UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Štifta a Mgr. Michala Polláka v trestnej veci obvineného T. Q. pre zločin neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z. účinného od 6. augusta 2024, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 26. júna 2025 v Bratislave dovolanie obvineného T. Q. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Viktora Mlyneka proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo 17. októbra 2024, sp. zn. 4T/62/2024, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného T. Q. odmieta.
Odôvodnenie
Okresný súd Nitra (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom zo 17. októbra 2024, sp. zn. 4T/62/2024, uznal obvineného T. Q. za vinného zo zločinu neoprávnenej výroby a obchodovania s omamnou látkou a psychotropnou látkou podľa § 173 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zák. v znení zákona č. 40/2024 Z. z. účinného od 6. augusta 2024 na skutkovom základe tam uvedenom.
Za to súd obvinenému uložil podľa § 173 ods. 3 Tr. zák. zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 5 Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. súd obvineného na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. a § 74 ods. 1 veta posledná Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Dňa 21. apríla 2025 podal obvinený T. Q. prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Viktora Mlyneka písomne odôvodnené dovolanie, v ktorom uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c)Tr. por., a síce zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Obvinený vo svojej dovolacej argumentácii namietal, že v konaní došlo k poskytnutiu výhod pre niektorých svedkov, ktorí svedčili v jeho neprospech, a to najmä v prípade svedkyne L. L., pričom nezákonný postup orgánov činných v trestnom konaní ako aj súdu videl aj v tom, že svedkovia, ktorí vypovedali pred vznesením obvinenia voči jeho osobe, boli ovplyvňovaní zo strany príslušníkov polície (vyšetrovateľov, operatívcov), keďže pred ich výsluchom boli inštruovaní ako majú vypovedať a boli nabádaní, aby uvádzali okolnosti v jeho neprospech. V tejto súvislosti poukázal na porušenie smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1919 z 26. októbra 2016 o právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby v trestnom konaní a pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači. Uviedol, že jediným dôvodom priznania viny bola hroziaca výška trestu odňatia slobody, keďže prokurátor mu „ponúkal“ až 8 rokov. Taktiež mal za to, že súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou a nevenoval sa jeho námietkam ohľadne spôsobu výpovedi svedkov, čím porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie a právo na obhajobu zásadným spôsobom. Rozsudok okresného súdu je tak podľa názoru obvineného založený na extrémnom nesúlade so skutkovými zisteniami, na nevysporiadaní sa s námietkami obhajoby, na nerešpektovaní základných ústavných princípov súvisiacich s trestným konaním, na svojvoľnej interpretácii a aplikácii noriem trestného práva, keďže vychádza zo skutkových zistení, ktoré nevyplývajú z vykonaného dokazovania, pričom pri ich hodnotení zo strany súdu nedošlo ani k uplatneniu zásady „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obvineného a to práve z dôvodov vplývania na svedkov zo strany orgánov činných v trestnom konaní pred ich výsluchom.
Z vyššie uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. rozsudkom vyslovil, že rozsudkom okresného súdu bol porušený § 2 ods. 1, ods. 4, ods. 7, ods. 9, ods. 10, ods. 12 a ods. 14, § 34 ods. 1 a ods. 2 a § 131 Tr. por., a to v jeho neprospech, a aby dovolací súd podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, ako aj chybné konanie, ktoré mu predchádzalo a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal okresnému súdu, aby vec znovu prerokoval a rozhodol iný sudca podľa § 388 ods. 2 Tr. por.
K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len „prokurátorka“) podaním z 28. mája 2025 konštatujúc, že v priebehu celého trestného konania vedeného proti obvinenému bolo plne rešpektované jeho právo na obhajobu a nedošlo k žiadnemu a už vôbec nie zásadnému porušeniu tohto jeho práva, preto v danej veci nie je naplnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. Mala za to, že obvineným označené výsluchy svedkov boli vykonané v súlade so zákonom, vrátane riadneho poučenia svedkov aj za účasti obhajcu obvineného a pri žiadnom vykonanom výsluchu nedošlo k nezákonnému postupu, ktorý by mal za následok porušenie jeho práva na obhajobu. Za nedôvodné a ničím nepodložené považovala tiež tvrdenia obvineného o údajnom poskytnutí výhod ním uvádzanej svedkyni, ktorá ho (spolu s ďalšími svedkami) usvedčovala zo stíhanej trestnej činnosti, ku ktorej sa aj sám priznal už v prípravnom konaní. Vzhľadom na uvedené prokurátorka navrhla dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietnuť.
Dňa 6. júna 2025 bolo dovolanie obvineného T. Q. spoločne s kompletným spisovým materiálom riadne predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o podanom dovolaní. Následne najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo síce podané prostredníctvom ustanoveného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.), avšak zjavne bolo podané neoprávnenou osobou.
Podľa § 257 ods. 5 Tr. por., ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).
Podľa § 369 ods. 1 Tr. por. dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len napodnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.
Podľa § 369 ods. 2 Tr. por. proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 a) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku, b) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Podľa § 372 ods. 1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.
Najvyšší súd zo spisového materiálu zistil, že obvinený T. Q. na hlavnom pojednávaní konanom 17. októbra 2024, po zákonnom poučení podľa § 257 ods. 2 Tr. por. v zmysle ustanovení § 257 ods. 5, ods. 8 Tr. por., učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., a síce, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a súd toto vyhlásenie podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal (č. l. 750 spisu). Následne po vyhlásení rozsudku sa obvinený vzdal práva na podanie odvolania a to aj za všetky oprávnené osoby.
V tomto kontexte najvyšší súd upozorňuje, že ustanovenia § 257 ods. 5 Tr. por. a § 334 ods. 4 Tr. por. nemožno vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to ustanoveniami § 369 ods. 1 a ods. 2 Tr. por. a § 372 ods. 1 (veta prvá) Tr. por. V zmysle uvedeného, proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny (§ 257 ods. 5 Tr. por.) a proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste (§ 334 ods. 4 Tr. por.) dovolanie môže podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby [§ 369 ods. 1 Tr. por., § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., § 372 ods. 1 Tr. por.] (R 12/2017).
Na podklade týchto skutočností najvyšší súd dospel k záveru, že dovolanie obvineného T. Q. bolo podané neoprávnenou osobou, a preto ho súd podľa § 382 písm. b) Tr. zák. bez preskúmania veci odmietol.
Toto uznesenie bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.