N a j v y š š í   s ú d  

5 Tdo 26/2014

  Slovenskej republiky  

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti obvinenému F. K. a spol. pre obzvlášť závažný zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 30. apríla 2014 v Bratislave dovolania obvinených F. K. a Z. Z. proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 2. júla 2013 sp. zn. 3 To 89/2011 a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolania obvinených Z. Z. a F. K. sa   o d m i e t a j ú.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Galanta z 23. mája 2011 sp. zn. 1 T 231/2008 boli obvinení Z. Z. a F. K., spolu s ďalšími obvinenými, uznaní za vinných z obzvlášť závažného zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 1, ods. 5 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla spolupáchateľstvom podľa § 20, § 216 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 12.10.2007 v čase od 17.30 hod. do 21.30 hod. obvinený F. K. ako vodič ťahača zn. Man bielej farby, ev. č. K. medzinárodnej poznávacej značky Maďarskej republiky s návesom zn. Schmitz, ev. č. X.-X. medzinárodnej poznávacej značky Maďarskej republiky po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obvineným Z. Z. vykonal nakládku tovaru v objekte spoločnosti S. E. S. s.r.o., so sídlom v G. na ul. H., a to 144 kusov LCD televízorov zn. S. LE40M87BDX/XEC nezistených výrobných čísel, po nakládke s týmto ťahačom odišiel na nestráženú odstavnú plochu pred skladom K3 tejto spoločnosti, kde vozidlo odparkoval a následne dňa 14.10.2007 v čase okolo 20.00 hod. odovzdal kľúče od vozidla obvineného Z. Z., ktorý po predchádzajúcej vzájomnej dohode odovzdal obvineným M. K. a R. L., ktorí dňa 14.10.2007 v čase okolo 23.15 hod. zabezpečili odtiahnutie naloženého kamióna s návesom do katastra obce Pata, časť Agátový Háj, kde bolo neskôr nájdené, pričom tovar bol preložený na doposiaľ nezistené vozidlo a následne odvezený na neznáme miesto, čím odcudzením televíznych prijímačov spoločnosti S. E. L. BV so sídlom v Holandsku bola spôsobená škoda vo výške 150.797,05 Eur (4.542.912,- Sk), pričom hodnota nákladného ťahača s návesom patriaceho maďarskej prepravnej spoločnosti K. Kft. so sídlom v meste Szombathely bola 49.661,82 Eur (l. 496.112,- Sk).

Za to bol obvinenému Z. Z. uložený podľa § 212 ods. 5, § 41 ods. 1, § 36 písm. f/, písm. j/, písm. l/, písm. n/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol mu uložený aj ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roka.

Obvinenému F. K. bol podľa § 212 ods. 5 Tr. zák. § 41 ods. 1, § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Taktiež aj jemu bol uložený ochranný dohľad a to v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená strana spoločnosť K. Kft. so sídlom v Szombathely v Maďarskej republike s nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Na podklade odvolania prokurátora a obvinených Z. Z. i F. K., ako aj ďalších obvinených, podaného proti vyššie uvedenému rozsudku rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom z 2. júla 2013 sp. zn. 3 To 89/2011 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. zák. zrušil napadnutý rozsudok ohľadom obvinených Z. Z. i F. K., ako aj ďalších dvoch obvinených vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. zák. uložil

obvinenému Z. Z. podľa § 212 ods. 5, § 41 ods. 1, § 36 písm. f/, písm. j/, písm. l/, písm. n/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/, ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia;

obvinenému F. K. podľa § 212 ods. 5, § 41 ods. 1, § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 319 Tr. por. krajský súd zamietol odvolanie krajského prokurátora ohľadom obvineného Z. Z. a podľa toho istého ustanovenia bolo zamietnuté odvolanie obvineného F. K..

Výroky o ochranných opatreniach a náhrade škody ponechal krajský súd nedotknuté.

Obvinení Z. Z. a F. K. podali prostredníctvom svojich obhajcov proti citovanému rozsudku Krajského súdu v Trnave dovolania.

Obvinený Z. Z. dovolanie oprel o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Uviedol, že v danom prípade, pokiaľ išlo o jeho osobu boli naplnené podmienky konania v krajnej núdzi ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu podľa § 24 ods. 1 Tr. zák., pretože on sa dopustil skutku, za ktorý bol odsúdený, iba z toho dôvodu, že bol naňho vyvíjaný protizákonný nátlak v podobe nebezpečenstva, že mu bude ublížené, resp. že bude usmrtený nielen obvinený, ale najmä jeho rodina a jeho maloletý syn. Rozoberal dôkazy, na základe ktorých bol ustálený skutkový stav a uviedol, ktorí svedkovia vypovedali v tom zmysle, že jeho osobe a členom jeho rodiny hrozilo reálne nebezpečenstvo a tvrdil, že vyhrážky spoluobvinených M. K. a R. L. voči jeho osobe neostali len vo verbálnej rovine, ale obvinený M. K. mu aj priložil zbraň k hlave a vyhrážanie vyvrcholilo tým, že ak nedôjde k predmetnej krádeži tak muži z vozidla Hummer „ich dajú pod zem“, teda, že mu hrozila smrť.

Keďže za týchto okolností obvinený konal v krajnej núdzi, teda za naplnenia okolností vylučujúcich protiprávnosť činu, nemohlo dôjsť k naplneniu znakov trestného činu podľa § 8 Tr. zák., a preto mal byť podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby.

Na základe toho obvinený Z. Z. navrhol vysloviť porušenie zákona v ustanovení § 285 písm. b/ Tr. por. a v článku 49 Ústavy Slovenskej republiky a článku 5 ods. 1 písm. a/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v neprospech obvineného z dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. zrušil ako rozsudok Krajského súdu v Trnave, tak i rozsudok Okresného súdu Galanta vo vzťahu k jeho osobe a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Galanta, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Obvinený F. K. špecifikoval dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., obvinený F. K. argumentoval tým, že hoci už v rámci prípravného konania uvádzal, že je občanom Maďarskej republiky a slovenský jazyk neovláda, nebolo mu umožnené podrobne sa oboznámiť s predmetom obvinenia v jazyku, ktorému rozumie. Obžaloba, ani rozhodnutie Okresného súdu Galanta, ani rozhodnutie Krajského súdu v Trnave mu neboli doručené v maďarskom jazyku. Nebola tak rešpektovaná základná zásada trestného konania spočívajúca v práve na obhajobu, ktorá zahŕňa právo každého vedieť, z čoho je obvinený, vrátane podstaty skutku a jej právnej kvalifikácie v jazyku, ktorému rozumie, čím bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v podstate uviedol, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že v jeho prípade nebol hodnoverným a presvedčivým spôsobom preukázaný úmysel smerujúci k odcudzeniu tovaru nachádzajúceho sa na predmetnom motorovom vozidle a ani nemohol byť preukázaný, lebo nikdy nechcel ukradnúť žiadny tovar naložený na vozidle a nanajvýš bolo možné ustáliť len to, že pod hrozbou fyzickej likvidácie mal poskytnúť kľúče od motorového vozidla, ktoré bolo naložené odcudzeným tovarom. Tieto kľúče mal poskytnúť obvinenému Z., ktorý ich mal poskytnúť ďalším osobám, pričom obvinený Z. si ho vytipoval až po tom, čo ho k tomu donútili ostatní spoluobvinení. Nebolo však preukázané, na aký účel mal obvinený Z., resp. ďalšie osoby takým spôsobom získaný prístup k motorovému vozidlu zneužiť.

Podľa názoru obvineného F. K. mal byť skutok uvedený v obžalobe u neho kvalifikovaný len ako trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 Tr. zák. a to iba vo forme pomoci v zmysle § 21 ods. 1 písm. d/ Tr. zák.

V ďalšej časti odôvodnenia dovolania obvinený namietal, že trest mu nebol uložený v súlade so zásadami na ukladanie trestov stanovenými v Trestnom zákone a uvádzal, že pri určovaní výšky trestu odvolací súd neprihliadol na všetky okolnosti prípadu, najmä na jeho životné pomery a možnosti nápravy, ktoré by odôvodňovali uloženie trestu kratšieho trvania pod dolnou hranicou trestnej sadzby.

Na základe toho obvinený F. K. navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v naznačenom smere z dôvodov § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. i/ Tr. por. a podľa § 386 ods. 2 Tr. por. výroky napadnutého rozsudku týkajúce sa jeho osoby zrušil a prikázal súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Súčasne navrhol, aby dovolací súd podľa § 380 ods. 4 Tr. zák. odložil uložený výkon trestu odňatia slobody do rozhodnutia o jeho dovolaní s prihliadnutím na to, že požiadal o odovzdanie na výkon trestu do Maďarskej republiky a je jediným živiteľom rodiny.

K dovolaniu obvineného Z. Z. sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave a uviedol v ňom, že dovolanie obvineného Z. Z. napadá skutkové zistenia súdov prvého a druhého stupňa, čo nie je zákonný dovolací dôvod podľa § 371 Tr. por., lebo podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolací súd je viazaný zisteným skutkovým stavom tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Preto navrhol, aby dovolací súd rozhodol podľa § 382 písm. c/ Tr. por. a dovolanie obvineného Z. Z. odmietol.

Vo vzťahu k obvinenému F. K. nebolo najvyššiemu súdu predložené vyjadrenie prokurátora k jeho dovolaniu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal dovolania obvinených Z. Z. a F. K. a zistil, že dovolania boli podané oprávnenými osobami (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolania je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Zo spisového materiálu v predmetnej trestnej veci možno zistiť, že vzhľadom na vyhlásenie obvineného F. K., že neovláda slovenský jazyk, už pri prvých úkonoch s obvineným v prípravnom konaní od 15. októbra 2007 bol opatrením vyšetrovateľa Policajného zboru SR pribratý do konania tlmočník, obvinený bol v reči, ktorej rozumie oboznámený s podstatou obvinenia a aj v konaní pred súdom bol prítomný tlmočník z jazyka slovenského do maďarského a opačne a prednesy obvineného ako aj prednesy ostatných strán boli tlmočené a zo zápisníc o hlavnom pojednávaní jednoznačne vyplýva, že bol tlmočený aj celý priebeh dokazovania tak, aby obvinený F. K. mal možnosť v reči, ktorej rozumie, uplatňovať svoje obhajovacie práva a aj ich uplatňoval. Preto nemožno konštatovať, že by zásadným spôsobom bolo porušené právo tohto obvineného na obhajobu.

Okrem toho treba podotknúť, že v rámci odvolacieho konania obvinený F. K. nič nenamietal vo vzťahu k porušeniu jeho práv na obhajobu, ku ktorej by malo dôjsť už v prípravnom konaní, pri podávaní obžaloby alebo v konaní pred okresným súdom. V tej súvislosti je nutné poukázať na ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por., podľa ktorého dôvody dovolania podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.

Obvinený F. K. v odvolaní namietal skutkové zistenia, že nebol preukázaný jeho úmysel smerujúci k zmocneniu sa cudzej veci, a teda že nespáchal trestný čin krádeže a tiež že trest mu nebol uložený v súlade so zákonom.

Pokiaľ išlo o konanie na Krajskom súde v Trnave, obvinený F. K. sa vzdal práva účasti na verejnom zasadnutí o odvolaní, bol však riadne zastúpený svojim obhajcom, takže jeho obhajovacie práva neboli porušené a rozsudok krajského súdu bol preložený do maďarského jazyka a doručený obvinenému (doklad o doručení na č. l. 1341).

Najvyšší súd Slovenskej republiky teda ani nezisťuje zásadné porušenie práva na obhajobu obvineného F. K. a taký dovolací dôvod obvinený ani nemohol uplatniť.

K dovolaciemu dôvodu uvádzanému v dovolaniach oboch obvinených podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je nutné zdôrazniť, že rozsah prieskumného oprávnenia dovolacieho súdu je v zmysle vyššie citovaného ustanovenia obmedzený na právne posúdenie ustálených skutkových zistení. Dovolací súd nie je legitimovaný posudzovať ani úplnosť skutkových zistení ustálených súdmi oboch stupňov v pôvodnom konaní, a rovnako ani hodnotenie dôkazov vykonaných v pôvodnom konaní. Vo vzťahu k obvinenému Z. Z. na to správne poukázal vo svojom vyjadrení k dovolaniu prokurátor krajskej prokuratúry.  

Podotknúť treba, že ako otázka či konanie obvineného Z. Z. bolo konaním v krajnej núdzi, tak aj otázka úmyslu vo vzťahu k zmocneniu sa cudzej veci u obvineného F. K. sú predovšetkým otázkami skutkovými, ktoré sú, a v predmetnom prípade aj boli, predmetom dokazovania, ktoré ako prvostupňový súd, tak aj odvolací súd vyhodnotili tak, že nešlo o krajnú núdzu u obvineného Z. Z. a u F. K. zistili úmysel smerujúci spolu s ďalšími spolupáchateľmi ku konečnému zmocneniu sa cudzej veci a spôsobeniu škody veľkého rozsahu i úmysel zmocniť sa cudzieho motorového vozidla značnej hodnoty v úmysle ho prechodne používať, aby sa tak naplnil prvotný cieľ spoločného konania všetkých obvinených zmocniť sa cudzej veci.

Prehodnocovať v tomto smere vykonané dôkazy a meniť skutkové závery súdov oboch nižších stupňov dovolací súd nemôže, lebo by to bolo v rozpore s poslednou vetou ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Právna kvalifikácia ustáleného skutku ako jednočinného súbehu spolupáchateľstva vyššie označených dvoch trestných činov, ako to posúdil okresný súd a stotožnil sa s ním krajský súd, je zodpovedajúca zákonu a nedošlo z tohto pohľadu k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Pokiaľ ide o obvineným F. K. namietanú otázku výšky trestu a eventuálneho použitia zmierňovacieho ustanovenia Trestného zákona umožňujúceho uloženie trestu pod dolnou hranicou trestnej sadzby, takýto dovolací dôvod pre nepoužitie naznačeného zmierňovacieho ustanovenia na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby neprichádzal do úvahy.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. pre uloženie trestu mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo uloženie takého druhu trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, neprichádzal do úvahy, lebo k takej situácii nedošlo a taký dôvod ani nebol uplatňovaný.

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.

Keďže v posudzovanej veci dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že zákonné podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a i/ Tr. por. nie sú naplnené, preto na neverejnom zasadnutí dovolania obvinených Z. Z. a F. K. podľa citovaného ustanovenia § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 30. apríla 2014

  JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová