5 Tdo 31/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba na neverejnom
zasadnutí konanom dňa 8. októbra 2009 v Bratislave v trestnej veci obvineného
R. M. pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm.
c/ Tr. zák. a trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a/, ods. 2
písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, o dovolaní obvineného zo dňa 10. augusta 2006
rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. poriadku dovolanie obvineného R. M. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Čadca rozsudkom zo dňa 11. novembra 2005, sp. zn. 2 T 26/2004, uznal
obžalovaného R. M. za vinného z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa
§ 171 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1
písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že
dňa 28. septembra 2003 okolo 22.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky
BMW ev. č. L. a to tak, že s vozidlom cúval na B. ulici v meste K., kde pri cúvaní narazil
zadnou časťou vozidla do rohu budovy C., potom pokračoval v jazde v protismere po B. ulici
smerom do obce R. a vozidlo viedol i napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu
Žilina, sp. zn. 3 T 283/01, z 25. mája 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. júna 2001
mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 (tri) roky a následne aj
napriek tomu, že na B. ulici v K. dával znamenie na zastavenie vozidla predpísaným
spôsobom červeným svetlom príslušník Mestskej polície K. M. J.. R. M. nereagoval
na znamenie M. J. na zastavenie vozidla a pokračoval v jazde, ešte zrýchlil a s vozidlom
smeroval na M. J., ktorý v dôsledku toho musel uskočiť za svoje služobné vozidlo, aby ho R. M. nezrazil a následne potom, ako R. M. s vozidlom v katastri mesta K. v km 7300 cesty
III/50757 nezvládol riadenie a havaroval mimo cestu, odmietol na opakovanú výzvu z vozidla
vystúpiť, bol M. J. a ďalším členom hliadky Mestskej polície K., B. D. vyťahovaný zo svojho
vozidla, počas čoho fyzicky napadol M. J. a to tak, že ho pravou rukou udrel do ramena
a následne po vytiahnutí z vozidla fyzicky napadol aj druhého člena hliadky M. D., ktorého
udrel pravou rukou do ramena, a pretože jeho agresívne správanie neprestávalo, členovia
hliadky mu založili putá, pričom ich R. M. slovne urážal a vyhrážal sa im fyzickou
likvidáciou.
Za to mu okresný súd uložil podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 35 ods. 1
Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, na výkon ktorého bol zaradený
podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zákona do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 49 ods. 1 Tr. zákona bol obvinenému uložený aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na dobu 3 (tri) roky. Podľa § 229 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného C.
odkázal s náhradou škody na konanie v občianskoprávnych veciach.
Na základe odvolaní podaných obvineným ako aj okresným prokurátorom, Krajský súd
v Žiline rozsudkom zo dňa 11. júla 2006, sp. zn. 1 To/116/2006, zrušil podľa § 258 ods. 1
písm. e/, písm. f/, ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 napadnutý rozsudok okresného
súdu vo výroku o treste a náhrade škody. Na podklade správne zisteného skutkového stavu
bol krajský súd názoru, že obvinenému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 4 (štyri) roky je nedostatočný (vzhľadom na predošlé odsúdenia obvineného),
a preto mu uložil prísnejší trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov. Krajský súd zrušil
aj výrok o náhrade škody, a to z dôvodu, že poškodený si neuplatnil náhradu škody riadne
a včas, t.j. do skončenia vyšetrovania (§ 43 ods. 2, § 166 ods. 1, ods. 2 Tr. por. účinného
do 1. januára 2006).
Rozsudok krajského súdu bol obvinenému doručený dňa 11. septembra 2006.
Proti vyššie uvedeným rozhodnutiam krajského a okresného súdu podal obvinený R. M.
dňa 9. júna 2009, zastúpený obhajcom JUDr. J. K. dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1
písm. g/ a písm. i/ Tr. por. Naplnenie uvedených dovolacích dôvodov videl obvinený v tom,
že do 19. februára 2004 neexistoval žiaden dôkaz, ktorý by odôvodňoval podozrenie, že sa dopustil aj trestného činu útoku na verejného činiteľa, a preto súdy nezákonne skúmali
a ukladali trest za tento trestný čin, pre ktorý mu ani nebolo vznesené obvinenie vecne
príslušným policajným orgánom. Súdy nie dôsledne aplikovali ustanovenie § 2 ods. 5 Tr. por.,
pretože pri výsluchu svedka G. by skúmali, prečo vec neodovzdal vecne príslušnému orgánu.
Rovnako postupovali súdy aj pri výsluchu svedkov J. a D., neskúmali skutočnosti svedčiace
v jeho prospech. Porušenie ustanovení Trestného poriadku nasvedčuje aj to, že na hlavnom
pojednávaní svedok J. neuviedol žiadnu takú skutočnosť, že by obvinený vykonal útok proti
jeho osobe autom. V konaní pred súdmi obidvoch stupňov bolo zrejmé, že existovali
pochybnosti o priebehu dokazovania v prípravnom konaní, najmä o pravdivosti
a hodnovernosti výpovedí svedkov J. a D.. Preto mali súdy precíznejšie aplikovať ustanovenie
§ 2 ods. 5 Tr. poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov došlo k nesprávnemu posúdeniu jeho
konania, ako aj jeho stíhaniu za trestný čin, pre ktorý bolo vznesené obvinenie v rozpore
v Trestným poriadkom. Obvinený preto navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj okresného súdu a tomuto prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu
prerokoval a rozhodol.
K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril okresný prokurátor v Čadci, ktorý uviedol,
že dovolacie námietky obvineného boli predmetom konania pred súdmi prvého a druhého
stupňa a sú nedôvodné. Navrhol preto, aby dovolací súd dovolanie obvineného odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369
ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný
prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné
odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré
sú v ňom uvedené.
Dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom
vykonané zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.) a ak je rozhodnutie založené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.).
Obvineným uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. možno
úspešne uplatniť za predpokladu, že dôkazy, na ktorých je rozhodnutie súdu založené neboli
vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku upravujúcimi postup orgánov činných
v trestnom konaní a súdu pri ich vykonávaní v prípravnom konaní alebo konaní pred súdom.
Vykonanie dôkazu je proces získania konkrétnych poznatkov a skutočností dôležitých
pre trestné konanie prostredníctvom dôkazných prostriedkov.
Nemožno sa však úspešne dovolať tohto porušenia tým, že sa spochybnia poznatky
a skutočnosti získané vykonaným dokazovaním, že sú neúplné alebo, že dokazovanie malo
preukázať aj skutočnosti svedčiace v prospech obvineného.
Rovnaký záver platí aj pri uplatnenom dôvode podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
keď obvinený takmer totožným spôsobom ako pri vyššie uvedenom dovolacom dôvode
spochybňuje skutkové okolnosti, ktoré v dovolacom konaní nemožno skúmať ani meniť. Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, je totiž určené k náprave v zákone výslovne
uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ale nie k revízii skutkových zistení
urobených súdmi prvého alebo druhého stupňa. Tieto nemôže dovolací súd dopĺňať ani
naprávať.
Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom
konaní bol podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom
zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por.
Obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať
zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por.
Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné
ustanovenia upravujúce dôvody dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty stojace
mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa
§ 382 písm. c/ Tr. por.
Dovolacie námietky obvineného R. M. sa vôbec nedotýkali právneho posúdenia
zisteného skutku alebo skutočností, že rozhodnutie súdu bolo založené na dôkazoch, ktoré
neboli vykonané zákonným spôsobom, ale naopak, priamo a konkrétne spochybňovali
skutkové závery súdov prvého a druhého stupňa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, preto so zreteľom na viazanosť
dôvodmi dovolania podľa § 385 Tr. por. a pre uvedené nesplnenie podmienok dovolania
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie obvineného R. M. odmietol na neverejnom
zasadnutí bez preskúmania veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 8. októbra 2009
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová