5Tdo/29/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného L. pre zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 7. mája 2020 v Bratislave dovolanie obvineného L. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Richarda Bauera proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 7. júna 2018, sp. zn. 7Tos/45/2018, a takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. f) Tr. por. dovolanie obvineného L.. P. G. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) uznesením z 2. mája 2018, sp. zn. 7Tos/45/2018, rozhodol podľa § 32 ods. 3 Tr. por. tak, že predsedníčka senátu JUDr. Mariana Ginelliová nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obvineného L.. P. G. vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 5T/71/2017.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený L.. G. sťažnosť, o ktorej Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozhodol uznesením zo 7. júna 2018, sp. zn. 7Tos/45/2018 tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený L.. G. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Richarda Bauera 23. októbra 2019 dovolanie, v ktorom uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e) Tr. por.

Obvinený namietal, že o jeho sťažnosti rozhodoval JUDr. Ladislav Tomovčík, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania s poukazom na to, že splnomocnenec poškodeného JUDr. Tomáš Tomovčík by mal byť jeho synom (k tomu viď uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Ndt 10/2014, 1 Ndt 14/2013). Túto skutočnosť bol predseda senátu povinný oznámiť, pričom obvinený ju zistil až po doručení napadnutého uznesenia zo 14. septembra 2018.

Na základe týchto skutočností obvinený L.. G. navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že napadnutým uznesením bol z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. e) Tr. por. porušený zákon v § 2 ods. 7 Tr. por., § 31 ods. 1, ods. 4 Tr. por., § 32 ods. 1 Tr. por., § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v neprospech obvineného, a zároveň aby podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

K dovolaniu obvineného sa prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie (ďalej len „prokurátor“) 13. marca 2020 vyjadril tak, že ho navrhol podľa § 382 písm. f) Tr. por. odmietnuť. Vysvetlil, že § 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. neumožňuje uplatniť účastníkom konania dovolanie proti uzneseniu o vznesenej námietke zaujatosti v prebiehajúcom súdnom konaní. Podstatné je, že zákonná sudkyňa sa nevylúčila z vykonávania úkonov trestného konania a ani druhostupňový súd nezistil jej zaujatosť. Je preto evidentné, že obhajobe ide len o zámerné spôsobovanie prieťahov a predlžovanie trestného konania.

K vyjadreniu prokurátora sa 16. apríla 2020 vyjadril obvinený L.. G. tak, že poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) z 13. decembra 2018, sp. zn. II. ÚS 595/2018, ktorý na s. 6 - 7 uviedol, že porušenie, ktoré sa malo udiať voči jeho osobe je odstrániteľné prostredníctvom dovolania, z ktorého dôvodu on sám nemá právomoc o jeho sťažnosti rozhodnúť. S predmetným uznesením sa prokurátor buď neoboznámil alebo mu nerozumie, pričom bez vyriešenia tejto otázky hrozí, že celé trestné konanie bude voči nemu nezákonné. Na záver označil právny názor prokurátora, podľa ktorého využívaním jemu dostupných právnych prostriedkov úmyselne spôsobuje prieťahy v konaní, za „právny voluntarizmus“.

Spisový materiál bol s dovolaním Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) riadne predložený na rozhodnutie 29. apríla 2020. Najvyšší súd na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, že dovolanie obvineného L.. G. nie je prípustné.

Podľa § 368 ods. 1 Tr. por., dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa § 368 ods. 2 Tr. por., ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie

a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por. predstavuje (pokiaľ Trestný poriadok neustanoví inak) taxatívny výpočet tých rozhodnutí vo veci samej, proti ktorým je možné podať dovolanie. Keďže v uvedenom taxatívnom výpočte uznesenie súdu o námietke zaujatosti voči konajúcemu sudcovi absentuje, je zrejmé, že dovolanie obvineného L.. G. nie je prípustné, a preto ho najvyšší súd podľa § 382 písm. f) Tr. por. musel na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci odmietnuť.

Len pre úplnosť najvyšší súd dopĺňa, že z vyjadrenia ústavného súdu zo s. 6 - 7 vyplýva, že konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR etc. je konaním „výsledkovým“ čo znamená, že tam spomenutýmzásadám musí zodpovedať proces ako celok. Rozhodne teda nemožno označené vyjadrenie považovať za „odkaz“ na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. e) Tr. por. proti procesnému rozhodnutiu o nevylúčení sudcu v ešte neskončenom konaní.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.