5 Tdo 32/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného V. F., pre trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2
Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
18. augusta 2011 v Bratislave dovolanie obvineného V. F. proti uzneseniu Krajského súdu
v Banskej Bystrici z 8. novembra 2010, sp. zn. 3 To 208/2010, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. a/ Tr. por. dovolanie obvineného V. F. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 21. júna 2006,
sp. zn. 4 T 232/05, bol obvinený V. F. uznaný za vinného v bode 1/ rozsudku z trestného činu
ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej v texte len
„Tr. zák.“), v bode 2/ rozsudku z trestného činu porušovania domovej slobody podľa § 238
ods. 1, ods. 2 Tr. zák., z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák.
a z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 Tr. zák. a v bode 3/ rozsudku z trestného činu
násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 197 ods. 1,
ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe, že:
1/ dňa 17. októbra 2004 v čase okolo 18.30 hod. v S. N. V., v izbe bytu
na ulici K. fyzicky napadol svoju matku R. F. tak, že ju päsťou pravej ruky udrel do oblasti
tváre nad ľavým okom, čím jej takto spôsobil zranenie, a to otras mozgu I. stupňa
s pohmoždením okolo ľavého oka a následným krvácaním pod spojovku ľavého oka s dobou
liečenia od 17. októbra 2004 do 1. novembra 2004, t. j. 14 dní,
2/ dňa 24. decembra 2004 v čase okolo 21.00 hod. v S. N. V., v byte na ulici K.
vykopol vchodové dvere do bytu majiteľky M. Š., čím jej spôsobil škodu na zariadení
vo výške 1.000,- Sk, kde fyzicky napadol Ing. S. S., ktorý v byte spal tak, že ho opakovane
ležiaceho na zemi bil päsťami oboch rúk po celej hlave a keď poškodený vstal,
tak ho obvinený sotil do steny, kde zadnou časťou hlavy narazil do steny a spadol na zem,
čím mu spôsobil zranenie, a to tržno-zhmoždenú ranu pravého obočia, tržno-zhmoždenú ranu
brady, krvácanie z nosa, početné pohmoždeniny a krvné podliatiny tváre extenzívneho stupňa
s dĺžkou práceneschopnosti 10 dní, pri odchode z bytu odcudzil 1 ks elektrickú vŕtačku zn. B.
a 1 ks elektrickú vŕtačku zn. N., čím majiteľovi L. Š. spôsobil škodu vo výške 8 160 Sk,
3/ od presne nezisteného dňa mesiaca september 2004 do 5. januára 2005 v S. N. V.,
na ulici K. v byte niekoľkokrát opakovane vulgárne nadával svojej matke R. F. a vyhrážal
sa jej zabitím tak, že zletí zo schodov, že ju podreže ako psa, čím u poškodenej vzbudil
dôvodnú obavu o jej život a zdravie.
Okresný súd za to obvineného V. F. odsúdil podľa § 238 ods. 2 Tr. zák. s použitím
§ 35 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 27 (dvadsaťsedem) mesiacov
nepodmienečne. Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd zaradil obvineného V. F. pre výkon
trestu odňatia slobody do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 zaviazal obvineného V. F.
zaplatiť poškodeným Ing. S. S., nar. X., bytom S. N. V., ul. H. náhradu škody vo výške 7 250
Sk ako bolestné, V., riaditeľstvo, M., B. náhradu škody vo výške 1 820 Sk, V. pobočka K.
vo výške 561 Sk a M. Š., nar. X., bytom S. N. V., ul. S. náhradu škody vo výške 1 000 Sk.
Rozsudok súdu prvého stupňa napadol obvinený V. F. prostredníctvom ustanoveného
obhajcu JUDr. P. P. odvolaním, ktoré Krajský súd v Košiciach uznesením
z 22. novembra 2006, sp. zn. 7 To 78/2006, podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006
ako nedôvodné zamietol.
Proti rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený V. F. prostredníctvom ustanoveného
obhajcu JUDr. R. Z. dovolanie, ktoré oprel o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1
písm. d/ a písm. j/ Tr. por. účinného od 1. januára 2006(ďalej len „Tr. por.“).
V písomných dôvodoch dovolania obvinený V. F. (ďalej aj ako „dovolateľ“)
argumentoval výlučne tým, že v predmetnej trestnej veci sa konanie proti jeho osobe viedlo ako proti ušlému podľa § 302 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, hoci na takéto
konanie podľa jeho názoru neboli splnené zákonné podmienky. Dovolateľ v texte dovolania
potom podrobne rozobral dôvody, pre ktoré podľa jeho názoru podmienky konania proti
ušlému splnené neboli. Práve v uvedenom dovolateľ videl naplnenie ním uplatnených
dovolacích dôvodov.
V petite dovolania dovolateľ navrhol, aby dovolací súd postupom podľa § 384 ods. 1
Tr. por. v zmysle § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. vyslovil porušenie zákona „v zmysle
príslušných ustanovení, o ktoré sa dôvody dovolania opierajú a súčasne zrušil napadnuté
rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach a aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého
stupňa.“
Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil
rovnopis dovolania stranám trestného konania s upozornením, že sa môžu k dovolaniu
obvineného v lehote jedného mesiaca vyjadriť. V stanovenej lehote sa k dovolaniu
obvineného V. F. nik nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2
písm. b/ Tr. por.) a prostredníctvom ustanoveného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.),
po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.), na mieste, kde možno tento
mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1Tr. por.), no zároveň tiež zistil,
že dovolanie je potrebné na neverejnom zasadnutí odmietnuť, bez preskúmania veci, lebo
bolo podané oneskorene (§ 382 písm. a/ Tr. por.).
Podľa § 370 ods. 2 Tr. por., ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, dovolanie
sa podáva najneskôr do troch rokov od doručenia rozhodnutia súdu.
Podľa § 382 písm. a/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané oneskorene.
Z obsahu spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že trestná vec
obvineného V. F. vedená na Okresnom súd Spišská Nová Ves pod sp. zn.
4 T 232/05, bola právoplatne skončená 22. novembra 2006. Konanie proti obvinenému V. F.
sa viedlo ako proti ušlému podľa § 358 a nasl. Tr. por. účinného do 1. januára 2006, pričom v konaní obvineného V. F. zastupoval súdom ustanovený obhajca
JUDr. P. P..
V konaní proti ušlému sa v zmysle § 361 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 všetky
písomnosti určené obvinenému doručujú iba obhajcovi. Uznesenie Krajského súdu
v Košiciach z 22. novembra 2006, sp. zn. 7 To 78/2006, ktorým odvolací súd odvolanie
obvineného V. F. podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 ako nedôvodné zamietol,
bolo ustanovenému obhajcovi obvineného JUDr. P. P. doručené 27. decembra 2006.
Obvinený V. F. podal dovolanie na Okresný súd Spišská Nová Ves dňa
27. januára 2011 sám, ktoré podanie potom 11. mája 2011 doplnil aj prostredníctvom
ustanoveného obhajcu JUDr. R. Z.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
konštatuje, že v predmetnej trestnej veci podal obvinený V. F. dovolanie zjavne oneskorene,
po uplynutí zákonom stanovej trojročnej lehoty na jeho podanie, preto súd dovolanie
obvineného V. F. na neverejnom zasadnutím s použitím § 382 písm. a/ Tr. por. odmietol.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 18. augusta 2011
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová