5 Tdo 27/2009

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Jozefa Szaba na neverejnom zasadnutí konanom dňa 16. septembra 2009 v Bratislave v trestnej veci obvineného R. M.   pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.1, ods. 2 písm. b/, písm. e/ Tr. zák. o dovolaní obvineného zo dňa 8. apríla 2009 rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. d/ Tr. por. dovolanie obvineného R. M. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne zo 16. júla 2008, sp. zn. 1 T 27/2008, bol obvinený R. M. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. e/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. c/ Tr. zák.

Za to mu bol podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 3 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Rovnako bol obvinenému uložený ochranný dohľad v trvaní 3 roky a bol zaviazaný k náhrade škody.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 15. januára 2009, sp. zn. 2 To 114/2008, odvolanie obvineného R. M. ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený R. M. 8. apríla 2009 dovolanie z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ písm. g/, písm. i/ Tr. por.

Dovolanie obvineného R. M. bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložené dňa 8. júla 2008.

Pri predbežnom preskúmaní dovolania v zmysle § 378 Tr. por., predseda senátu zistil, že dovolanie nebolo podané prostredníctvom obhajcu.

Podľa § 373 ods. 1 Tr. por. obvinený a iné osoby môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obvinený musí byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom.

Podľa § 379 ods. 1 veta prvá Tr. por. ak podanie nie je úplné, alebo má iné odstrániteľné chyby, predseda senátu vyzve osobu oprávnenú podať dovolanie alebo obhajcu obvineného, aby tieto nedostatky odstránil.

Keďže obvinený nepodal dovolanie v zmysle § 373 ods. 1 Tr. por., vyzval preto predseda senátu obvineného, aby v lehote tridsiatich dní odo dňa doručenia výzvy podal dovolanie prostredníctvom ním zvoleného obhajcu. Výzva bola obvinenému doručená 10. augusta 2009. Na výzvu reagoval obvinený podaním zo dňa 13. augusta 2009, ktorým požiadal okresný súd o ustanovenie obhajcu.

Konanie o dovolaní ako mimoriadnom opravnom prostriedku, je koncipované tak, že toto možno iniciovať výlučne podaním prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.). Síce oprávnenou osobou je obvinený, uplatnenie dispozičného práva podať dovolanie je viazané na osobu obhajcu, iba prostredníctvom ktorého môže dôjsť k riadne (v súlade so zákonom) podanému dovolaniu.

V danom prípade žiadal obvinený R. M. ustanovenie obhajcu súdom z dôvodu, že sú naplnené podmienky § 38 ods. 2 písm. a/ Tr. por. (nachádza sa vo výkone trestu odňatia slobody) ako aj z dôvodu, že nemá finančné prostriedky na jeho zvolenie, a teda mu má byť ustanovený podľa § 40 ods. 2 Tr. por.

Podľa § 38 ods. 2 Tr. por. v konaní o mimoriadnych opravných prostriedkoch musí mať odsúdený obhajcu, ak

a) ide o prípady uvedené v § 37 ods. 1 písm. a), b) alebo c),

b) je mladistvý a v čase konania verejného zasadania o mimoriadnom opravnom prostriedku nedovŕšil osemnásty rok,

c) sú pochybnosti o jeho spôsobilosti náležite sa obhajovať,

d) ide o konanie proti odsúdenému, ktorý zomrel.

Konaním o mimoriadnom opravnom prostriedku je konanie podľa tretej časti, ôsmej hlavy Trestného poriadku, ktorými sú zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní (§ 363 až § 367 Tr. por.), dovolanie (§ 368 až § 392 Tr. por.) a obnova konania (§ 393 až § 405 Tr. por.).

Z ustanovení § 38 ods. 2 Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že sú, čo sa týka ich obsahu, vo vzájomnej konkurencii. To z dôvodu, že na jednej strane Trestný poriadok v konaní o mimoriadnom opravnom prostriedku prikazuje súdu ustanoviť obvinenému obhajcu (ak si ho nezvolí), na strane druhej konštatuje, že dovolanie môže obvinený podať len prostredníctvom obhajcu. Z povahy inštitútu dovolania vyplýva (v prípade jeho podania obvineným), že je priamo a bezvýhradne závislé od jeho vôle. Je preto vylúčené, aby súd, či už prvého stupňa alebo dovolací, ustanovil obvinenému obhajcu na podanie dovolania, pretože konanie súdu je viazané na samotné podanie dovolania prostredníctvom obhajcu.

Možno uzavrieť, že ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. por. myslí pod konaním o mimoriadnom opravnom prostriedku konanie o zrušení právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní, obnovu konania, a nie konanie o dovolaní.

Z rovnakého dôvodu súd neustanoví v dovolacom konaní obvinenému obhajcu z dôvodu nedostatku prostriedkov na úhradu trov obhajoby podľa § 40 ods. 2 Tr. por. Treba uviesť, že dovolacie konanie je zamerané na nápravu právnych pochybení po tom, čo je trestná vec obvineného právoplatne skončená. Obvinenému je dané právo obhajovať sa pred súdom prvého a druhého stupňa (ak je vo veci prípustné odvolanie a obvinený ho podá), a ktorému v tomto konaní prináležia práva podľa § 40 Tr. por.

Z vyššie uvedenej argumentácie dovolacieho súdu teda vyplýva, že obvinený musí byť na podanie dovolania zastúpený ním zvoleným obhajcom, prostredníctvom ktorého dovolanie podá na príslušný súd prvého stupňa.

Vzhľadom na skutočnosť, že ani po postupe dovolacieho súdu podľa § 379 ods. 1 Tr. por. neboli splnené podmienky dovolania podľa § 373 Tr. por., Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. d/ Tr. por. dovolanie obvineného R. M. odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 16. septembra 2009

  JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.   predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová