5 Tdo 30/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
proti obvinenému P. H., pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. a iné, vedenej
na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2 T 79/2006, prerokoval na neverejnom
zasadnutí konanom 18. novembra 2010 v Bratislave dovolanie obvineného P. H.
proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. januára 2010, sp. zn. 3 To 314/09,
a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. H. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo 6. októbra 2010, sp. zn. 2 T 79/2006,
bol obvinený P. H. spolu s obvineným P. K. uznaný za vinného v bode 1/ zo zločinu zabitia
podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.
v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a v bode 2/ zo zločinu ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že :
1/ dňa 2. júla 2006 okolo 01.00 hod. v B. na ulici R. pod schodmi, po predchádzajúcej
dohode, fyzicky napadli M. C., nar. X. tak, že ho P. H. bil plastovou tyčkou veľkosti
asi 40 cm po hlave, chrbte a rukách, taktiež ho viackrát udrel päsťami do tváre a pliec,
súčasne ho P. K. kopal do nôh, dva alebo trikrát ho udrel päsťou do hlavy, pričom celý čas
mal v oboch rukách dýky uchopené smerom do vonkajšej strany, následne opakovane padol
na poškodeného M. C. tak, že tohto oboma dýkami zasiahol do spodnej časti tela, potom ako
sa postavil ho ešte asi päťkrát pichol do spodnej časti tela, čím mu spôsobili pomliaždenie sliznice úst, viacpočetné tržnozmliaždené poranenia prevažne ľavej polovice tváre, 7 bodných
poranení ľavej sedacej oblasti až ľavého stehna, na následky ktorých poškodený následne
podľahol, pričom ako príčinu smrti znalci konštatovali úrazový šokový stav pri strate krvi
mimo cievne riečisko pri viacnásobnom poranení, pri chorobne zvýšenej krvácavosti
spôsobenej chorobnými zmenami pečene,
2/ dňa 2. júla 2006 okolo 01.00 hod. v B. na ulici R. pod schodmi vedúcimi k tretiemu
vchodu od potoka fyzicky napadli Š. B., nar. X. tak, že P. H. poškodeného bil plastovou
tyčkou po tvári a hornej časti tela. P. K. ho dvakrát strčil, udrel päsťami, v ktorých držalo
dýky uchopené smerom do vonkajšej strany, načo poškodený spadol na zem, kde ho kopli
do hlavy, čím mu spôsobili bodné a rezné poranenia na pravom stehne, hematómy na tvári,
pomliaždenie a prekrvácanie tkaniva ľavého temenného laloka mozgu, zlomeninu ľavej
temennej kosti s úrazovým zakrvácaním oboch hlávkových výbežkov spánkových kostí
s dobou liečenia 10 - 12 týždňov.
Za to bol obvinenému P. H. uložený podľa § 147 ods. l Tr. zák., s použitím § 36
písm. d/, písm. j/, písm. n/, § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3
písm. d/ Tr. zák., § 41 ods. l a § 46 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu bol zaradený do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. l Tr. por. bola poškodená Z. H. s nárokom na náhradu škody
odkázaná na občianske súdne konanie.
Odvolanie obvineného P. H. (rovnako aj odvolanie obvineného P. K.) podané
proti uvedenému rozsudku bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 13. januára 2010, sp. zn. 3 To 314/09, podľa § 319 Tr. por. zamietnuté.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. januára 2010, sp. zn.
3 To 314/09, podal prostredníctvom obhajcu JUDr. J. G. obvinený P. H. dňa 17. júna 2010
dovolanie. Opiera ho o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Domnieva sa,
že súdy oboch stupňov pochybili, keď jeho konanie posúdili vo forme spolupáchateľstva
ako zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. a ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155
ods. 1 Tr. zák. tiež vo forme spolupáchateľstva.
Obvinený poukazoval na to, že dôkazne bolo ustálené, že on okrem plastovej tyčky
nemal nič iné v ruke, žiadnu zbraň, mal obuté tenisky, ale bol to práve spoluobvinený, ktorý
nielenže zasadil poškodenému rozhodujúce údery, ale bodnými útočnými zbraňami
sa výrazne podieľal na následku, ktorý nastal. Uvádzal, že ani pri prvom ani pri druhom
skutku nekonal v úmysle niekoho zabiť, a teda nedopustil sa závažnejšieho trestného činu
v zmysle ustanovenia § 147 Tr. zák. Pripúšťal, že mohol byť uzrozumený s tým, že niekomu
ublíži na zdraví, avšak rozhodne nie s tým, že chce niekomu spôsobiť smrť a že to isté platí
aj o ublížení na zdraví v zmysle § 155 Tr. zák., pretože ani v tomto prípade nesledoval zámer
spôsobiť inému vážnu poruchu zdravia.
Obvinený konštatoval, že nielen z popisu skutku, ale aj z výsledkov dokazovania je
zrejmé, že jeho konanie bolo kvalitatívne úplne iné, než konanie spoluobvineného,
nielen čo do intenzity, ale aj spôsobu jeho vykonania. K obidvom útokom si vybral predmet
z plastu, o ktorom dôvodne predpokladal, že nemôže spôsobiť vážne následky. Na druhej
strane spoluobvinený mal v rukách nebezpečnú zbraň, ktorá mohla spôsobiť a aj spôsobila
veľmi vážny následok. O tom, že spoluobvinený bude takto konať nevedel. Ich zámer bol
vystrašiť bezdomovcov a vyhnať ich z ich štvrte. Nevedel a nepredpokladal, že spoluobvinený
pri fyzickom konflikte použije zbraň.
Dovolaním sa obvinený P. H. domáha vyslovenia porušenia zákona v tom zmysle,
že pri správnom právnom posúdení jeho konania v bode 1/ nemožno jeho konanie
posudzovať, aj keď v spolupáchateľstve, podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2/ podľa § 155
ods. 1 Tr. zák., ale len podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. a § 156 ods. 1 Tr. zák.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie je prípustné (§ 368 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2
písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný
prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a za podmienok § 372 a § 373 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň zistil, že podané dovolanie je
potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie je možné podať, ak je rozhodnutie
založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací
súd nemôže skúmať a meniť.
Rozsah prieskumného oprávnenia dovolacieho súdu je v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia obmedzený na právne posúdenie ustálených skutkových zistení. Dovolací súd
nie je legitimovaný posudzovať ani úplnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch
stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie dôkazov vykonaných v pôvodnom
konaní.
Do rámca skutkových zistení spadá okrem vymedzenia konania a následku konania
a príčinnej súvislosti medzi nimi u každého z páchateľov podieľajúcich sa na skutku,
resp. skutkoch, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie, ale zároveň aj ustálenie subjektívnej
stránky ich konania. Táto sa ustaľuje na podklade dôkazov a ich vyhodnotenia súdmi prvého
a druhého stupňa.
Pokiaľ súdy svojimi rozhodnutiami na základe vyhodnotenia existujúcich, zákonne
vykonaných dôkazoch ustálili, že u oboch obvinených išlo pri prvom skutku o úmysel
spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví a smrť spôsobili obaja z nedbanlivosti a pri druhom
skutku obaja mali úmysel spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví a tú aj popísaným konaním
v bode 2/ rozsudku súdu prvého stupňa spôsobili, tieto ich skutkové závery nemôže dovolací
súd meniť.
Obvinený P. H. sa totiž dovoláva zmeny právnej kvalifikácie skutkov v bode 1/ i 2/
rozsudku okresného súdu, na podklade iného hodnotenia dôkazov dotýkajúcich sa skutkových
okolností prípadu. To však v rámci dovolacieho konania možné nie je.
Skutkové zistenia súdov nižších stupňov sú pre dovolací súd nemenné. V dovolacom
konaní je rozhodujúce preskúmanie, či skutky zakladajúce výrok o vine obvineného mohli
byť posúdené z hľadiska právnej kvalifikácie tak, ako znie výrok rozsudku súdu prvého
stupňa, v spojitosti s výrokom uznesenia odvolacieho súdu.
Pri prvom skutku je na podklade vykonaného dokazovania ustálené, že obvinení
spôsobili poškodenému viacnásobné poranenia, spôsobili ich spôsobom popísaným
v skutkovej vete a tieto viacnásobné poranenia, pri chorobne zvýšenej krvácavosti spôsobenej
chorobnými zmenami pečene poškodeného vyvolali úrazový šokový stav pri strate krvi
mimo cievne riečisko, pričom bolo zistené, že i samotné poranenia hlavy, pečene i poranenie
bodnorezným nástrojom by aj každé osobitne viedlo k smrti, teda i len to, ktoré bolo
spôsobené na hlave poškodeného.
Pri zistení, že i obvinený P. H. udieral poškodeného M. C. plastovou tyčkou do hlavy,
okrem iných častí tela, a že ho tiež udieral opakovane päsťami do tváre a záveroch,
že popísaným spôsobom mohlo byť také zranenie, ktoré viedlo k úrazovému šokovému stavu,
spôsobené, bolo správne posúdené i konanie obvineného P. H. ako zločin zabitia podľa § 147
ods. 1 Tr. zák., keďže bolo z dokazovania zrejmé, že každý z obvinených mohol spôsobiť
i následok smrti poškodeného z nedbanlivosti, pri primárnom úmysle spôsobiť ťažkú ujmu
na zdraví.
Kvalifikácia skutku pod bodom 2/ rozsudku súdu prvého stupňa zodpovedá zistenému
skutkovému stavu a Najvyšší súd Slovenskej republiky tu nezisťuje žiadne porušenie zákona.
Chybné však bolo v prvom bode, pri právnej kvalifikácii prvého skutku ako zločinu
zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák., aj použitie § 20 Tr. zák. o spolupáchateľstve,
ako to jednoznačne vyplýva z právnej vety v bode 1/ rozsudku okresného súdu,
pretože konečný následok smrti bol spôsobený nedbanlivostným konaním každého
z páchateľov a pri nedbanlivostnom zavinení spolupáchateľstvo možné nie je.
Je evidentné, že spolupáchateľstvo bolo možné pri trestnom čine výtržníctva
v obidvoch bodoch a v druhom bode aj pri zločine ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1
Tr. zák., ktorý je výlučne úmyselným trestným činom a zo znenia skutkovej vety je zrejmé,
že spoločné konanie oboch obvinených viedlo k takým zraneniam poškodeného Š. B., ktoré
predstavovali ťažkú ujmu na zdraví.
Vyššie uvedené pochybenie o použití § 20 Tr. zák. pri zločine podľa § 147 ods. 1
Tr. zák. však zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného P. H. Fakticky sa nijako negatívne
neprejavilo v následných výrokoch o treste a náhrade škody.
Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvod dovolania podľa odseku 1 písm. i/, § 371 Tr. por.
nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
V danom prípade išlo práve o takú situáciu, akú má na mysli toto ustanovenie,
preto nebolo možné uplatňovať tento dovolací dôvod. Inak je právna kvalifikácia konania
obvineného P. H. v rozhodnutí prvostupňového súdu, potvrdeného rozhodnutím krajského
súdu, správna. Jej zmena by znamenala zásadne odlišné hodnotenie vykonaných dôkazov
a to na základe ustálených skutkových zistení, ktoré sú nemenné, v dovolacom konaní
nie je možné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, so zreteľom na zjavné nesplnenie
dôvodov dovolania podľa § 371 Tr. por., dovolanie obvineného P. H. podľa § 382 písm. c/
Tr. por. na neverejnom zasadnutí odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 18. novembra 2010
JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová