keď sa od svojej sestry D. E., bývalej manželky obvineného, dozvedel, že ju fyzicky napadol pred jej pracoviskom a následne prehovorila o svojom manželstve, že ju obvinený dlhšiu dobu fyzicky a psychicky týral. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní i na súde vždy hovoril pravdu a jeho výpovede boli zhodné. Obvinený klame a jeho výpoveď, že po incidente na Madridskej ulici išiel domov a utrpel psychickú traumu, je nepravdivá. Naopak z bytu vzal nunchaku a začal ho hľadať u rodičov, v bydlisku a v zdravotníckych zariadeniach, čo potvrdila i dcéra obvineného Q.. Zranenia na ruke mu spôsobil obvinený úderom nunchaku a sú zaznamenané aj na fotodokumentácii, ktorá je súčasťou spisu, preto jeho dovolanie nie je dôvodné. Všetky rozhodnutia boli vykonané zákonným spôsobom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Dovolanie podal obvinený v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por. prostredníctvom obhajcu. Zároveň však zistil, že dovolanie obvineného je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokýmuplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Právne fundovanú argumentáciu má zaistiť práve povinné zastúpenie obvineného obhajcom - advokátom.
Obvinený ako prvý dovolací dôvod uplatnil ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma, či skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Iba opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu ( § 41 až 43 Tr. zák., ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi podľa § 47 ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov ako je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a pod., pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku.
K uvedenému dovolaciemu dôvodu je potrebné ďalej uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenú v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. V tomto smere dovolací súd odkazuje na ustálenú judikatúru k výkladu a aplikácii dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Z obsahu dovolania obvineného vyplýva, že vo vzťahu k citovanému dovolaciemu dôvodu obvinený uplatnil námietky, ktorými zjavne vybočil z deklarovaného dovolacieho dôvodu. Formálne síce namieta nesprávne právne posúdenie skutku, avšak jeho námietky primárne smerovali do oblasti skutkových zistení. Dovolanie neobsahuje jedinú konkrétnu námietku smerujúcu proti chybnej právnej kvalifikácii jeho činu. Obvinený súdom oboch stupňov vytýka iba nesprávne zistenie skutkového stavu veci, ku ktorému došlo v dôsledku chybného hodnotenia dôkazov. V podstate spochybňoval súdmi ustálený skutkový stav a následne predostrel vlastnú verziu skutku založenú na inom, pre neho priaznivejšom hodnotení dôkazov. Skôr ako o právnu námietku ide o skrytú snahu obvineného, aby vykonané dôkazy a skutkový stav boli vyhodnotené v jeho prospech.
Čo sa týka právnej kvalifikácie konania obvineného ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., táto zodpovedá priebehu skutkového deja uvedeného v bode 2/ výroku napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa po objektívnej i subjektívnej stránke a je správna.
Obvinený z opatrnosti ako ďalší dovolací dôvod uviedol ustanovenie § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., podľa ktorého možno dovolanie podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Vo všeobecnej rovine k tomuto dovolaciemu dôvodu považuje dovolací súd za nutné uviesť, že uvedený dôvod sa vzťahuje k najdôležitejšej fáze trestného konania - k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch etapách, začína vyhľadávaním, nasleduje etapa zabezpečovania dôkazov, potom ich vykonávania a na záver etapa hodnotenia dôkazov. Za dôkaz pritom môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov podľa Trestného poriadku alebo podľa osobitného zákona.
Dôvod dovolania podľa citovaného ustanovenia sa vzťahuje predovšetkým k tretej etape dokazovania, t.j. k vykonávaniu dôkazov súdom. Prirodzene zahŕňa aj predchádzajúce dve štádiá dokazovania, pretože dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom, nie sú v trestnom konaní použiteľné a nie je možné ich vyhodnotiť ani v prípade, keby boli na hlavnom pojednávaní súdom vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku. Pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu sa preto vyžaduje, aby sa napadnuté súdne rozhodnutie opieralo o nezákonné dôkazy.
Zároveň treba uviesť, že uvedený dovolací dôvod sa nevzťahuje na posledné štádium dokazovania - na hodnotenie dôkazov. V trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie. Platný Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, čo sa týka miery dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por., podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Z obsahu spisového materiálu pritom vyplýva, že dôkazy v posudzovanej veci boli nielen súdom, ale aj v prípravnom konaní vykonané spôsobom, ktorý zodpovedá zákonu. V súlade so zákonom bol aj postup súdu prvého stupňa, keď do konania pribral znalca ad hoc Mgr. Igora Vakoša, pretože iný znalec v tejto oblasti zapísaný v Zozname znalcov vedenom na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky zapísaný nebol. Argumentáciu obvineného vo vzťahu k tomuto dovolaciemu dôvodu preto najvyšší súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
V posudzovanom prípade, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/, g/ Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného H. E. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.