5 Tdo 30/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu   JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

proti obvinenému P. H., pre zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. a iné, vedenej

na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2 T 79/2006, prerokoval na neverejnom

zasadnutí konanom 18. novembra 2010 v Bratislave dovolanie obvineného P. H.

proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. januára 2010, sp. zn. 3 To 314/09,

a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. H. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo 6. októbra 2010, sp. zn. 2 T 79/2006,

bol obvinený P. H. spolu s obvineným P. K. uznaný za vinného v bode 1/ zo zločinu zabitia

podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák.

v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a v bode 2/ zo zločinu ublíženia na zdraví

podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom

základe, že :

1/ dňa 2. júla 2006 okolo 01.00 hod. v B. na ulici R. pod schodmi, po predchádzajúcej

dohode, fyzicky napadli M. C., nar. X. tak, že ho P. H. bil plastovou tyčkou veľkosti

asi 40 cm po hlave, chrbte a rukách, taktiež ho viackrát udrel päsťami do tváre a pliec,

súčasne ho P. K. kopal do nôh, dva alebo trikrát ho udrel päsťou do hlavy, pričom celý čas

mal v oboch rukách dýky uchopené smerom do vonkajšej strany, následne opakovane padol

na poškodeného M. C. tak, že tohto oboma dýkami zasiahol do spodnej časti tela, potom ako

sa postavil ho ešte asi päťkrát pichol do spodnej časti tela, čím mu spôsobili pomliaždenie sliznice úst, viacpočetné tržnozmliaždené poranenia prevažne ľavej polovice tváre, 7 bodných

poranení ľavej sedacej oblasti až ľavého stehna, na následky ktorých poškodený následne

podľahol, pričom ako príčinu smrti znalci konštatovali úrazový šokový stav pri strate krvi

mimo cievne riečisko pri viacnásobnom poranení, pri chorobne zvýšenej krvácavosti

spôsobenej chorobnými zmenami pečene,

2/ dňa 2. júla 2006 okolo 01.00 hod. v B. na ulici R. pod schodmi vedúcimi k tretiemu

vchodu od potoka fyzicky napadli Š. B., nar. X. tak, že P. H. poškodeného bil plastovou

tyčkou po tvári a hornej časti tela. P. K. ho dvakrát strčil, udrel päsťami, v ktorých držalo

dýky uchopené smerom do vonkajšej strany, načo poškodený spadol na zem, kde ho kopli

do hlavy, čím mu spôsobili bodné a rezné poranenia na pravom stehne, hematómy na tvári,

pomliaždenie a prekrvácanie tkaniva ľavého temenného laloka mozgu, zlomeninu ľavej

temennej kosti s úrazovým zakrvácaním oboch hlávkových výbežkov spánkových kostí

s dobou liečenia 10 - 12 týždňov.

Za to bol obvinenému P. H. uložený podľa § 147 ods. l Tr. zák., s použitím § 36

písm. d/, písm. j/, písm. n/, § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3

písm. d/ Tr. zák., § 41 ods. l a § 46 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na výkon trestu bol zaradený do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. l Tr. por. bola poškodená Z. H. s nárokom na náhradu škody

odkázaná na občianske súdne konanie.

Odvolanie obvineného P. H. (rovnako aj odvolanie obvineného P. K.) podané

proti uvedenému rozsudku bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 13. januára 2010, sp. zn. 3 To 314/09, podľa § 319 Tr. por. zamietnuté.

Proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13. januára 2010, sp. zn.

3 To 314/09, podal prostredníctvom obhajcu JUDr. J. G. obvinený P. H. dňa 17. júna 2010

dovolanie. Opiera ho o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Domnieva sa,

že súdy oboch stupňov pochybili, keď jeho konanie posúdili vo forme spolupáchateľstva

ako zločin zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. a ako zločin ublíženia na zdraví podľa § 155

ods. 1 Tr. zák. tiež vo forme spolupáchateľstva.

Obvinený poukazoval na to, že dôkazne bolo ustálené, že on okrem plastovej tyčky

nemal nič iné v ruke, žiadnu zbraň, mal obuté tenisky, ale bol to práve spoluobvinený, ktorý

nielenže zasadil poškodenému rozhodujúce údery, ale bodnými útočnými zbraňami

sa výrazne podieľal na následku, ktorý nastal. Uvádzal, že ani pri prvom ani pri druhom

skutku nekonal v úmysle niekoho zabiť, a teda nedopustil sa závažnejšieho trestného činu

v zmysle ustanovenia § 147 Tr. zák. Pripúšťal, že mohol byť uzrozumený s tým, že niekomu

ublíži na zdraví, avšak rozhodne nie s tým, že chce niekomu spôsobiť smrť a že to isté platí

aj o ublížení na zdraví v zmysle § 155 Tr. zák., pretože ani v tomto prípade nesledoval zámer

spôsobiť inému vážnu poruchu zdravia.

Obvinený konštatoval, že nielen z popisu skutku, ale aj z výsledkov dokazovania je

zrejmé, že jeho konanie bolo kvalitatívne úplne iné, než konanie spoluobvineného,

nielen čo do intenzity, ale aj spôsobu jeho vykonania. K obidvom útokom si vybral predmet

z plastu, o ktorom dôvodne predpokladal, že nemôže spôsobiť vážne následky. Na druhej

strane spoluobvinený mal v rukách nebezpečnú zbraň, ktorá mohla spôsobiť a aj spôsobila

veľmi vážny následok. O tom, že spoluobvinený bude takto konať nevedel. Ich zámer bol

vystrašiť bezdomovcov a vyhnať ich z ich štvrte. Nevedel a nepredpokladal, že spoluobvinený

pri fyzickom konflikte použije zbraň.

Dovolaním sa obvinený P. H. domáha vyslovenia porušenia zákona v tom zmysle,

že pri správnom právnom posúdení jeho konania v bode 1/ nemožno jeho konanie

posudzovať, aj keď v spolupáchateľstve, podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. a v bode 2/ podľa § 155

ods. 1 Tr. zák., ale len podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. a § 156 ods. 1 Tr. zák.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,

že dovolanie je prípustné (§ 368 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2

písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný

prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a za podmienok § 372 a § 373 Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň zistil, že podané dovolanie je

potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie je možné podať, ak je rozhodnutie

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací

súd nemôže skúmať a meniť.

Rozsah prieskumného oprávnenia dovolacieho súdu je v zmysle vyššie citovaného

ustanovenia obmedzený na právne posúdenie ustálených skutkových zistení. Dovolací súd

nie je legitimovaný posudzovať ani úplnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch

stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie dôkazov vykonaných v pôvodnom

konaní.

Do rámca skutkových zistení spadá okrem vymedzenia konania a následku konania

a príčinnej súvislosti medzi nimi u každého z páchateľov podieľajúcich sa na skutku,

resp. skutkoch, pre ktoré sa vedie trestné stíhanie, ale zároveň aj ustálenie subjektívnej

stránky ich konania. Táto sa ustaľuje na podklade dôkazov a ich vyhodnotenia súdmi prvého

a druhého stupňa.

Pokiaľ súdy svojimi rozhodnutiami na základe vyhodnotenia existujúcich, zákonne

vykonaných dôkazoch ustálili, že u oboch obvinených išlo pri prvom skutku o úmysel

spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví a smrť spôsobili obaja z nedbanlivosti a pri druhom

skutku obaja mali úmysel spôsobiť inému ťažkú ujmu na zdraví a tú aj popísaným konaním

v bode 2/ rozsudku súdu prvého stupňa spôsobili, tieto ich skutkové závery nemôže dovolací

súd meniť.

Obvinený P. H. sa totiž dovoláva zmeny právnej kvalifikácie skutkov v bode 1/ i 2/

rozsudku okresného súdu, na podklade iného hodnotenia dôkazov dotýkajúcich sa skutkových

okolností prípadu. To však v rámci dovolacieho konania možné nie je.

Skutkové zistenia súdov nižších stupňov sú pre dovolací súd nemenné. V dovolacom

konaní je rozhodujúce preskúmanie, či skutky zakladajúce výrok o vine obvineného mohli

byť posúdené z hľadiska právnej kvalifikácie tak, ako znie výrok rozsudku súdu prvého

stupňa, v spojitosti s výrokom uznesenia odvolacieho súdu.

Pri prvom skutku je na podklade vykonaného dokazovania ustálené, že obvinení

spôsobili poškodenému viacnásobné poranenia, spôsobili ich spôsobom popísaným

v skutkovej vete a tieto viacnásobné poranenia, pri chorobne zvýšenej krvácavosti spôsobenej

chorobnými zmenami pečene poškodeného vyvolali úrazový šokový stav pri strate krvi

mimo cievne riečisko, pričom bolo zistené, že i samotné poranenia hlavy, pečene i poranenie

bodnorezným nástrojom by aj každé osobitne viedlo k smrti, teda i len to, ktoré bolo

spôsobené na hlave poškodeného.

Pri zistení, že i obvinený P. H. udieral poškodeného M. C. plastovou tyčkou do hlavy,

okrem iných častí tela, a že ho tiež udieral opakovane päsťami do tváre a záveroch,

že popísaným spôsobom mohlo byť také zranenie, ktoré viedlo k úrazovému šokovému stavu,

spôsobené, bolo správne posúdené i konanie obvineného P. H. ako zločin zabitia podľa § 147

ods. 1 Tr. zák., keďže bolo z dokazovania zrejmé, že každý z obvinených mohol spôsobiť

i následok smrti poškodeného z nedbanlivosti, pri primárnom úmysle spôsobiť ťažkú ujmu

na zdraví.

Kvalifikácia skutku pod bodom 2/ rozsudku súdu prvého stupňa zodpovedá zistenému

skutkovému stavu a Najvyšší súd Slovenskej republiky tu nezisťuje žiadne porušenie zákona.

Chybné však bolo v prvom bode, pri právnej kvalifikácii prvého skutku ako zločinu

zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák., aj použitie § 20 Tr. zák. o spolupáchateľstve,

ako to jednoznačne vyplýva z právnej vety v bode 1/ rozsudku okresného súdu,

pretože konečný následok smrti bol spôsobený nedbanlivostným konaním každého

z páchateľov a pri nedbanlivostnom zavinení spolupáchateľstvo možné nie je.

Je evidentné, že spolupáchateľstvo bolo možné pri trestnom čine výtržníctva

v obidvoch bodoch a v druhom bode aj pri zločine ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1

Tr. zák., ktorý je výlučne úmyselným trestným činom a zo znenia skutkovej vety je zrejmé,

že spoločné konanie oboch obvinených viedlo k takým zraneniam poškodeného Š. B., ktoré

predstavovali ťažkú ujmu na zdraví.

Vyššie uvedené pochybenie o použití § 20 Tr. zák. pri zločine podľa § 147 ods. 1

Tr. zák. však zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného P. H. Fakticky sa nijako negatívne

neprejavilo v následných výrokoch o treste a náhrade škody.

Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvod dovolania podľa odseku 1 písm. i/, § 371 Tr. por.

nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.

V danom prípade išlo práve o takú situáciu, akú má na mysli toto ustanovenie,

preto nebolo možné uplatňovať tento dovolací dôvod. Inak je právna kvalifikácia konania

obvineného P. H. v rozhodnutí prvostupňového súdu, potvrdeného rozhodnutím krajského

súdu, správna. Jej zmena by znamenala zásadne odlišné hodnotenie vykonaných dôkazov

a to na základe ustálených skutkových zistení, ktoré sú nemenné, v dovolacom konaní

nie je možné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, so zreteľom na zjavné nesplnenie

dôvodov dovolania podľa § 371 Tr. por., dovolanie obvineného P. H. podľa § 382 písm. c/

Tr. por. na neverejnom zasadnutí odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 18. novembra 2010  

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová