N a j v y š š í s ú d
5 Tdo 31/2013
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného R. K. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. prerokoval na
neverejnom zasadnutí 20. júna 2013 v Bratislave dovolanie obvineného R. K., zastúpeného
obhajcom JUDr. I. H. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 29. marca 2011 sp. zn. 5 To
124/2010, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. K.
s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 1. apríla 2010 sp. zn. 1 T 59/2007 bol obvinený
R. K. uznaný za vinného z dvojnásobného prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr.
zák. na skutkovom základe, že
1/ dňa 20. júla 2004 v Trnave uzatvoril so spoločnosťou Q., a.s., K., leasingovú
zmluvu č. X. na osobné motorové vozidlo zn. Daewoo Lanos 1, 5S, modrej metalízy, rok
výroby 1998, č. karosérie X., č. motora X., EČ: X. v nadobúdacej hodnote 180.000,-Sk,
pričom pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 40.420,-Sk a zaviazal sa zvyšnú časť
z ceny uhrádzať v 48 mesačných splátkach po 6.435,-Sk, napriek tomu, že bol nezamestnaný
a nebolo to v jeho finančných možnostiach a neuhradil žiadnu splátku a ani nevrátil predmet
leasingu na základe výzvy z 08.09.2004, čím svojím konaním spôsobil Q., a.s., H. N. č. X.,
K., škodu vo výške 139.580,-Sk,
2/ dňa 14. septembra 2005 v čase o 12.40 hod. vo V. č. X., v sídle spoločnosti M. F.
M. uzatvoril nájomnú zmluvu č. X. o prenájme mobilného hliníkového lešenia zn. Custers
Handy s výškou 10,5 m na obdobie od 14.09.2005 do 21.09.2005, kde predložil svoj
občiansky preukaz a zároveň zaplatil zálohu vo výške 15.000,- Sk, pričom sa zaviazal zaplatiť
nájomné vo výške 8.000,- Sk avšak prevzaté lešenie previezol na neznáme miesto do obce
Biely Kostol, kde ho ihneď odovzdal neznámej osobe, pričom do dnešného dňa predmet
nájmu nevrátil a nájomné za lešenie nezaplatil, čím spoločnosti M. F. M. V. č. X., spôsobil
škodu v celkovej výške 289.000,- Sk.
Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. s použitím
§ 42 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2
písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu
Okresného súdu Trnava z 18. apríla 2007 sp. zn. 0 T 13/2007, ktorým bol obvinenému
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov, ako aj všetky
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti Firma M. F. M. V., so sídlom X. V. č. X.,
IČO: X., škodu vo výške 160.616,- Sk.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd odkázal poškodenú spoločnosť Q., a.s., so sídlom H.
N. č. X., X. K., IČO: X. s nárokom na náhradu škody
na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal obvinený 15. apríla 2010
odvolanie (č.l. 275) do viny i trestu. V dôvodoch odvolania uviedol, že skutku v bode 1/
sa nedopustil, a preto sa mu uložený trest zdá vysoký a nespravodlivý. Žiadal preto zníženie
trestu.
Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Trnave, ktorý
na verejnom zasadnutí rozhodol rozsudkom z 29. marca 2011 sp. zn. 5 To 124/2010 tak,
že podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa
§ 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol, pričom obvinenému uložil podľa
§ 221 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 42 ods. 1, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov. Na výkon uloženého trestu
zaradil obvineného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Trnava
z 18. apríla 2007 sp. zn. 0 T 13/2007 vo výroku o treste, ako aj všetky rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili
podklad.
Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
29. marca 2011, kedy vo veci rozhodol krajský súd, pričom obvinený uložený trest podľa
hlásenia ústavu na výkon trestu (č.l. 344) vykonal 20. marca 2013.
Okresný súd Trnava 31. mája 2013 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky
dovolanie obvineného R. K., ktoré podal prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. I. H..
Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 25. marca 2013.
V písomných dôvodoch svojho dovolania uplatnil dovolacie dôvody podľa
§ 371 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/, písm. g/, písm. h/, písm. i/ Tr. por.
V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. a/, b/ namietal, že došlo
k porušeniu ústavnej zásady dvojinštančnosti trestného konania v otázke trestu, pretože
mu bol právoplatne uložený trest odňatia slobody Krajským súdom v Trnave, čo je v rozpore
s článkom 2 ods. 1 dodatkového Protokolu č. 7 Európskeho dohovoru o ľudských právach
(ďalej len Dohovor), voči ktorému nemal možnosť odvolať sa a namietať trest odňatia
slobody, čím rozhodoval o tejto otázke nepríslušný krajský súd v nezákonnom zložení
sudcov, namiesto rozhodovania príslušným okresným súdom vecne a miestne príslušnom.
Uvedeným postupom bol porušený aj čl. 14 ods. 5 Paktu o občianskych a politických právach
(vyhl. Min. zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.). Dovolací dôvod podľa písm. b/ bol naplnený aj tým, že okresný súd rozhodoval prostredníctvom toho istého sudcu po zrušujúcom
rozhodnutí krajského súdu v rozpore s ustanovením § 328 ods. 2 Tr. por., hoci mal ex offo
pristúpiť k zmene zákonného sudcu v súlade s ustanovením § 328 ods. 2 Tr. por., čím bolo
nezákonne zasiahnuté do jeho práva podľa § 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len Ústavy).
V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. namietal,
že prvostupňové i druhostupňové rozhodnutia neboli platne doručené neustanovenému
obhajcovi, hoci v čase doručovania a vydania rozhodnutí išlo o prípad povinnej obhajoby.
Neustanovenie obhajcu pre doručovanie rozhodnutí súdu v prípade povinnej obhajoby
predstavuje protiústavný procesný postup, ide o zásah kolidujúci so základným právom
na obhajobu (právnu pomoc) v zmysle čl. 4 ods. 2, ods. 3, čl. 50 ods. 3 Ústavy, čl. 6 ods. 3
písm. c/ Dohovoru, čl. 14 ods. 1, ods. 3 písm. a/, b/, d/ Paktu občianskych a politických práv,
čl. 40 ods. 3 Listiny č. 23/1991 Zb.
Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. videl v tom,
že verejné zasadnutie o odvolaní bolo vykonané v jeho neprítomnosti a odvolací súd rozhodol o odvolaní, hoci svoju neúčasť ospravedlnil práceneschopnosťou a dovolací dôvod podľa
§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. vôbec nezdôvodnil.
V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. namietal porušenie
princípov ukladania úhrnného a súhrnného trestu Okresným súdom Trnava v rozpore
s ustanovením § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., kedy mu postupom a rozhodnutiami súdov boli
neprípustným a neakceptovateľným spôsobom uložené paralelne samostatné tresty odňatia
slobody, hoci takýto spôsob ukladania trestu v platnom práve neexistuje. Krajský súd
v Trnave nezrušil právoplatný a vykonateľný trest odňatia slobody uložený rozsudkom
okresného súdu v dĺžke 5 mesiacov a ani okresný súd nezrušil predchádzajúce tresty
v hrubom rozpore so zákonom na jeho ujmu, čím mu bol fakticky uložený trest odňatia
slobody 58 mesiacov, namiesto súhrnného trestu odňatia slobody 30 mesiacov za všetky
skutky spáchané skôr, ako boli vydané a právoplatné rozhodnutia.
V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. namietal chybnú
aplikáciu a interpretáciu relevantných namietaných ustanovení zákona, Ústavy a Dohovoru
s negatívnymi dôsledkami, nesprávnosť výrokov o treste.
Záverom svojho dovolania navrhol, aby najvyšší súd vyslovil rozsudkom,
že napadnutým rozsudkom krajského súdu ako aj rozsudkom okresného súdu bol porušený
zákon v jeho neprospech, a to v ustanovení § 1, § 2 ods. 1 a nasl. Tr. por., § 41 ods. 1,
§ 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., v čl. 17 ods. 1 Ústavy, čl. 5 ods. 1 písm. a/ Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd výrokmi o treste. Navrhol zrušiť napadnuté výroky o treste rozsudku
Krajského súdu v Trnave z 29. marca 2011 sp. zn. 5 To 124/2010 a rozsudku Okresného súdu
Trnava z 14. februára 2012 sp. zn. 30 T 101/2009, ako aj ďalšie rozhodnutia na tieto výroky
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a prikázať
príslušnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol v súlade
so zákonom. Taktiež sa domáhal prerušenia výkonu trestu a jeho odloženia do doby
meritórneho rozhodnutia dovolacieho súdu.
Samosudkyňa súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručila
rovnopis dovolania ostatným stranám trestného konania, ktoré by mohli byť rozhodnutím
o dovolaní priamo dotknuté s upozornením, že sa môžu k dovolaniu obvineného vyjadriť.
Uvedenú možnosť ani jedna zo strán trestného konania nevyužila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom
stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať
(§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie podal obvinený v súlade s ustanovením § 373 ods. 1
Tr. por. prostredníctvom obhajcu. Zároveň však zistil, že dovolanie obvineného je potrebné
odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje,
že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne
uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné
prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou
zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve
obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto
mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení
§ 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť
(§ 374 ods. 2 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich
odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia
z vlastnej iniciatívy. Právne fundovanú argumentáciu má zaistiť práve povinné zastúpenie
obvineného obhajcom – advokátom.
Zároveň je potrebné poukázať na ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por., v zmysle ktorého
dôvody podľa odseku 1 (§ 371 Tr. por.) písm. a/ až písm. g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť
bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr
v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.
V predmetnej veci bolo preukázané, že obvinený svoje odvolanie proti rozsudku súdu
prvého stupňa bližšie nezdôvodnil, namietal iba vinu v bode 1/ rozsudku a výšku uloženého
trestu, ktorý považoval za príliš prísny. Dovolací súd pripomína, že obvinený v konaní
na súde prvého stupňa nemal žiadne výhrady voči príslušnosti súdu ani voči konajúcej samosudkyni, a takéto pripomienky nevzniesol ani v dôvodoch svojho odvolania proti
rozsudku súdu prvého stupňa, žiadne porušenie práva na obhajobu nevytýkal, námietky voči
uloženému súhrnnému trestu nemal. Rovnako nemal výhrady voči spôsobu, akým boli
jednotlivé dôkazy vykonané. Dovolaciemu súdu tak v akceptovaní dovolacích dôvodov
podľa § 371 ods. 1 písm. a/, b/, c/, g/, h/, i/ Tr. por. bráni vyššie citované ustanovenie
§ 371 ods. 4 Tr. por.
Napriek tomu považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že zo strany obvineného,
pokiaľ ide o námietky v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ide
o nesprávny výklad ustanovení Trestného poriadku a nepochopenie čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 7
k Dohovoru, ktorý hovorí o práve na odvolacie konanie v trestných veciach.
Podľa tohto článku každý, koho súd uzná za vinného z trestného činu, má právo dať
preskúmať výrok o vine alebo treste súdom vyššieho stupňa. Výkon tohto práva, vrátane
dôvodov, pre ktoré sa môže vykonať, ustanovuje zákon.
V posudzovanej veci bol obvinený uznaný za vinného z trestných činov rozsudkom
súdu prvého stupňa, proti ktorému dal obvinený odvolanie, o ktorom v zmysle § 315 Tr. por.
rozhodol príslušný krajský súd. Z toho vyplýva, že k žiadnemu porušeniu Trestného poriadku ani porušeniu práv deklarovaných v Dohovore a citovanom dodatkovom Protokole nedošlo.
Mimo tohto dovolacieho dôvodu sú aj námietky obvineného, ktorými poukazoval
na ustanovenie § 328 ods. 2 Tr. por. Práve v zmysle tohto ustanovenia bola po zrušení
pôvodného rozsudku súdu prvého stupňa povinná vo veci konať zákonná samosudkyňa.
Opodstatnené nie sú ani námietky obvineného súvisiace s právom na obhajobu
(§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.). Ako vyplýva z predloženého spisového materiálu, obvinený
v čase rozhodovania súdu prvého stupňa i rozhodovania odvolacieho súdu bol na slobode,
preto nešlo o prípad povinnej obhajoby a samotný obvinený si obhajcu na plnú moc nezvolil.
Obvinený v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. namietal
porušenie princípov ukladania úhrnného a súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.
V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že v rámci tohto dovolacieho dôvodu možno
namietať uloženie trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo uloženie takého
trestu, ktorý zákon za prerokúvaný trestný čin nepripúšťa. V prerokúvanej veci bol
obvinenému uložený trest odňatia slobody v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Okrem toho dovolací súd pripomína, že porušenie zákona pri uplatňovaní ustanovenia o úhrnnom a súhrnnom treste (§ 42 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.) možno uplatňovať iba v rámci
dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. – na nesprávnom použití iného
hmotnoprávneho ustanovenia. V danom prípade však k porušeniu ustanovenia
§ 42 ods. 1 Tr. zák. nedošlo. Zo strany obvineného ide znovu o nesprávny výklad tohto
ustanovenia.
Z ustanovenia § 42 ods. 1 Tr. zák. vyplýva, že ak súd odsudzuje páchateľa za trestný
čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný
jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Platí zásada, že pri ukladaní súhrnného trestu sa má postupovať ako pri ukladaní
úhrnného trestu, to znamená, že páchateľ dostane súhrnný trest za všetky trestné činy.
V danom prípade bol postup súdov nižšieho stupňa pri ukladaní súhrnného trestu správny.
Námietky obvineného, že súhrnný trest mal byť ukladaný aj za skutok, pre ktorý bol
právoplatne odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 0 T 38/2007,
sú neopodstatnené. Je vylúčené, aby bol ukladaný súhrnný trest, pretože skutok spáchal 5. októbra 2007, t.j. až po vyhlásení prvého trestného rozkazu sp. zn. 0 T 13//2007, ktorý
trestný rozkaz obvinený prevzal 18. apríla 2007.
Obvinený R. K. uplatnil aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. d/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo
verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené
zákonné podmienky.
Uvedený dovolací dôvod videl v tom, že odvolací súd rozhodol o jeho odvolaní
na verejnom zasadnutí bez jeho prítomnosti, hoci svoju neúčasť ospravedlnil. Zo spisu
vyplýva, že verejné zasadnutie sa uskutočnilo 29. marca 2011, pričom o termíne verejného
zasadnutia sa obvinený dozvedel 14. marca 2011, čo potvrdil vlastnoručným podpisom
na návratke (č.l. 280). Dňa 28. marca 2011 bola osobne do podateľne odvolacieho súdu
doručená kópia potvrdenia lekára o dočasnej práceneschopnosti, ale obvinený nepožiadal
o odročenie verejného zasadnutia (č.l. 283-284). Odvolaciemu súdu teda nič nebránilo, aby
nariadené verejné zasadnutie vykonal aj bez jeho prítomnosti. Potvrdenie o dočasnej
pracovnej neschopnosti sa vystavuje pre účely sociálneho zabezpečenia a samo o sebe
nie je dostatočným podkladom pre záver, že obvinenému bránia zdravotné dôvody v účasti
na verejnom zasadnutí. Napokon obvinený deň pred vykonaním verejného zasadnutia toto potvrdenie priniesol osobne do podateľne odvolacieho súdu. Obvineným citované ustanovenie
predpokladá, že obvinený svoju neúčasť hodnoverným spôsobom ospravedlní a zároveň
požiada o jeho odročenie. Nič také obvinený neurobil. Obvinený bol o termíne verejného
zasadnutia riadne vyrozumený, pričom bol na slobode a trestné stíhanie sa viedlo pre trestný
čin, na ktorý zákon ustanovil trest odňatia slobody, horná hranica ktorého neprevyšovala
5 (päť) rokov (§ 293 ods. 6 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011). Z uvedeného
vyplýva, že námietky obvineného dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por.
nespĺňajú.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371 Tr. por.
V prerokúvanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné
podmienky dovolania podľa § 371 Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky
na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného R. K. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 20. júna 2013
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová