N a j v y š š í s ú d
5 Tdo 30/2013
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného G. P. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 20. júna 2013 v Bratislave dovolanie obvineného G. P. proti trestnému rozkazu samosudcu Okresného súdu Komárno z 15. marca 2011, sp. zn. 1 T 23/2011 a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného G. P. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Samosudca Okresného súdu Komárno trestným rozkazom z 15. marca 2011, sp. zn. 1 T 23/2011, uznal obvineného G. P. za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
hoci mu z ust. § 62 a nasl. zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje maloleté dieťa V. P., narodenú X.. J. X., u ktorej bola rozhodnutím Okresného súdu v Komárne z 18. februára 2010, č. k. 12P/182/2009-35, nariadená ústavná výchova a dieťa bolo umiestnené do Detského domova v Komárne, pričom obvinený bol zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima, a to vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred na účet Detského domova v Komárne, túto svoju zákonnú povinnosť si v období od 29. júla 2009, kedy bolo dieťa fakticky umiestnené do domova, zavinene neplnil a neplatil výživné Detskému domovu Komárno, okrem obdobia od 10. februára 2010 do 01. júna 2010, kedy bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie na príslušnom úrade práce, z titulu ktorej poberal len sociálne dávky, ktorých výška mu objektívne bránila v úhrade výživného v akejkoľvek sume, po evidencii ktorej sa riadne zamestnal, avšak napriek tomu naďalej neplatil výživné až do 22. júla 2010, kedy bolo dieťa na základe rozhodnutia Okresného súdu v Komárne z 8. júna 2010, č. k. 12P/133/2010-23, s právoplatnosťou od 13. júla 2010, zverené do pestúnskej starostlivosti a obvinený bol zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne sumou vo výške 30% zo sumy životného minima, a to vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre, ani túto zákonnú povinnosť si bezdôvodne zavinene neplnil a neplní doposiaľ s odôvodnením, že dieťa nie je jeho, pričom mal a bez ohrozenia vlastnej existencie mohol prispievať na jej výživu mesačne sumou najmenej vo výške súdom stanoveného výživného, čím za obdobie od 29. júla 2009 do 22. júla 2010, okrem obdobia 4-mesačnej evidencie v zozname nezamestnaných, zaostal na výživnom najmenej vo výške 202,90 eur, ktorý dlh má voči Detskému domovu v Komárne, a v období od 23. júla 2010 až doposiaľ, teda do 28. februára 2011, zaostal na výživnom najmenej v celkovej výške 177,66 eur, ktoré výživné dlhuje Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nitre, a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu v Komárne z 17. mája 2010, č. k. 3T/75/2010-110, s právoplatnosťou dňa 1. júna 2010, ktorý obvinený prevzal dňa 21. mája 2010, a ktorým bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák., a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní dva roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu dvoch rokov.
Za to ho odsúdil podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 2 roky a 4 mesiace, pričom na výkon trestu ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Tento trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 31. januára 2012. Proti tomuto trestnému rozkazu podal obvinený G. P. 20. februára 2012 dovolanie.
Vec bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie o podanom dovolaní 31. mája 2013.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal dovolanie obvineného G. P. a zistil, že dovolanie síce bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Navyše podané dovolanie nebolo podané prostredníctvom splnomocneného alebo ustanoveného obhajcu, čím neboli splnené podmienky podania dovolania podľa § 373 ods. 1 Tr. por. Predseda dovolacieho senátu tento procesný nedostatok neodstraňoval postupom podľa § 379 ods. 1 Tr. por. z dôvodu, že aj v prípade jeho odstránenia by nedošlo k meritórnemu preskúmaniu podaného dovolania.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por., dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
Podľa § 368 ods. 2 Tr. por., ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie
a) rozsudok a trestný rozkaz,
b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,
c) uznesenie o zastavení trestného stíhania,
d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,
f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,
h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Podľa § 372 ods. 1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.
V posudzovanom prípade podal obvinený G. P. dovolanie proti trestnému rozkazu, teda proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné zo strany obvineného.
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
S poukazom na vyššie uvedený výklad je evidentné, že dovolanie obvineného G. P. smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky toto dovolanie na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. f/ Tr. por. odmietol.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 20. júna 2013
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: GabrielaG. Protušová