5Tdo/23/2017

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a členov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti obvinenému Bc. C. W. pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák., prerokoval na verejnom zasadnutí konanom 21. septembra 2017 v Bratislave dovolanie ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 23. júna 2016, sp. zn. 4To/53/2016, a podľa § 386 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 388 ods. 1 Tr. por. rozhodol

rozhodol:

I. Uznesením Krajského súdu v Bratislave z 23. júna 2016, sp. zn. 4To/53/2016, a rozsudkom Okresného súdu Pezinok z 21. januára 2016, sp. zn. 1T/63/2015, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 3 Tr. por.

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanoveniach § 319 Tr. por. a § 285 písm. b/ Tr. por. v spojení s § 2 ods. 12 Tr. por. a § 15 písm. b/ Tr. zák.

v p r o s p e c h obvineného Bc. C. W..

II. Zrušuje sa napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 23. júna 2016, sp. zn. 4To/53/2016, a rozsudok Okresného súdu Pezinok z 21. januára 2016, sp. zn. 1T/63/2015, v celom rozsahu, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

III. Okresnému súdu Pezinok sa prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) z 21. januára 2016, sp. zn. 1T/63/2015, bol obvinený Bc. C. W. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátorky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátorka“) zo skutku právnekvalifikovaného ako zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák., spočívajúceho v tom, že

od presne nezisteného času do 27. októbra 2013 v byte č. 4 na 2. posch. domu so súpisným číslom XXXX na J. ulici č. XX v N., ktorého vlastníkom je obvinený Bc. C. W., bez oprávnenia držal podomácky vyrobený tlmič hluku výstrelu, ktorý si zadovážil v presne nezistenom čase, a ktorý podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave č. PPZ- KEU-BA-EXP-2013/15832 možno nasadiť na legálne držanú samonabíjaciu pištoľ zn. I. vz. XX, výrobné číslo B. a použiť ho pri streľbe, pričom podľa § 4 ods. 1, ods. 4 písm. a/ zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ide o zakázaný doplnok zbrane, teda o zbraň kategórie A, ktorú je podľa § 8 ods. 1 zákona č. 190/2003 Z. z. zakázané nadobúdať do vlastníctva, držať alebo nosiť, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom obvinený Bc. C. W., ako držiteľ zbrojného preukazu č. O. so skupinami A, D, E a F nemal udelenú výnimku uvedenú v § 8 ods. 2 písm. a/ zákona č. 190/2003 Z. z.

Proti tomuto rozsudku podala prokurátorka odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozhodol uznesením z 23. júna 2016, sp. zn. 4To/53/2016, tak, že ho podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Dňa 17. februára 2017 bolo okresnému súdu doručené dovolanie ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka“) z 15. februára 2017, podané na podklade dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Tr. por., t. j. napadnuté uznesenie vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.

V úvode ministerka poukázala na rozpor vo výpovediach obvineného, ktorý sa v prípravnom konaní 22. januára 2014 vyjadril v tom smere, že predmetný tlmič hluku výstrelu nadobudol niekedy v rokoch 1998 až 2001 ako jeden z exponátov jeho rozsiahlej zbierky a popri všetkých svojich povinnostiach a pracovnom zaneprázdnení si nevšimol zmenu legislatívy, podľa ktorej si na jeho držbu mal vybaviť výnimku. V neskorších výpovediach však už obvinený tvrdil, že pozabudol na samotný tlmič, nie na zmenu právnej úpravy. Vysvetlila, že z tlmiča sa získali povýstrelové splodiny, čo je v rozpore s výpoveďami obvineného, ktorý ho mal po nadobudnutí zakonzervovať, uložiť do čiernej tašky a ďalej s ním nemanipulovať. Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky a fotodokumentácie ministerka jednoznačne dospela k záveru, že tlmič bol objavený v čiernej taške v skrini v spálni, kde sa nachádzala aj k nemu kompatibilná zbraň zn. I. vz. XX. Poukázala na to, že zbraň nadobudol v máji - júni 2011 a keď ju vkladal do tašky (kde bol uložený aj tlmič), dialo sa tak už za účinnosti zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 190/2003 Z. z.“). Upriamila tiež pozornosť na to, že miesto držby opakovacej pušky je (okrem adresy trvalého pobytu obvineného) aj Športový strelecký klub Pezinok, resp. na to, že pri domovej prehliadke boli zaistené aj náboje kal. 7,65 mm Browning, ktoré nemožno využiť do žiadnej inej zbrane, ktorú vlastní. Manipuláciu s tlmičom vyvodzovala aj z toho, že obvinený sa do svojho bytu presťahoval najneskôr 31. decembra 2009, a teda musel ho tam preniesť. Na podklade uvedeného ministerka vyhodnotila tvrdenia obvineného ako účelové a dodala, že ak by súdy jeho obhajobe založenej na plynutí času, zábudlivosti a nevedomosti uverili, predstavovalo by to nebezpečný precedens, na ktorý by v budúcnosti mohli poukázať aj ďalšie osoby s cieľom zbaviť sa trestnej zodpovednosti podľa § 294 Tr. zák.

Ministerka preto navrhla, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že uznesením krajského súdu a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v § 2 ods. 10, ods. 12 Tr. por., § 285 písm. b/ Tr. por. a § 319 Tr. por. v prospech obvineného Bc. C. W., aby podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad, a aby podľa § 388 ods. 1 Tr. por. krajskému súdu prikázal vec potrebnom rozsahu znova prerokovať a rozhodnúť.

Dňa 14. marca 2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie obvineného Bc. C. W. z 11. marca 2017 podané prostredníctvom jeho obhajcu Mgr. Romana Balca, advokáta so sídlom Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava.

Obvinený vo vyjadrení uviedol, že obsahom dovolania sú v podstate len polemiky, úvahy a ničím nepodložené domnienky. Ide o účelové a tendenčné argumenty, ktorých cieľom je vyvodiť existenciu subjektívnej stránky obvineného. Súd prvého stupňa napríklad nikdy nedospel k záveru o neurčitosti miesta nálezu tlmiča, iba správne poukazoval na nepresnosť zápisnice o domovej prehliadke a zápisnice o vydaní veci. V prípade predmetnej tašky ide o cestovnú tašku, ktorá má viacero nezávislých priečinkov a bočných oddelení, ktoré sa uzatvárajú na zips. Nie je preto možné prisvedčiť úvahe, že pri manipulácii s taškou, či už pri sťahovaní alebo z iného dôvodu, musel obvinený tlmič, ako relatívne malý predmet vidieť. Z nálezu povýstrelových splodín nemožno vyvodiť žiaden záver, nakoľko dokazovanie v konaní nebolo vedené tým smerom, akým spôsobom bol predmetný tlmič konzervovaný. Kvôli kontextu obvinený dodal, že v dňoch 2. novembra 2016 a 20. decembra 2016 si na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky a na súd podal žiadosť o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody, resp. žalobu v civilnom sporovom konaní, ktoré boli založené na tom podklade, že v dôsledku nedôvodného trestného stíhania bol prepustený z Policajného zboru SR. Iniciovanie dovolacieho konania považuje obvinený za účelový krok, smerujúci k príprave obrany v civilnom konaní.

Keďže podané dovolanie žiadne dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 3 Tr. por. neobsahuje, obvinený dovolaciemu súdu navrhol, aby toto podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol ako nedôvodné.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Spisový materiál bol spolu s dovolaním ministerky Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) predložený na rozhodnutie 24. apríla 2017. Následne najvyšší súd doručil dovolanie ministerky obvinenému, resp. vyjadrenie obhajcu obvineného doručil na vedomie ministerke.

Dňa 25. mája 2017 bolo najvyššiemu súdu doručené ďalšie vyjadrenie obvineného, v ktorom zopakoval, že dovolanie bolo podané účelovo, resp. že prokuratúra „dookola argumentuje a dôvodí tie isté skutočnosti... ktoré sú výsledkom jej fantázie“. Vysvetlil, že tlmič zakonzervoval, netvrdil, že ho aj čistil. Skutočnosť, či tlmič bol nasadený na zbrani, bolo možné preskúmať expertízou z oblasti mechanoskopie, ktorú však elitný útvar NAKA nedal vykonať. Vo vzťahu k nájdeným povýstrelovým splodinám uviedol, že ich možno odobrať aj z vyčistenej zbrane. S tlmičom neprišiel do styku ani pri sťahovaní, keďže nemal čas preberať každú vec samostatne.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom podľa § 378 Tr. por. predbežne preskúmal dovolanie ministerky i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 1 Tr. por.) a tiež v lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por.). Po zistení, že niet žiadneho zákonného dôvodu pre odmietnutie dovolania (§ 382 Tr. por.), preskúmal najvyšší súd 21. septembra 2017 na verejnom zasadnutí (§ 384 ods. 1 Tr. por.) zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na vecné dôvody dovolania podľa § 371 ods. 3 Tr. por., ktoré sú uvedené v dovolaní a ktorými je za podmienok uvedených v § 385 Tr. por. dovolací súd viazaný a dospel pri tom k záveru, že dovolanie ministerky je dôvodné.

Podľa § 15 písm. b/ Tr. zák. trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. kto sebe alebo inému vyrobí, dovezie, vyvezie, prepraví, zadováži alebo drží strelnú zbraň, jej súčasť alebo komponent bez povolenia alebo bez označenia zbrane určeného na jej identifikáciu podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo takú činnosťsprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 285 písm. b/ Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.

Podľa § 371 ods. 3 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.

Podstata podaného dovolania spočívala v nesúhlase ministerky ohľadne záverov súdov, podľa ktorých, ak obvinený inkriminovaný tlmič ako jeden z exponátov jeho rozsiahlej zbierky nadobudol ešte v rokoch 1998 - 2001, t. j. ešte počas účinnosti zákona č. 246/1993 Z. z., ktorý takýto doplnok zbrane nezakazoval, potom plynutím času sa mohlo stať, že na jeho existenciu jednoducho zabudol. Keďže uvedený záver nebol jednoznačne vyvrátený ani ďalším vykonaným dokazovaním (napr. kriminalisticko- expertíznym skúmaním, z ktorého sa dalo vyvodiť len to, že tlmič bol použitý pri streľbe, avšak už nie to, kedy sa tak stalo), súdy postupovali v intenciách § 285 písm. b/ Tr. por. a obvineného spod obžaloby oslobodili.

V tomto smere dovolací súd pripomína, že otázka zavinenia je síce otázkou právnou, avšak k záveru o úmyselnom konaní páchateľa možno dospieť len na základe vykonaného dokazovania, po zvážení všetkých relevantných skutkových okolností prípadu. Uvedeným spôsobom konajúce súdy nepostupovali, keďže jednostranne prihliadli len na tie skutočnosti, ktoré svedčia v prospech obvineného a presvedčivo nevysvetlili existenciu iných, tých ktoré svedčia v jeho neprospech (§ 2 ods. 12 Tr. por.).

V prvom rade z napadnutých rozhodnutí nie je zrejmé, ako sa súdy vysporiadali so zmenou výpovedí obvineného, ktorý v prípravnom konaní 22. januára 2014 (č. l. 34) uviedol, že celá vec ho mrzí, že si nevšimol zmenu zákonnej úpravy, a preto si na tlmič nevybavil ďalšie povolenie. Pred súdom však už vypovedal, že o existencii daného tlmiča vôbec nemal vedomosť, že bol sám prekvapený, aké všetky exponáty vlastní (č. l. 251). Podľa mienky dovolacieho súdu, v posudzovanom prípade ide o významný rozpor a bude preto povinnosťou okresného súdu náležite vysvetliť, ako si popísanú zmenu výpovede obvineného vysvetľuje.

Za mimoriadne podstatné považuje dovolací súd aj miesto nájdenia tlmiča. Polemiky okresného súdu o tom, či bol objavený v byte alebo inde, považuje dovolací súd za neopodstatnené, keďže z fotografií vyhotovených počas domovej prehliadky (č. l. 150), zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky (č. l. 114), ale aj z vyjadrení samotného obvineného (č. l. 250) možno jednoznačne ustáliť, že tlmič bol uložený v čiernej taške na zemi v skrini v spálni. Dovolací súd v rovine rozumnej istoty považuje za vysoko nepravdepodobné, aby obvinený za takmer 10 rokov účinnosti nového zákona č. 190/2003 Z. z. neprišiel do kontaktu s tlmičom, ktorý mal (podľa svojej vlastnej výpovede po celý čas) uložený na ľahko dostupnom mieste, takpovediac „po ruke“. Tlmič nebol objavený zaprášený kdesi v kočikárni alebo v pivnici medzi kompótmi, ale v spálni, v prednej časti skrine s oblečením (!). Už len táto okolnosť významne spochybňuje presvedčivosť odôvodnenia súdov o neexistencii subjektívnej stránky. Navyše v posudzovanom prípade bolo preukázané aj to, že obvinený s taškou opakovane manipuloval, a to (minimálne) vtedy, keď sa do bytu v roku 2009 sťahoval, resp. vtedy, keď do nej (minimálne raz) v roku 2011 vložil pištoľ zn. I.. vz. XX.

I keď je pravdou, že z vykonaného dokazovania nie je bezpochyby zrejmé, či tlmič bol zabalený samostatne v handre (tak, ako to uvádza obvinený, čomu nasvedčuje aj detailný záber na fotografiách č.75 a 76 z domovej prehliadky - viď pripojené CD) a predovšetkým, či bol v tej istej priehradke taškyalebo bol od ostatných nájdených predmetov oddelený, súdy nevysvetlili, ako hodnotia fakt, že tlmič bol použitý pri streľbe a z viacerých zbraní a streliva, ktoré obvinený vlastnil, bola v tej istej taške (v ktorej bol uložený tlmič) nájdená aj k nemu (jediná) kompatibilná zbraň so strelivom - spomínaná samonabíjacia pištoľ zn. I., vz. XX a náboje kal. 7,65 mm Browning.

Za pochybenie konajúcich súdov dovolací súd považuje aj to, že sa dôsledne nezaoberali motívom skutku (§ 119 ods. 1 písm. b/ Tr. por.). Obvinený totiž vo výpovediach viackrát zdôraznil, že ak by vedel, že vlastní aj tlmič, nemal by problém (ako príslušník Policajného zboru SR) si naň vybaviť výnimku. A hoci toto tvrdenie prokurátorka aktívne v záverečnej reči rozporovala (keďže na udelenie výnimky podľa jej názoru nespĺňal predpoklady), nie je zrejmé, ako si túto otázku súdy vyhodnotili. Pritom skutočnosť, či obvinený mal alebo nemal možnosť inkriminovaný tlmič „zlegalizovať“ aj podľa zákona č. 190/2003 Z. z. je podľa mienky dovolacieho súdu významná.

Pokiaľ ide o množstvo držaných zbraní (cca 988 ks), dovolaciemu súdu nedá nespomenúť, že obvinený v skutočnosti vlastnil 8 ks strelných zbraní a 7 ks rôznych pyrotechnických výrobkov (zberateľské granáty, dymovnice a pušný prach). Vo zvyšnom rozsahu išlo „len“ o strelivo, a preto opakované zdôrazňovanie enormného rozsahu zbierky (ktorá asi mala obvinenému sťažovať orientáciu) považuje dovolací súd za nenáležité.

Najvyšší súd upozorňuje, že je povinnosťou súdov hodnotiť dôkazy nie len jednotlivo, ale aj v ich súhrne, tzn. v kontexte celého vykonaného dokazovania. Keďže uvedeným spôsobom konajúce súdy nepostupovali a obvineného spod obžaloby prokurátorky podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodili, toto ich pochybenie zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného (§ 371 ods. 5 Tr. por.).

Na podklade tohto najvyšší súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. z dôvodu podľa § 371 ods. 3 Tr. por. vyslovil porušenie zákona v ustanoveniach § 319 Tr. por. a § 285 písm. b/ Tr. por. v spojení s § 2 ods. 12 Tr. por. a § 15 písm. b/ Tr. zák. v prospech obvineného Bc. C. W., podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté rozhodnutia krajského a okresného súdu v celom rozsahu zrušil, a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu opätovne prerokoval a rozhodol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.