N a j v y š š í s ú d  

5 Tdo 29/2010

  Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v   senáte zloženom z   predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného mladistvého M. H. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom dňa 10. augusta 2010 v   Bratislave dovolanie obvineného mladistvého proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 23. marca 2010, sp. zn. 2To 87/2008 a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného mladistvého M. H. sa odmieta.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici z 23. júna 2007, sp. zn. 1T 14/07, bol obvinený mladistvý M. H. uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa   § 155 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 16. apríla 2006 v presne nezistenom čase od 02. 00 hod. do 02. 30 hod. na miestnej komunikácii pred kultúrnym domom v obci B., okres Považská Bystrica, bezdôvodne fyzicky napadol I. P., nar. X. tak, že ho pravou rukou, pravdepodobne zovretou v päsť, jedenkrát veľkou intenzitou udrel do ľavej časti tváre, následkom čoho mu spôsobil zranenia – pomliaždenie s krvným výronom v oblasti ľavého oka, zlomeninu prednej a vnútornej steny čeľustnej dutiny vľavo s vtlačením úlomkov prednej steny smerom dovnútra a zlomeninu bočnej steny ľavej očnice bez posunu úlomkov, pričom v dôsledku tohto úderu I. P. spadol na asfaltovú cestu pravdepodobne už s otrasom mozgu a poruchou vedomia, nakoľko pri páde už nezapojil obranné mechanizmy a spadol na ľavú časť hlavy a pri tomto páde utrpel krvácanie pod mozgové obaly v pravej čelovo – spánkovej oblasti s opuchom mozgu a pomliaždenie ľavej ušnice s krvným výronom a odreninou kože na hornom okraji ušnice, teda došlo k poraneniu dôležitého orgánu – mozgu, tieto zranenia si vyžiadali urgentný operačný zákrok a práceneschopnosť v trvaní 6 mesiacov.

Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 155 ods. 1 s   použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 a § 117 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, ktorého výkon mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obvinenému mladistvému M. H. povinnosť nahradiť poškodenému I. P. škodu vo výške 241.180 Sk, s tým, že poškodenú V., podľa § 288 ods. 1 Tr. por. s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 23. marca 2010, sp. zn. 2To 87/2008, podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného mladistvého M. H. ako nedôvodné zamietol.  

Proti vyššie citovanému uzneseniu krajského súdu podal obvinený mladistvý M. H. prostredníctvom obhajcu dovolanie, v ktorom obvinený mladistvý M. H. uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Naplnenie uvedeného dovolacieho dôvodu videl obvinený mladistvý M. H. v tom, že okresný a krajský súd nesprávne zistili skutkový stav, keď krajský súd zamietnutie odvolania proti rozsudku okresného súdu opieral a odôvodňoval hlavne výpoveďou voči nemu zaujatého a jednoznačne nevierohodného svedka I. K., ktorý mal vo svojich výpovediach závažné rozpory a ktorý v počiatočnom štádiu konania označoval ako útočníkov voči poškodenému aj iné osoby, pričom tento svedok neprešiel ani detektorom lži.

V odôvodnení podaného dovolania obvinený mladistvý M. H. ďalej rozoberal ďalšie dôkazy a z nich vyplývajúce hodnotenie, pričom dospel k záveru, že jeho vina nebola jednoznačne preukázaná, a vzhľadom k tomu mali tak ako okresný tak aj krajský súd postupovať v zmysle zásady „in dubio pro reo“ a spod obžaloby ho oslobodiť.

Vzhľadom na uvedené obvinený mladistvý M. H. navrhol, aby najvyšší súd v zmysle § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona a   podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 23. marca 2010, sp. zn. 2 To 87/2008, ako aj rozsudok Okresného súdu v Považskej Bystrici z 23. júna 2007, sp. zn. 1 T 14/2007, a tomuto prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu obvineného mladistvého M. H. sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry v Považskej Bystrici, ktorá považovala rozhodnutia súdov za správne a zákonné, a z tohto dôvodu dovolanie obvineného mladistvého M. H. za nedôvodné.

Navrhla preto, aby dovolací súd dovolanie obvineného mladistvého M. H. ako nedôvodné podľa § 382 písm. c./ Tr. por. odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b./ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie je splnený dôvod dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.).

Obvinený mladistvý M. H. si uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 písm. i/ Tr. por., že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Výkladom vyššie uvedeného zákonného ustanovenia možno dospieť k jedinému záveru, a to, že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.

Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, je totiž určené k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ale nie k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého alebo druhého stupňa. Tieto nemôže dovolací súd dopĺňať ani naprávať.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol podradený pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Z tohto potom vyplýva, že je na úvahe súdu, v akom rozsahu vykoná dokazovanie a či akceptuje nejaký návrh procesnej strany na doplnenie dokazovania, vždy však musí dokazovanie smerovať k zisteniu skutkového stavu v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, k čomu napokon smerovalo aj dokazovanie súdov konajúcich aj v tomto posudzovanom prípade.  

Treba navyše dodať, že obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por.

Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

Dovolacie námietky obvineného mladistvého M. H. sa vôbec nedotýkali právneho posúdenia zistených skutkov, ale naopak, priamo a konkrétne spochybňovali skutkové závery súdov prvého a druhého stupňa.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, preto so zreteľom na viazanosť dôvodmi dovolania podľa § 385 Tr. por. a pre uvedené nesplnenie podmienok dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., dovolanie obvineného mladistvého M. H. odmietol na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 10. augusta 2010

  JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.   predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Eva Poláková