UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci obvineného A. E. pre obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí 13. júna 2019 v Bratislave dovolanie obvineného A. E. podaného prostredníctvom zvoleného obhajcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 1. marca 2017, sp. zn. 3 To 44/2016, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného A. E. sa odmieta.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 8. septembra 2016 sp. zn. 4 T 93/2014 boli obvinení M. A., M. D., Z. F., A. E., Z. S. uznaní za vinných z obzvlášť závažného zločinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. b/ ods. 5 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. i/ Tr. zák. na skutkovom základe, že
v presne nezistenom čase najneskôr od jari 2012 sa postupne vytvorila organizovaná skupina osôb v zložení Z. F., M. A., M. D., A. E., S. C. a Z. S. a ďalších doposiaľ presne nestotožnených osôb za účelom odcudzenia finančných hotovostí z bankomatov K. K., a.s. v regióne Prešovského a Košického kraja, pričom v rámci konkrétneho rozdelenia úloh v rámci činnosti skupiny:
A. E. a S. C. využijúc skutočnosť, že v zmysle pracovných zmlúv zo dňa 9. februára 2009 a 22. septembra 2011 boli ako kmeňoví pracovníci spoločnosti C., s.r.o. Nitra vo funkcii strážna služba - ochrana majetku na Odbore prepravy finančných hotovostí a cenín v Košiciach oboznámení s celým režimom činností ohľadom umiestnenia bankomatov K. K., a.s. a ich zabezpečenia, vstupom do bankomatových miestností, otvorením trezorovej časti, kódovacím systémom, kódmi a prepravou finančnej hotovosti, ktoré v nariadených službách vykonávali v súvislosti so servisom a dopĺňaním bankomatov, v rámci svojej činnosti v presne nezistenom čase úmyselne v prospech organizovanej skupiny,
A. E. vediac od Z. F. o pripravovanej krádeži a o zabezpečení duplikátov kľúčov k 14 bankomatomprostredníctvom S. C., vyhotovil na jeden oranžový ústrižok poznámkového bloku 9 cm x 8,5 cm vlastnoručne písaný text obsahujúci popis manipulácie s ružicou bankomatu za účelom odkódovania a zakódovania trezoru bankomatu použiteľný pre všetkých 14 bankomatov, zároveň vyhotovil na jeden žltý ústrižok poznámkového bloku 9 cm x 8,5 cm vlastnoručne písané informácie týkajúce sa kódu kódovacieho zariadenia bankomatovej miestnosti s uvedením miesta K. a následne tieto za bližšie nezistených okolností a v presne nezistenom čase poskytol ďalším členom organizovanej skupiny s tým, že tieto boli poskytnuté M. A., M. D. a Z. F. a ďalej podľa požiadaviek Z. F. tomuto pravidelne od januára 2013 do vykonania krádeže poskytoval informácie súvisiace s bezpečnosťou bankomatov a ktoré mali slúžiť k úspešnému vykonaniu krádeže,
S. C. na základe oslovenia a požiadavky M. D. a M. A. zároveň priebežne od jari 2012 počas servisných zásahov na bankomatoch uvedených v bode 1 až 14 poskytoval kľúče od bankomatových miestností a bezpečnostné kľúče od bankomatov M. A. za účelom vyhotovenia ich odtlačkov a tento za tým účelom prichádzal k týmto bankomatom v sprievode Z. S., v prítomnosti ktorého v motorovom vozidle vyhotovoval odtlačky uvedených kľúčov, pričom S. C. taktiež na základe požiadavky M. A. zabezpečoval pre jeho osobu nafotenie všetkých kódovacích zariadení do mobilného telefónu poskytnutého M. A. a následne fotografie kódovacích zariadení spolu s mobilným telefónom odovzdal M. A. a následne na základe požiadavky M. A. v presne nezistenom čase vyskúšal funkčnosť duplikátu bezpečnostného kľúča do trezorovej časti bankomatu, ktorý si M. A. a M. D. vyhotovili alebo nechali vyhotoviť na základe poskytnutých odtlačkov,
a takto A. E. a S. C. konali v úmysle poskytnúť tieto informácie o dotovaní bankomatov a bezpečnostnom systéme bankomatov, odtlačky bezpečnostných kľúčov a fotografie zabezpečovacích zariadení ďalším páchateľom - členom organizovanej skupiny k pripravovanej krádeži finančných hotovostí z bankomatov K. K., a.s. vo večerných a nočných hodinách dňa 28. marca 2013 na území Prešovského a Košického kraja a umožniť im tak prekonanie bezpečnostného systému a vstup do bankomatových miestností a samotných bankomatov bez toho, aby došlo k narušeniu celistvosti bankomatov a spusteniu poplašného systému,
ďalej M. A. zabezpečil alebo prostredníctvom ďalších osôb nechal zabezpečiť vyhotovenie duplikátov kľúčov k všetkým bankomatom uvedeným v bode 1 až 14 z odtlačkov kľúčov poskytnutých S. C., pričom následne M. A., M. D., Z. F. a Z. S. spoločne s ďalšími doposiaľ nestotožnenými členmi organizovanej skupiny odcudzili peňažné prostriedky z bankomatov K. K., a.s. s využitím vyššie uvedeného kódu a popisu manipulácie s ružicou bankomatu, ktoré im na ten účel poskytol A. E. a s vopred pripravenými čiernymi uniformami súkromných bezpečnostných služieb, plánmi objektov a umiestnenia bankomatov, pripravenými mobilnými vysielačkami a mobilnými telefónmi a od S. C. pripravenými potrebnými duplikátmi kľúčov a fotkami zabezpečovacích zariadení miestností, a to tak,
že M. A. a M. D. oblečení v čiernych uniformách vzbudzujúcich zdanie uniforiem súkromných bezpečnostných služieb na vopred pripravenom OMV ŠKODA FABIA bielej farby, EČV: C. XXX-L., postupne prišli do
1. Prešova na ul. A. č. XX, kde je umiestnený bankomat K. K., a.s., č. ATM XXXX, a to v čase o 19:01 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 182.110,- €, 2. Prešova na ul. G. č. X, kde je umiestnený bankomat K. K., a.s., č. ATM XXXX, a to v čase o 19:10 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 93.460,- €, 3. Prešova na ul. D. č. X, kde je umiestnený bankomat K. K., a.s., č. ATM XXXX, a to v čase o 19:22 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 120.200,- €, 4. Prešova na nám. E. S. č. X, kde je umiestnený bankomat K. K., a.s., č. ATM XXXX., a to v čase o 19:42 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 194.650,- €, 5. Prešova na ul. S. č. XX/A, kde je umiestnený bankomat K. K., a.s., č. ATM XXXX, a to v čase o 19:51 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 196.970,- €, 6. Spišských Vlách okr. Spišská Nová Ves, na ulicu D. č. XX, kde je umiestnený bankomat K. K., a.s., č. ATM XXXX, a to v čase 21:09 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 138.160,-€, 7. Spišskej Novej Vsi na sídlisko Z., kde je umiestnený bankomat K. K., a.s., č. ATM XXXX, a to v čase o 21:48 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 142.970,- €, 8. Popradu na ulici Y. č. XXX, kde je umiestnený bankomat K. K., a.s., č. XXXX, a to v čase o 22:24 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 191.970,- €, 9. Popradu na ulicu S. č. XX, kde je umiestnený bankomat K. K., a.s., č. ATM XXXX, a to v čase o 22:32 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 93.720,- €, 10. Svitu okres Poprad na ulicu K. č. XXX/X, kde je umiestnený bankomat K. K., a.s., č. ATM XXXX, a to v čase 22:49 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 194.250,- €,
a súbežne s nimi Z. S. s doposiaľ nezisteným členom organizovanej skupiny oblečení v tmavom oblečení pripomínajúcom uniformy súkromných bezpečnostných služieb na OMV ŠKODA FABIA bielej farby, v čase krádeže presne nezisteného evidenčného čísla začínajúceho písmenami C., postupne prišli do
11. F. okres Kežmarok na ul. X. č. XX, kde je umiestnený bankomat K. K., a.s., č. ATM XXXX, a to v čase 18:28 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 143.980,- €, 12. E. na ul. E. č. XX, kde je umiestnený bankomat K. K., a.s., č. ATM XXXX, a to v čase 19:10 hod., z ktorého sa pokúsili odcudziť 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 188.700,- €, avšak po odkódovaní a vniknutí do bankomatovej miestnosti sa im nepodarilo otvoriť trezorovú časť bankomatu, v dôsledku čoho kazety s peniazmi ostali v bankomate, 13. K., ul. F. č. 6, kde je umiestnený bankomat K. K., a.s., č. ATM XXXX, a to v čase o 20:09 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 66.560,- €, 14. K., ul. X. mája č. 53, kde je umiestnený bankomat K. K., a.s., č. ATM XXXX, a to v čase o 22:09 hod., z ktorého odcudzili 5 ks kaziet s peniazmi vo výške 177.600,- €,
takým spôsobom, že sa dostali k jednotlivým dverám bankomatových miestností, ktoré si doposiaľ nezisteným spôsobom získanými duplikátmi kľúčov otvorili, následne odkódovali už pripravenými kódmi bezpečnostné zabezpečenie miestností, kľúčmi a pripravenými kódmi odkódovali a otvorili trezory bankomatov, z ktorých postupne z každého jedného bankomatu s výnimkou z bankomatu v Kežmarku, odcudzili po 5 ks plastových uzamknutých kaziet - spolu 65 ks kaziet obsahujúcich bankovky nominálnych hodnôt od 10,- € do 100,- €, následne trezory a miestnosti uzatvorili a spoločne okrem prípadu bankomatu v Kežmarku postupne odcudzené kazety s peniazmi poodnášali,
M. A. a M. D. v časovom limite od 19:01 hod do 22:49 hod. na trase Prešov, Spišské Vlachy, Spišská Nová Ves, Poprad a Svit do pripraveného vozidla biela Škoda FABIA, EČV: C. XXX L., ktoré im na tento účel poskytol Z. F. s tým, že na tomto vozidle vykonal špeciálnu úpravu na automatické otáčanie evidenčnej značky vozidla ovládanú zvnútra vozidla, následne priebežne podľa pokynov neznámeho muža prostredníctvom mobilného telefónu resp. vysielačky M. A. a M. D. kazety postupne odovzdávali neznámym osobám na vopred pripravených miestach do vozidla VW Transporter bielej farby, a to v presne nešpecifikovaných úsekoch za mestami Prešov, Spišská Nová Ves a Poprad, pričom túto činnosť vykonávali až do doby, kedy boli policajnou hliadkou dňa 28. marca 2013 v nočných hodinách kontrolovaní a následne zaistení spolu s 5 ks kaziet pochádzajúcich z bankomatu vo Svite, v ktorých sa nachádzala finančná hotovosť 194.250,- €, pričom Z. F. robiac im doprovod sa zároveň v čase krádeží pohyboval na trase Prešov-Svit a bol počas tejto doby v telefonickom kontakte s Z. S. a M. A.,
a Z. S. s doposiaľ nezisteným členom organizovanej skupiny v časovom limite od 18.28 hod. do 22.09 hod. na trase Lendak, Kežmarok, Stará Ľubovňa a Svidník do pripraveného vozidla biela Škoda FABIA, v čase krádeže presne nezisteného evidenčného čísla začínajúceho písmenami C., ktoré organizovanej skupine na spáchanie činu poskytol jeho majiteľ Z. S. s tým, že na ten účel nechal na vozidle vykonať špeciálnu úpravu na automatické otáčanie evidenčnej značky vozidla ovládanú zvnútra vozidla, pričom počas doby vykradnutia bankomatov pohybujúc sa na trase Lendak-Svidník, ako aj po ukončení krádeže bol dňa 28. marca 2013 v telefonickom kontakte s Z. F.,
pričom týmto svojím konaním spôsobili K. K., a.s. so sídlom na R. ulici č. XX v Bratislave škoduodcudzením finančných prostriedkov v celkovej výške 1.936.600,- € a škodu odcudzením kaziet z bankomatov a znehodnotením zámkov vrátane nákladov na externú opravu bankomatov vo výške 14.254,64 €.
Za to bol obvinený M. A. odsúdený podľa § 212 ods. 5 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov a 2 (dva) mesiace.
Podľa § 48 ods. ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranný dohľad na 3 (tri) roky.
Podľa § 58 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia majetku.
Obvineného M. D. za to okresný súd odsúdil podľa § 212 ods. 5 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov a 2 (dva) mesiace.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd zaradil obvineného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad na 3 (tri) roky.
Podľa § 58 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia majetku.
Obvineného Z. F. súd za to odsúdil podľa § 212 ods. 5 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd zaradil obvineného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranný dohľad na 3 (tri) roky.
Podľa § 58 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obvinenému trest prepadnutia majetku.
Obvineného A. E. súd za to odsúdil podľa § 212 ods. 5 Tr. zák. s § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 11 (jedenásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd zaradil obvineného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranný dohľad na 3 (tri) roky.
Obvineného Z. S. súd za to odsúdil podľa § 212 ods. 5 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov a 2 (dva) mesiace.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd zaradil obvineného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranný dohľad na 3 (tri) roky.
Podľa § 58 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obvinenému trest prepadnutia majetku.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obvineným Z. F., M. A., M. D., A. E. a Z. S. uložil povinnosť, aby poškodenej spoločnosti K. K., a.s., IČO: XX XXX XXX so sídlom R. XX, 832 37 Bratislava zaplatili škodu vo výške 1.000,- €.
Podľa § 83 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. súd rozhodol o zhabaní vecí:
- motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČV: BL XXX CA - KS XXX CT,
- vysielačky č. ZN XXXXXXX (predmet č. 16) a zn. Cobra (predmety č. 48 a č. 49),
- zväzok troch kľúčov (predmet č. 17), bezpečnostný kľúč (predmet č. 18), kľúč o dĺžke 16,7 cm (predmet č. 22), bezpečnostné kľúče (predmety č. 24, 26 a 28),
- pilník o dĺžke 15 cm (predmet č. 21),
- čierna kazeta ozn. č. 1 (predmet č. 30,
- čierna kazeta ozn. č. 4 (predmet č. 31),
- pogumované rukavice čiernej farby s červeným okrajom (predmet č. 34 a č. 54),
- O2 karta (predmet č. 44),
- a ďalšie veci označené v zozname zaistených predmetov na č.l. 46-61 zväzkov XV ako predmety č. 59 až č. 69, č. 72 až č. 75, č. 80 až č. 86, č. 346 až 356.
Proti tomuto rozsudku podali obvinení M. A., M. D., Z. F., Z. S., A. E., ako aj krajský prokurátor (č.l. 1586, 1675-1681) v zákonom stanovenej lehote odvolania, ktoré odôvodnili prostredníctvom svojich obhajcov (č.l. 1585, 1647-1662, 1664-1672, 1714-1721, 1723-1733). Na základe včas podaných odvolaní vo veci rozhodoval Krajský súd v Prešove na verejnom zasadnutí 1. marca 2017 rozsudkom, sp. zn. 3 To 44/2016 (č.l. 2040-2053), ktorým podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu.
Rozhodujúc v súlade s § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom skutkovom avšak zmenenom právnom stave uznal všetkých obvinených, a to M. A., M. D., Z. F., A. E. a Z. S. za vinných zo spáchania pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/, i/ Tr. zák. a v bode 12/ v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák.
Za to bol obvinený M. A. odsúdený podľa § 212 ods. 5 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov a 2 (dva) mesiace.
Podľa § 48 ods. ods. 3 písm. b/ Tr. zák. obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranný dohľad na 3 (tri) roky.
Podľa § 58 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia majetku.
Obvineného M. D. súd za to odsúdil podľa § 212 ods. 5 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov a 2 (dva) mesiace.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd zaradil obvineného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad na 3 (tri) roky.
Podľa § 58 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia majetku.
Obvineného Z. F. súd za to odsúdil podľa § 212 ods. 5 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 13 (trinásť) rokov a 2 (dva) mesiace.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd zaradil obvineného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranný dohľad na 3 (tri) roky.
Podľa § 58 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obvinenému trest prepadnutia majetku.
Obvineného A. E. súd za to odsúdil podľa § 212 ods. 5 Tr. zák. s § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd zaradil obvineného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranný dohľad na 3 (tri) roky.
Obvineného Z. S. súd za to odsúdil podľa § 212 ods. 5 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. j/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd zaradil obvineného na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranný dohľad na 3 (tri) roky.
Podľa § 58 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obvinenému trest prepadnutia majetku.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd obvineným Z. F., M. A., M. D., A. E. a Z. S. uložil povinnosť, aby poškodenej spoločnosti K. K., a.s., IČO: XX XXX XXX so sídlom R. 48, 832 37 Bratislava zaplatili škodu vo výške 1.000,- €. Podľa § 83 ods. 1 písm. g/ Tr. zák. krajský súd rozhodol o zhabaní vecí:
- motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČV: E. XXX CT, VIN:R
- motorové vozidlo zn. Škoda Fabia, EČV: E. XXX CY, VIN:R
- vysielačky č. ZN XXXXXXX (predmet č. 16) a zn. Cobra (predmety č. 48 a č. 49),
- zväzok troch kľúčov (predmet č. 17), bezpečnostný kľúč (predmet č. 18), kľúč o dĺžke 16,7 cm (predmet č. 22), bezpečnostné kľúče (predmety č. 24, 26 a 28)
- pilník o dĺžke 15 cm (predmet č. 21),
- čierna kazeta ozn. č. 1 (predmet č. 30),
- čierna kazeta ozn. č. 4 (predmet č. 31),
- pogumované rukavice čiernej farby s červeným okrajom (predmet č. 34 a č. 54),
- O2 karta (predmet č. 44),
- dve tabuľky s EČV: KS XXX CT,
- čierny plastový držiak na zadnú tabuľku evidenčného čísla,
- elektromotorček s káblami zaistený z piatych dverí vozidla,
- žlto-modrá penová podložka pod elektromotorček,
- čierny plastový držiak prednej tabuľky evidenčného čísla,
- elektromotorček v priestore za ľavou prednou mriežkou z miesta za hmlovkou,
- spínač na ovládanie zariadenia na otáčanie tabuliek s evidenčným číslom (všetky zaistené z motorového vozidla zn. Škoda Fabia, EČV: E. XXX CT), v mieste odkladacej skrinky v palubnej doske naľavo podvolantom,
- zadná tabuľka s EČV: E. XXX CY,
- čierny plastový držiak zadnej tabuľky s evidenčným číslom,
- predná tabuľka s EČV: E. XXX CY,
- čierny plastový držiak prednej tabuľky evidenčného čísla,
- dve samorezné skrutky do kovu, ľavý a pravý tlmič piatych dverí batožinového priestoru, štyri skrutky, elektromotorček (všetky zaistené z motorového vozidla zn. Škoda Fabia, EČV: E. XXX CY),
- ľavá a pravá rukavica čiernej farby,
- rolka s čiernymi igelitovými vrecami,
- kontakt sprej zn. Carlson,
- darčekové puzdro čiernej farby,
- vysielačka zn. Cobra čiernej farby s modrým krytom a digitálnym displejom,
- vysielačka zn. Cobra Čiernej farby, s modrým krytom,
- dve vysielačky zn. Entel čiernej farby a čierne igelitové vrece (zaistené na parcele č. XXX/X a XXX/X).
Podľa § 319 Tr. por. odvolania obvinených M. A. a M. D. krajský súd zamietol.
Rozsudok súdu druhého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 1. marca 2017, kedy vo veci rozhodol krajský súd.
Odpis rozhodnutia krajského súdu obvinený M. A. prevzal 19. júla 2017, M. D. 19. júla 2017, Z. F. 20. júla 2017, A. E. 20. júla 2017, Z. S. 6. júla 2017, ako aj obhajcovia JUDr. Ľuboš Petrovský 18. júla 2017, Mgr. Slavomír Ilavský 18. júla 2017, JUDr. Albín Kostolanský 19. júla 2017, JUDr. Miloš Kaščák 18. júla 2017, JUDr. Marek Tkáč 18. júla 2017, JUDr. Ladislav Bujňák 31. júla 2017, Mgr. Ernest Vokál, ml. 17. júla 2017, JUDr. Martin Kirňak 18. júla 2017, JUDr. Branislav Kahanec 17. júla 2017, splnomocnenkyňa poškodenej spoločnosti K. K., a.s. JUDr. Irena Sopková 18. júla 2017 a prokurátor prevzal rozhodnutie dňa 17. júla 2017 (č.l. 2146).
Okresný súd Prešov dňa 14. mája 2019 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie obvineného A. E., ktoré podal prostredníctvom obhajcu JUDr. Ľuboša Petrovského (č.l. 2380-2392). Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 11. októbra 2018 z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c/, g/, i/ Tr. por.
V zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obvinený namietal nedostatočné odôvodnenie okresného aj krajského rozsudku a nedostatočné sa vysporiadanie s jeho námietkami, ako aj nedostatočné vymedzenie skutku v rámci skutkovej vety v súlade s ustanovením § 163 ods. 3 Tr. por. s poukázaním na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL ÚS 13/2013, a preto skutok tak ako je vymedzený nie je podľa obvineného trestným činom.
V zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. obvinený namietal, že nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že bol v rámci svojej pracovnej činnosti oboznámený alebo poznal kódovací systém s poukázaním na výpovede svedkov Q. N. a R. M., a preto je vylúčené, aby ako vodič keďže nepoznal postup ani kódy, aby vyhotovil na jeden oranžový ústrižok poznámkového bloku 9 cm x 8,5 cm vlastnoručne písaný text obsahujúci popis manipulácie s ružicou bankomatu za účelom odkódovania a zakódovania trezoru bankomatu použiteľný pre všetkých 14 bankomatov, zároveň vyhotovil na jeden žltý ústrižok poznámkového bloku 9 cm x 8,5 cm vlastnoručne písané informácie týkajúce sa kódu kódovacieho zariadenia bankomatovej miestnosti s uvedením miesta Svit. Skutočnosť, že bol pisateľom textu on vyvracala už v priebehu trestného konania výpoveď obvineného M. A., že pisateľom je on. Preto sú rozsudky v tomto ohľade nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Obvinený spochybňoval aj postup znalca PhDr. Dušana Grajciara, krátkosť s akou bol vyhotovený posudok a neodôvodnenosť zamietnutia jeho návrhov na doplnenie dokazovania. Obvinený ďalej namietal postup polície pri zastavení motorového vozidla s M. D. a M. A., pričom uviedol, že prehliadka vozidla bola nezákonná, a preto sú v zmysle zásady ovocia z otráveného stromu všetky ostatné dôkazy nezákonné,ako aj znalecké posudky PhDr. Dušana Grajciara a Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, pričom z posudkov znalkyne Anny Grabowskej č. 543/2016 a č. 544/2016 vyplýva, že obvinený uvedené lístočky nepísal. Obvinený uviedol, že nedával žiadnu vzorku písma a pre účely porovnania bola použitá dochádzková kniha a záznamy o prevádzke motorového vozidla, avšak tento porovnávací materiál nezodpovedá povahe sporného materiálu. Obvinený spochybňoval aj závery a spôsob hodnotenia znaleckých posudkov PhDr. Dušana Grajciara, ako aj Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, pričom podľa neho súdy uvedené posudky hodnotili v rozpore s § 2 ods. 12 Tr. por.
Obvinený spochybňoval všetky výpovede S. C., ktoré súd čítal na hlavnom pojednávaní a ktoré sú v tomto trestnom konaní nepoužiteľné, pretože išlo o výsluchy už svedka S. C. ešte v procesnom postavení obvineného s poukázaním na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 To 119/2013. Výpoveď svedka C. vo vzťahu k jeho osobe nebola objektivizovaná a verifikovaná žiadnymi ďalšími v konaní vykonanými dôkazmi, naopak jeho výpoveď vyvracajú výpovede svedkov Q. N. a R. M. na hlavnom pojednávaní dňa 13. augusta 2015. Podľa týchto svedkov ako vodič nemohol poznať kódy a nevedel ani o množstve peňazí, ktoré sa dotujú, a preto nemohol tieto informácie nikomu poskytnúť, tak ako to tvrdí vo svojej výpovedi C.. C. tvrdenia o robení duplikátov pomocou odtlačkov sú vyvrátené výpoveďou svedka Z. K. na hlavnom pojednávaní dňa 19. októbra 2015. Taktiež svedok Q. C. v rámci svojej výpovede uviedol, že kľúče od trezorovej miestnosti sú jedinečné a nevedia sa vyrobiť kópie týchto kľúčov. Ďalej obvinený namietal, že súd prvého stupňa zamietol návrh na pribratie znalca z odboru psychológia, ktorý by posúdil hodnovernosť svedka C. s odôvodnením, že ho považoval za nedôvodný, ako aj návrh žiadosti ohľadne zoznamu návštev z Ústavu na výkon väzby v Prešove, a preto je rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.
K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. obvinený uviedol, že oranžový poznámkový ústrižok, ktorý súdy použili ako dôkaz o jeho vine bol podľa zápisnice o vydaní veci z 29. marca 2013 vydaný M. A. pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty, pričom podľa obvineného išlo o tak neprípustné donútenie vydať dôkaz proti sebe samému, zákaz ktorého vyplýva z článku 47 ods. 1 a 50 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a je zároveň obsiahnutý aj v článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ako ani pri osobnej prehliadke nebola učinená výzva v zmysle § 104 ods. 1 Tr. por., pri ktorej boli získané papieriky.
Ďalej obvinený namietal, že záznamy telekomunikačnej prevádzky a údaje o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke o ktoré opierajú súdy svoje rozhodnutie sú v zmysle nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. PL. ÚS 10/2014 z 29. apríla 2014 nepoužiteľné. V uvedenom náleze Ústavný súd konštatoval nesúlad § 116 Tr. por. s článkami 13 ods. 4, 16 ods. 1, 19 ods. 2 a 3 a článku 22 Ústavy Slovenskej republiky, článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj s poukázaním na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 5 To 2/2015 z 18. júna 2015 sa nie je možné o tieto dôkazy opierať s odkazom na stanovisko Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 44/2013. Obvinený spochybňoval postup súdu ako aj znalca pri stotožnení účastníckych staníc, pričom tvrdil, že na základe údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke nie je možné určiť užívateľa účastníckej stanice, ako aj GPS údaje o pohybe vozidla nie sú pravé a boli po troch rokoch vytvorené spoločnosťou C., s.r.o. v spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní tak, aby korešpondovali s pohybom účastníckej stanice +421 XXX XXX XXX. Rovnako boli vytvorené aj knihy dochádzky.
Záverom dovolania obvinený navrhol, aby dovolací súd vyhovel jeho návrhu a podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona v jeho neprospech v príslušných ustanoveniach § 371 ods. 1 písm. c/, g/, i/ Tr. por., a to najmä v ustanovení § 2 ods. 4, § 2 ods. 10, § 2 ods. 12, § 119 ods. 2, § 163 ods. 3, § 168 ods. 1 Tr. por., ako aj vyslovil porušenie článku 46 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3 To 44/2016 z 1. marca 2017 vo všetkých jeho výrokoch. Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 4 T 93/2014 z 8. septembra 2016 vo všetkých jeho výrokoch. Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ktoré vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad. Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania na vyjadrenie ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Uvedenú možnosť vyjadriť sa využil krajský prokurátor, ktorého vyjadrenie bolo okresnému súdu doručené 15. marca 2019 (č.l. 2411-2420). V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. prokurátor uviedol, že právo obvineného A. E. na obhajobu zásadným spôsobom porušené nebolo, v celom trestnom konaní mal obhajcu, ktorý bol zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdu upovedomovaný o druhu, mieste a čase vykonávania vyšetrovacích úkonov, ako aj osobne prítomný pri vykonávaní dôkazov, či už v prípravnom konaní, alebo na hlavnom pojednávaní. V priebehu celého trestného konania bolo obvinenému umožnené uplatňovať všetky práva vyplývajúce z práva na obhajobu vrátane práva preštudovať si vyšetrovací spis po skončení vyšetrovania, práva vyjadriť sa k jednotlivým dôkazom, práva uplatňovať opravné prostriedky, či navrhovať dôkazy na podporu svojej obhajoby, a preto je prokurátor presvedčený, že nie je naplnený uvedený dovolací dôvod.
S poukázaním na námietky obvineného, že odvolací súd pri hodnotení dôkazov sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami dôležitými pre rozhodnutie, subjektívnym spôsobom objasňoval okolnosti svedčiace proti jeho osobe a neakceptoval jeho obranu je potrebné uviesť, že obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 a 11 Tr. por., ako aj vlastné hodnotenie dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. V rámci dovolacieho konania nemožno opätovne vyhodnocovať vykonané dôkazy podľa predstáv obvineného, pretože takéto oprávnenie neprislúcha dovolaciemu súdu. Vykonanie a hodnotenie dôkazov odlišne od predstáv a želaní obvineného nie je porušením práva na obhajobu, a preto nemôže napĺňať ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. krajský prokurátor uviedol, že dovolací súd nemôže skúmať alebo meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku, ale je vždy viazaný konečným skutkovým zistením. V rámci tohto dovolacieho dôvodu môže dovolací súd len posudzovať, či súdy nižšieho stupňa na pevne a nemenne zistený skutkový stav aplikovali správne ustanovenie Trestného zákona, to znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zisteného okresným a krajským súdom vyjadrenému v skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, ale aj proti rozsahu vykonaného dokazovania a hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred okresným súdom a jeho skutkové závery môže doplňovať alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu odvolaciu inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí druhého stupňa. V tejto súvislosti prokurátor uviedol, že takmer celý obsah dovolania obsahuje aj námietky skutkového charakteru.
Prokurátor nad rámec uviedol, že pokiaľ ide o skutkové zistenia a záver okresného i krajského súdu o vine obvineného, v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného, ako aj krajského súdu v ktorých konajúce súdy podrobne uviedli, ktoré skutočnosti považujú za dokázané, o ktoré dôkazy opreli svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravovali pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vysporiadali s obhajobnými tvrdeniami obvineného a prečo nevyhoveli návrhom na doplnenie dokazovania. Súdy v odôvodnení rozsudkov náležite, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vyložili jednotlivé dôkazy, a to každý jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti a logickým spôsobom vyhodnotili a vysvetlili aké dôkazy a skutočnosti dokazujú vinu obvineného na spáchaní žalovaného skutku. Prokurátor poukázal na skutočnosť, že obvinený a S. C. boli v čase krádeže zamestnancami spoločnosti C., s.r.o. a zo svojej pracovnej pozície disponovali informáciami o stave dotácii bankomatov, ako aj o ich zabezpečení a v súvislosti s výkonom práce mali aj prístup k bezpečnostným kódom a kľúčom od bankomatových miestností a k bezpečnostným kľúčom od bankomatov s poukázaním na výpovede obvineného, S. C., M. D. a M. A.. Zo záverov znaleckých posudkov vyplýva, že obvinený bol pisateľom textov na ústrižkoch oranžovej farby a žltej farby zaistených pri prehliadke motorového vozidla zn.Škoda Fabia, bielej farby, EČV: C. XXX CA a pri osobnej prehliadke M. A., ktoré obsahovali prístupový kód a postup pri manipulácii s ružicou bankomatu.
Okruh dôkazov napokon podľa prokurátora dopĺňa aj záznam rozhovorov M. D. a výpis telefónnych hovorov z českých telefónnych čísel, ktoré boli stotožnené s jednotlivými obvinenými na základe porovnania telefónnych hovorov a SMS správ v určitom čase s telekomunikačnou prevádzkou na ich súkromných telefónnych číslach. Obvinených v celom rozsahu z organizácie, prípravy a vykonania krádeže usvedčuje S. C. s poukázaním na jeho výpoveď.
Ďalej prokurátor uviedol, že odvolací súd nepochybil ani, keď znalecké posudky Anny Grabowskej nevykonal a na nich pri hodnotení dôkazov neprihliadol. Má za to, že postup konajúcich súdov bol v súlade so zákonom a v ich postupe sa nenachádza žiadna procesná chyba, ktorá by bola dôvodom dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por. Čo sa týka námietok ohľadne údajov z telekomunikačnej prevádzky, tak v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie okresného a krajského rozsudku na strane 39 až 42, pričom uviedol, že predmetné údaje boli zabezpečené a vykonané v súlade s Trestným poriadkom, a preto je možné na tieto prihliadať ako na dôkaz v trestnom konaní, taktiež Trestný poriadok výslovne neustanovuje povinnosť orgánom činným v trestnom konaní alebo súdu v takomto prípade vyžiadať si vyjadrenie znalca. Ohľadne obvineného námietok nezákonnosti údajov telekomunikačnej prevádzky s poukázaním na nález Ústavného súdu, sp. zn. PL. ÚS 10/2014 z 29. apríla 2015 prokurátor rozobral v rámci svojho vyjadrenia účinky predmetného nálezu so záverom, že údaje o telekomunikačnej prevádzke boli zabezpečené ešte pred citovaným nálezom Ústavného súdu plne v súlade s vtedy platným Trestným poriadkom, pričom procesný postup pri ich získaní a vykonaní je v súlade aj s aktuálne platnou právnu úpravou v Trestnom poriadku prijatou na základe citovaného nálezu. Dôvody uvedené v predmetnom derogačnom náleze sa žiadnym spôsobom netýkajú príkazov podľa § 116 Tr. por. a na ich základe získaných údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke. Naopak spĺňajú všetky kritéria a požiadavky pre zásah do práva na súkromie vyslovené v citovanom náleze a predmetné dôkazy boli získané a vykonané v súlade so zákonom a v tejto súvislosti nie sú dané dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por.
Pokiaľ ide o postup polície pri zaistení lístočkov oranžovej a žltej farby pri osobnej prehliadke M. A., tak ani tu nemožno súhlasiť s argumentáciou obvineného, nakoľko postup príslušníkov polície pri zastavení a následnej kontrole M. A. a M. D. na motorovom vozidle zn. Škoda Fabia, EČV: C. XXX CA bol v súlade so zákonom č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore s poukázaním na výpovede zasahujúcich policajtov C. a U., ako aj na argumentáciu okresného a krajského súdu, ktorá vychádza z vykonaných dôkazov a je konzistentná, úplná a logická. Samotná skutočnosť, že obvinený sa s právnym názorom odvolacieho súdu nestotožňuje, nevedie k záveru o jeho zjavnej neodôvodnenosti, a preto je rozsudok okresného, ako aj krajského súdu plne v súlade s § 168 a nasledujúcimi Tr. por.
Záverom prokurátor uviedol, že skutkové zistenia ku ktorým dospeli okresný a krajský súd napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. a má za to, že súd použil správnu právnu kvalifikáciu, pričom nedošlo ani k nesprávnemu použitiu iného hmotnoprávneho ustanovenia, a preto uvedené námietky nenapĺňajú dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor považuje rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3 To 44/2016 z 1. marca 2017, jeho výroky a odôvodnenie, ako aj konanie, ktoré vydaniu rozsudku predchádzalo (vrátane prípravného konania) za zákonné a rozhodnutie za dôvodné a vecne správne. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Vyjadrenie prokurátora bola zaslané na vyjadrenie obvinenému aj jeho obhajcovi, pričom obvinený sa vyjadril podaním doručeným 2. mája 2019 v rámci ktorého uviedol, že zotrváva na dôvodoch a argumentoch podaného dovolania.
K dovolaniu obvineného sa vyjadril Z. S., a to podaním doručeným na Okresný súd Prešov dňa 16. mája 2019 v rámci ktorého sa stotožnil s podaným dovolaním, ako aj s jeho dôvodmi, nakoľko rozhodnutie okresného súdu bolo protiústavné a nezákonné a navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť okresnému súdu na nové konanie.
Podaním doručeným na okresný súd dňa 22. mája 2019 sa k odvolaniu vyjadril aj M. A., ktorý uviedol, že v celej kauze nastala dôležitá zmena, lebo bol zadržaný posledný člen, ktorý mal na starosti ukradnuté peniaze celých zhruba 1,75 milióna eur a volá sa S. R.. Bol zadržaný v decembri 2018 a teraz sa nachádza v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu v Prešove. M. A. ďalej uviedol, že ku skutku a naplánovaniu vykradnutia 14 bankomatov K. K. sa priznal, pričom v rámci konfrontácie s R. sa priznal aj on. Vzhľadom k obvinenému A. E. uviedol, že ho nepozná a nemá žiadnu vedomosť o jeho účasti na vykradnutí spomínaných bankomatov. Zároveň sa pripája k dovolaniu E. a súhlasí s ním, nakoľko súd sa nesprávne a nedostatočne vysporiadal s dôkazmi a navyše bol zaujatý, pričom rozsudky im boli zaslané ešte pred záverečnými rečami a malo ísť o pracovnú verziu. A. poukázal na skutočnosť, že okresný súd sa nesprávne a nedostatočne vysporiadal s písmoznaleckými posudkami ohľadne A. E. a nezrovnalosťami vo výpovediach S. C. s opísaním celého skutku, tak ako sa stal.
Na záver svojho vyjadrenia M. A. navrhol vyhovieť dovolaniu a zrušiť rozsudky okresného a krajského súdu vo všetkých ich výrokoch.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.). Zároveň však zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len dovolací súd) opakovane pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.
Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako "ďalšie" odvolanie.
V posudzovanej veci obvinený ako prvý dovolací dôvod uplatnil dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
Obvineným uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. vyžaduje, aby bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Nie je ním iba všeobecné právo obvineného zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní a súdu (§ 34 Tr. por.), ktoré právo bolo od zvolenia si obhajcu na plnú moc v celom priebehu trestného konania zachované, ale aj právo na navrhovanie dôkazov priamo obvineným (§ 34 ods. 1 Tr. por.), alebo prostredníctvom obhajcu (§ 44 ods. 2 Tr. por.). Tomuto právu obvineného zodpovedá aj povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu vyhovieť alebo ho odmietnuť (§ 272 ods. 3 Tr. por.), prípadne podľa § 274 ods. 1 Tr. por. rozhodnúť, že ďalšie dôkazy sa vykonávať nebudú.
S poukázaním na námietky obvineného dovolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov - ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 a § 168 ods. 1 Tr. por. Podľa nich bolo potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý bol nevyhnutný pre rozhodnutie. Podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov zákon nestanovil žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle uplatňovaného dovolacieho dôvodu preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov. Rovnako tak ani hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nepredstavuje porušenie jeho práva na obhajobu zásadným spôsobom. Ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) hodnotené v jeho prospech. Podľa zistenia dovolacieho súdu postupovali pri hodnotení vykonaných dôkazov oba nižšie súdy v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami. Skutočnosť, že súdy neakceptovali návrhy obvineného, nemožno považovať za zásadné porušenie jeho práva na obhajobu. Z odôvodnení napadnutých rozhodnutí je zrejmé, aké dôkazy boli vykonané, aké skutkové závery z týchto dôkazov vyvodili, akými úvahami sa spravovali jednotlivé súdy pri hodnotení dôkazov a taktiež okresný súd v rámci svojho odôvodnenia jasne uviedol, prečo nevykonal niektoré dôkazy navrhnuté obvineným.
Zo spisového materiálu vyplýva, že obvinený bol zastúpený prostredníctvom obhajcov, a to JUDr. Ľubošom Petrovským, JUDr. Zuzanou Molokáčovou, JUDr. Branislavom Kahancom, JUDr. Ladislavom Bujňákom, ktorí ho zastupovali v priebehu súdneho konania, a preto mu bolo umožnené, aby si v plnom rozsahu uplatňoval svoje práva, navrhoval dôkazy, vyjadroval sa k vykonávaným dôkazom, zúčastňoval sa hlavných pojednávaní a verejných zasadnutí a bolo už na obvinenom a jeho obhajcoch, v akej miere využijú svoje procesné práva.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu a poukazuje predovšetkým na nesprávne skutkové zistenia, polemizuje s odôvodnením rozhodnutí súdov nižšieho stupňa. Dovolací súd však nie je oprávnený skúmať správnosť a úplnosť skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie s poukázaním na rozhodnutie č. R 6/2011, podľa ktorého právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. treba chápať ako vytvorenie podmienok na plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Tr. por.). Za porušenie práva na obhajobu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. por., resp. uplatnení oprávnenia podľa § 2 ods. 11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu urobený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, a nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.
Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že námietky obvineného uplatnený dovolací dôvod podľa §371 ods.1 písm. c/ Tr. por. nespĺňajú.
Obvinený ako druhý dovolací dôvod uplatnil dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných nezákonne, musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemožno ju vyvodzovať na základe toho, že by sa mali inak vyhodnocovať existujúce už vykonané dôkazy. Dovolací dôvod v tomto prípade nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že súd zle vykonal dôkazy, prípadne že vykonané dôkazy nevyhodnotil podľa jeho predstáv. Pokiaľ ide o výhradu obvineného, spočívajúcu konkrétne v tom, že konajúce súdy v danom prípadenepostupovali správne pri hodnotení svedeckých výpovedí, jednotlivých znaleckých posudkov a vykonaných dôkazov a že tieto závery nezodpovedajú predstavám obvineného, tak tu treba zdôrazniť tú skutočnosť, že nie je predmetom skúmania dovolacieho súdu, akým spôsobom sa súdy nižších stupňov vysporiadali s hodnotením jednotlivých dôkazov, ako aj aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili, pretože tu sa jedná o skutkové námietky v rámci spôsobu hodnotenia dôkazu súdom, ktoré sú z dovolacieho konania vylúčené, nakoľko správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Len s poukázaním na nesprávny postup pri hodnotení dôkazov, ako aj z odmietnutia vykonania navrhovaných dôkazov nemožno vyvodzovať predmetný dovolací dôvod.
Z čl. 6 ods. 3 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nevyplýva povinnosť súdneho orgánu vykonať všetky dôkazy navrhnuté v trestnom konaní (vrátane výsluchu svedkov), avšak odmietnutie žiadosti obžalovaného o vykonanie ním navrhovaných dôkazov v trestnom konaní musí byť súdom náležite zdôvodnené (II. ÚS 258/2012 z 11. júla 2012). Obvinenými uplatnené námietky v rámci predmetného dovolacieho dôvodu sú neodôvodnené, nakoľko hodnotia skutkový stav, ktorého preskúmanie je v dovolacom konaní neprípustné, a preto nemôže byť naplnený predmetný dovolací dôvod.
Napokon dovolateľ vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnil dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma, či skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Iba opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až 43 Tr. zák.), ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi podľa § 47 ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov ako je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a pod. pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku.
K tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné ďalej uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie. K námietke obvineného ohľadne nepoužitia zásady „in dubio pro reo" (v pochybnostiach v prospech obvineného), ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por., je potrebné uviesť, že použitie predmetnej zásady prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Táto zásada sa týka iba skutkových zistení. Nakoľko dovolací súd skutkové zistenia nemôže skúmať, preto je aplikácia tejto zásady v dovolaní neprípustná.
Pokiaľ ide o namietanie nepreukázania subjektívnej stránky obvineného, tak so zameraním na naplneniesubjektívnej stránky predmetného trestného činu je potrebné poukázať na skutočnosť, že motív obvineného a subjektívna stránka trestného činu sú znaky, ktoré sa síce týkajú psychiky obvineného, ale prejavujú sa navonok v spáchanom skutku a dokazujú sa rovnako ako objektívne znaky trestného činu. Namietanie ich nezistenia alebo nesprávneho či neúplného zistenia v dôsledku nevykonania dokazovania alebo nesprávneho vyhodnotenia vykonaného dokazovania až v dovolaní, predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov, čo ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nepripúšťa (ZSP 40/2010).
Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. V tomto smere dovolací súd odkazuje na ustálenú judikatúru k výkladu a aplikácii dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Z obsahu dovolania vyplýva, že vo vzťahu k citovanému dovolaciemu dôvodu dovolateľ uplatnil výlučne námietky, ktorými zjavne vybočil z deklarovaného dovolacieho dôvodu. Jeho námietky smerovali proti spôsobu hodnotenia dôkazov a správnosti skutkových zistení súdmi nižšieho stupňa. V podstate spochybňoval súdmi ustálený skutkový stav a následne predostrel vlastnú verziu skutku založenú na inom, pre neho priaznivom hodnotení dôkazov. Skôr ako o právnu námietku ide o skrytú snahu vyhodnotiť vykonané dôkazy a skutkový stav v prospech obvineného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky nemal pochybnosti o vierohodnosti vykonaných dôkazov, pričom sa stotožnil s názorom okresného aj krajského súdu, ako aj s názorom prokurátora.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obvineného, posúdeného ako pokračujúci obzvlášť závažný zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. b/, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/, i/ Tr. zák. a v bode 12/ v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., táto zodpovedá priebehu skutkového deja uvedeného vo výroku napadnutého rozhodnutia po objektívnej i subjektívnej stránke a je správna, pričom zmena právnej kvalifikácie nie je prípustná.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/, g/, i/ Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného A. E. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.