UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Štifta na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2021 v Bratislave v trestnej veci obvineného P. Q.T., pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, o dovolaní obvineného, proti trestnému rozkazu Okresného súdu Trebišov z 10. augusta 2016, sp. zn. 1T/29/2016, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku dovolanie obvineného P. Q. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Trebišov trestným rozkazom z 10. augusta 2016, sp. zn. 1T/29/2016, podľa § 353 ods. 1 Trestného poriadku uznal obvineného vinným podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona z prečinu krádeže na tom skutkovom základe, že dňa 13.6.2016, v čase okolo 19.00 hod., došiel do areálu autoservisu Š. O. v A., na ul. G.. A.. R. Q. M. XXXX, kde prišiel k plastovým dverám vedúcim do kancelárie autoservisu, ktoré boli zatvorené, ale neuzamknuté, tieto otvoril a tak sa dostal dnu do kancelárie, kde obišiel kancelársky stôl a šiel ku poličkám na stene, kde na poličke bola položená kovová čiemo-sivá pokladnička s kľúčom, ktorú otvoril a z nej odcudzil finančnú hotovosť vo výške 350,- Eur a následne z miesta odišiel, čím pre poškodeného: Š. O., Q. A., G.. A. Z.. R. Q. M. XXXX, IČO: 33156255, spôsobil krádežou škodu vo výške 350,- Eur, pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. 3T/51/20I5 zo dňa 12.5.2015, právoplatným 1.7.2015, odsúdený za prečin krádeže podľa §212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona
Za to mu bol podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 353 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku uložený trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, súd obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, obvineného zaviazal zaplatiť poškodenému Š. O. škodu vovýške 350,- Eur.
Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 20. septembra 2016.
Proti tomuto trestného rozkazu podal dovolanie obvinený prostredníctvom svojho obhajcu z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, a teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
V odôvodnení dovolania obvinený namietal, že mu mal byť ukladaný súhrnný trest. Na záver sa domáhal, aby dovolací súd zrušil napadnutý trestný rozkaz vo výroku o treste a vec vrátil Okresnému súdu Košice I. ( ? )
K dovolaniu obvineného sa prokurátor okresnej prokuratúry ani poškodený nevyjadrili.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) predovšetkým skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a zistil, že dovolanie je prípustné, bolo podané v zákonnej lehote, avšak bolo podané neoprávnenou osobou.
Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
Podľa § 368 ods. 2 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Podľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 a/ generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku, b/ obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Obvinený je oprávnený podať dovolanie vo svoj prospech proti výroku rozhodnutia súdu druhého stupňa, ktorý sa ho priamo týka. Obvinený môže podať dovolanie aj z dôvodu, že v takomto rozhodnutí určitý výrok chýba (nebol urobený). Obvinený je oprávnený podať dovolanie za predpokladu, že podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, o tomto opravnom prostriedku bolo rozhodnuté a je naplnený niektorý z dôvodov dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 Trestného poriadku, rovnako generálny prokurátor, môžu podať dovolanie len proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa, ktorým bola vec právoplatne skončená.
Tým, že obvinený P. Q. nepodal proti trestnému rozkazu odpor, deklaroval svoju spokojnosť s rozhodnutím súdu prvého stupňa vo všetkých jeho výrokoch, a preto sa nemôže v ďalšom konaní procesne účinne - podaním dovolania - domáhať ochrany svojich práv, ktorých sa nepodaním odporu vzdal. V takýchto prípadoch možno nápravu dosiahnuť len prostredníctvom ministra spravodlivosti. Podľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.
Podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.
Nakoľko v danom prípade ide o rozhodnutie súdu prvého stupňa a nie o rozhodnutie súdu druhého stupňa (viď § 369 ods. 2 Trestného poriadku) dovolanie mohol podať len minister spravodlivosti na podnet.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci podľa § 382 písm. b) Trestného poriadku odmietol, keďže bolo podané neoprávnenou osobou.
Rozhodnutie bolo prijaté v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.