UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci obvineného A.X. pre zločin ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 155 ods. 1 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 30. apríla 2018 v Bratislave dovolanie obvineného A.X. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave zo 6. októbra 2016 sp. zn. 5To/75/2016, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. b) Tr. por. dovolanie obvineného A.X. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 31. mája 2016 sp. zn. 15T/22/2016 bol obvinený A.X. uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 155 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že
v čase približne o 03.00 hod. dňa 12.12.2015 v H. na D. ulici XX, v byte na 7. poschodí po tom, ako vypil presne neustálené množstvo a druh alkoholu, vybral zo zásuvky kuchynskej linky kuchynský nôž s čepeľou dĺžky 20 cm, ktorý uchopil do pravej ruky a so slovami „zabijem ťa... pristúpil k W. O. sediacej na stoličke, ktorú týmto nožom bodol do oblasti ľavého podbruška, po čom spadla zo stoličky na zem, kde k nej znova pristúpil a bodol ju do oblasti stehna pravej nohy, následne mal v úmysle ju znova bodnúť do presne nezisteného miesta na tele, v čom mu zabránil v byte prítomný H. O., čím svojim konaním spôsobil W. O. bodnú ranu v oblasti podbruška vľavo dlhú cca 3 cm, prenikajúcu do dutiny brušnej so zakrvácaním do dutiny brušnej, čo si vyžiadalo neodkladnú operačnú liečbu, pričom len náhodou nedošlo k poškodeniu životne dôležitých orgánov nachádzajúcich sa v dutine brušnej a bodnú povrchovú ranu v oblasti pravého stehna dlhú cca 1 cm, prenikajúcu do podkožného tkaniva s dobou liečenia a prípadne práceneschopnosti do štyroch týždňov.
Za to bol odsúdený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. f), g), m), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 5 (päť) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. bolo obvinenému uložené ochranné protialkoholické liečenie v ambulantnej forme.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava škodu vo výške 1.699,99 € a poškodenej W. O., trvale bytom P. ulica XXXX/X, H., škodu vo výške 683,40 €.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. súd poškodenú W. O. so zvyškom nárokov na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie samotný obvinený A.X. do výroku o treste a dovolanie podal aj prostredníctvom svojho obhajcu. Obvinený v dôvodoch svojho odvolania uviedol, že uložený trest považuje za neprimerane prísny, namietal nesprávne použitie ustanovení Trestného zákona o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach a žiadal uložiť trest pod dolnou hranicou zákonnej trestnej sadzby.
Rovnako v odvolaní prostredníctvom obhajcu namietal výšku trestu, ktorú považoval za neprimeranú, namietal použitie priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. f) Tr. zák., nakoľko urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. a použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Tr. zák. Na predchádzajúce odsúdenie nemal súd prihliadať a jeho predchádzajúci útok na poškodenú mal vnímať ako „kvázi“ pokračujúci trestný čin. Napokon vytýkal súdu, že uložený trest nebol modifikovaný v zmysle § 39 ods. 2 písm. a) Tr. zák. Navrhol preto napadnutý rozsudok zrušiť a uložiť mu miernejší trest odňatia slobody, resp. vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.
Na základe včas podaného odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd v Trnave, ktorý na verejnom zasadnutí 6. októbra 2016 rozsudkom, sp. zn. 5To/75/2016 (č.l. 308-314) podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Rozhodujúc vo veci podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obvinenému A.X., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom B., C.. XXX/X, prechodne bytom H., A.. X, uložil podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. l), § 37 písm. g), m), § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov a 5 (päť) mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.
Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 6. októbra 2016, kedy vo veci rozhodol krajský súd, pričom obvinený v súčasnej dobe uložený trest vykonáva v Ústave na výkon trestu Dubnica nad Váhom.
Odpis rozhodnutia krajského súdu obvinený prevzal 8. marca 2017, jeho obhajca 11. januára 2017, prokurátor 9. januára 2017, poškodená W. O. 16. januára 2017 a zástupca poškodenej VšZP, a. s. Bratislava dňa 9. januára 2017.
Okresný súd Trnava dňa 24. apríla 2018 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie obvineného A.X., ktoré podal prostredníctvom zvoleného obhajcu Mgr. Ing. Mariána Galbavého, ktorý ho obhajoval aj v pôvodnom konaní. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 9. januára 2017 z dôvodov § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. V rámci tohto dovolacieho dôvodu zopakoval námietky, ktorými argumentoval v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa. Namietal, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom posúdení a vyhodnotení poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom mu mala byť priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. a) Tr. zák. a taktiež boli splnené zákonné podmienky pre aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 2 Tr. zák. V závere svojho dovolania sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci príslušnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolaniaostatným stranám trestného konania, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté s tým, že sa môžu k dovolaniu obvineného v stanovenej lehote vyjadriť. Uvedenú možnosť využil iba prokurátor podaním došlým na súd prvého stupňa 19. marca 2018 (č.l. 372-374). Vo svojom vyjadrení uviedol, že odôvodnenie uplatneného dovolacieho dôvodu je v podstate zhodné s odôvodnením odvolania obvineného ako aj jeho vyjadreniami v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiam súdov. S týmito námietkami sa v celom rozsahu dostatočne a podrobne zaoberali prvostupňový i odvolací súd vo svojich rozhodnutiach. So závermi oboch súdov sa v plnej miere stotožňuje. Námietky obvineného nenapĺňajú ním uplatnený dovolací dôvod, a preto navrhol dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietnuť.
Vyjadrenie prokurátora bolo súdom prvého stupňa doručené stranám trestného konania, avšak obvinený ani jeho obhajca na vyjadrenie prokurátora nereagovali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pri predbežnom prieskume zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Dovolanie podal obvinený prostredníctvom obhajcu, čo je v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por. Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo bolo podané vo veci, v ktorej procesná strana - obvinený, tento mimoriadny opravný prostriedok nemôže podať.
Zo spisového materiálu vyplýva, že obvinený na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby a poučení predsedom senátu po porade s obhajcom urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Zároveň bol predsedom senátu poučený o následkoch takého vyhlásenia.
Podľa § 257 ods. 5 Tr. por., ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.
Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že dovolanie možno podať aj proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu, ktorý bol vydaný po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny. Nie je tam však špecifikovaný subjekt, ktorému toto právo prislúcha, preto je nevyhnutné z ďalších ustanovení Trestného poriadku vyvodiť subjekt - oprávnenú osobu v zmysle § 369 Tr. por. - na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku v prípadoch podľa § 257 ods. 5 Tr. por.
Podľa § 369 ods. 1 Tr. por. dovolanie z dôvodov § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1 Tr. por.
Podľa § 369 ods. 2 Tr. por. proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 a) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku, b) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Ustanovenie § 369 ods. 2 Tr. por. neoddeliteľne nadväzuje na § 257 ods. 5 Tr. por., pričom zrozumiteľne a jednoznačne vymedzuje subjekty oprávnené podať dovolanie - oprávnené osoby „okruh“ rozhodnutí, ktoré môžu dovolaním napadnúť. Proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený na základe prijatého vyhlásenia obvineného podľa § 257 ods. 5 Tr. por., tak môže podať dovolanie iba minister spravodlivosti aj to iba poukazom na dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že obvinený nie je oprávnenou osobou na podanie mimoriadnehoopravného prostriedku, a preto dovolací súd dovolanie obvineného A.X. podľa § 382 písm. b) Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.