5 Tdo 31/2009

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba na neverejnom

zasadnutí konanom dňa 8. októbra 2009 v Bratislave v trestnej veci obvineného

R. M.   pre trestný čin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 171 ods. 1 písm.

c/ Tr. zák. a trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a/, ods. 2

písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, o dovolaní obvineného zo dňa 10. augusta 2006

rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. poriadku dovolanie obvineného R. M. sa   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Čadca rozsudkom zo dňa 11. novembra 2005, sp. zn. 2 T 26/2004, uznal

obžalovaného R. M. za vinného z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa

§ 171 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1

písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na tom skutkovom základe, že

dňa 28. septembra 2003 okolo 22.00 hod. viedol osobné motorové vozidlo značky

BMW ev. č. L. a to tak, že s vozidlom cúval na B. ulici v meste K., kde pri cúvaní narazil

zadnou časťou vozidla do rohu budovy C., potom pokračoval v jazde v protismere po B. ulici

smerom do obce R. a vozidlo viedol i napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu

Žilina, sp. zn. 3 T 283/01, z 25. mája 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28. júna 2001

mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 (tri) roky a následne aj

napriek tomu, že na B.   ulici v K.   dával znamenie na zastavenie vozidla predpísaným

spôsobom červeným svetlom príslušník Mestskej polície K.   M. J.. R. M. nereagoval

na znamenie M. J. na zastavenie vozidla a pokračoval v jazde, ešte zrýchlil a s vozidlom

smeroval na M. J., ktorý v dôsledku toho musel uskočiť za svoje služobné vozidlo, aby ho R. M. nezrazil a následne potom, ako R. M. s vozidlom v katastri mesta K. v km 7300 cesty

III/50757 nezvládol riadenie a havaroval mimo cestu, odmietol na opakovanú výzvu z vozidla

vystúpiť, bol M. J. a ďalším členom hliadky Mestskej polície K., B. D. vyťahovaný zo svojho

vozidla, počas čoho fyzicky napadol M. J. a to tak, že ho pravou rukou udrel do ramena

a následne po vytiahnutí z vozidla fyzicky napadol aj druhého člena hliadky M. D., ktorého

udrel pravou rukou do ramena, a pretože jeho agresívne správanie neprestávalo, členovia

hliadky mu založili putá, pričom ich R. M. slovne urážal a vyhrážal sa im fyzickou

likvidáciou.  

Za to mu okresný súd uložil podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 35 ods. 1

Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky, na výkon ktorého bol zaradený

podľa § 39a ods. 2 písm. b/ Tr. zákona do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 49 ods. 1 Tr. zákona bol obvinenému uložený aj trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá na dobu 3 (tri) roky. Podľa § 229 ods. 1 Tr. poriadku poškodeného C.

odkázal s náhradou škody na konanie v občianskoprávnych veciach.

Na základe odvolaní podaných obvineným ako aj okresným prokurátorom, Krajský súd

v Žiline rozsudkom zo dňa 11. júla 2006, sp. zn. 1 To/116/2006, zrušil podľa § 258 ods. 1

písm. e/, písm. f/, ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 napadnutý rozsudok okresného

súdu vo výroku o treste a náhrade škody. Na podklade správne zisteného skutkového stavu

bol krajský súd názoru, že obvinenému uložený nepodmienečný trest odňatia slobody

vo výmere 4 (štyri) roky je nedostatočný (vzhľadom na predošlé odsúdenia obvineného),

a preto mu uložil prísnejší trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov. Krajský súd zrušil

aj výrok o náhrade škody, a to z dôvodu, že poškodený si neuplatnil náhradu škody riadne

a včas, t.j. do skončenia vyšetrovania (§ 43 ods. 2, § 166 ods. 1, ods. 2 Tr. por. účinného

do 1. januára 2006).

Rozsudok krajského súdu bol obvinenému doručený dňa 11. septembra 2006.

Proti vyššie uvedeným rozhodnutiam krajského a okresného súdu podal obvinený R. M.

dňa 9. júna 2009, zastúpený obhajcom JUDr. J. K. dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1

písm. g/ a písm. i/ Tr. por. Naplnenie uvedených dovolacích dôvodov videl obvinený v tom,

že do 19. februára 2004 neexistoval žiaden dôkaz, ktorý by odôvodňoval podozrenie, že sa dopustil aj trestného činu útoku na verejného činiteľa, a preto súdy nezákonne skúmali

a ukladali trest za tento trestný čin, pre ktorý mu ani nebolo vznesené obvinenie vecne

príslušným policajným orgánom. Súdy nie dôsledne aplikovali ustanovenie § 2 ods. 5 Tr. por.,

pretože pri výsluchu svedka G. by skúmali, prečo vec neodovzdal vecne príslušnému orgánu.

Rovnako postupovali súdy aj pri výsluchu svedkov J. a D., neskúmali skutočnosti svedčiace

v jeho prospech. Porušenie ustanovení Trestného poriadku nasvedčuje aj to, že na hlavnom

pojednávaní svedok J. neuviedol žiadnu takú skutočnosť, že by obvinený vykonal útok proti

jeho osobe autom. V konaní pred súdmi obidvoch stupňov bolo zrejmé, že existovali

pochybnosti o priebehu dokazovania v prípravnom konaní, najmä o pravdivosti

a hodnovernosti výpovedí svedkov J. a D.. Preto mali súdy precíznejšie aplikovať ustanovenie

§ 2 ods. 5 Tr. poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov došlo k nesprávnemu posúdeniu jeho

konania, ako aj jeho stíhaniu za trestný čin, pre ktorý bolo vznesené obvinenie v rozpore

v Trestným poriadkom. Obvinený preto navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok

krajského súdu ako aj okresného súdu a tomuto prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu

prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa písomne vyjadril okresný prokurátor v Čadci, ktorý uviedol,

že dovolacie námietky obvineného boli predmetom konania pred súdmi prvého a druhého

stupňa a sú nedôvodné. Navrhol preto, aby dovolací súd dovolanie obvineného odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,

že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369

ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný

prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné

odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

Dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom

vykonané zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.) a ak je rozhodnutie založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.).

Obvineným uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. možno

úspešne uplatniť za predpokladu, že dôkazy, na ktorých je rozhodnutie súdu založené neboli

vykonané v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku upravujúcimi postup orgánov činných

v trestnom konaní a súdu pri ich vykonávaní v prípravnom konaní alebo konaní pred súdom.

Vykonanie dôkazu je proces získania konkrétnych poznatkov a skutočností dôležitých

pre trestné konanie prostredníctvom dôkazných prostriedkov.

Nemožno sa však úspešne dovolať tohto porušenia tým, že sa spochybnia poznatky

a skutočnosti získané vykonaným dokazovaním, že sú neúplné alebo, že dokazovanie malo

preukázať aj skutočnosti svedčiace v prospech obvineného.

Rovnaký záver platí aj pri uplatnenom dôvode podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,

keď obvinený takmer totožným spôsobom ako pri vyššie uvedenom dovolacom dôvode

spochybňuje skutkové okolnosti, ktoré v dovolacom konaní nemožno skúmať ani meniť. Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, je totiž určené k náprave v zákone výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ale nie k revízii skutkových zistení

urobených súdmi prvého alebo druhého stupňa. Tieto nemôže dovolací súd dopĺňať ani

naprávať.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom

konaní bol podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom

zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1

písm. i/ Tr. por.

Obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať

zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por.

Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné

ustanovenia upravujúce dôvody dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty stojace

mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa

§ 382 písm. c/ Tr. por.

Dovolacie námietky obvineného R. M. sa vôbec nedotýkali právneho posúdenia

zisteného skutku alebo skutočností, že rozhodnutie súdu bolo založené na dôkazoch, ktoré

neboli vykonané zákonným spôsobom, ale naopak, priamo a konkrétne spochybňovali

skutkové závery súdov prvého a druhého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, preto so zreteľom na viazanosť

dôvodmi dovolania podľa § 385 Tr. por. a pre uvedené nesplnenie podmienok dovolania

podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie obvineného R. M. odmietol na neverejnom

zasadnutí bez preskúmania veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 8. októbra 2009

  JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová