UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného S. G. vedenej pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 181c ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2015 v Bratislave dovolanie, ktoré podal obvinený S. G., zastúpený obhajcom JUDr. Karolom Žirkom, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. augusta 2014 sp. zn. 4 Tos 88/2014, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného S. G. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný prokurátor Bratislava I podal dňa 20. októbra 2006 pod č. 4 Pv 18/06 na Okresnom súde Bratislava I obžalobu na obvineného S. G. pre prečin porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 181c ods. 2 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na skutkovom základe, že
ako konateľ spol. G., s.r.o., so sídlom v Bratislave, na S. ulici číslo XX, od 03.01.2003 do 30.06.2005 v N. na S. ulici XX odpredával 47 exemplárov korytnačiek druhu Testudo Hermanni - korytnačka zelenkastá, osobám zapísaným v druhových kartách reg. číslo držiteľa 00269/02 z roku 2003 pod menami a poradovými číslami F. G. (6, 7, 65, 67, 69, 101, 136, 137, 138, 139, 140, 141), R. C. (8), W. O. (10), I. B. (11), R. A. (13), O. B. (26), M. F. (28), W. W. (32), N. G. (35), U. B. (37), S. Y. (39), V. Z. (41), Z. N. (44), W. U. (45), A. M. (50), U. S. (51), M. H. (52), M. T. (54), G. F. (57), G. G. (61), J. H. (70), A. Z. (73), G. W. (76, 143), Z. O. (79), L. S. (84), A. R. (96), F. G. (104), W. G. (107), T. Y. (109), O. S. (126), G. G. (128), O. Y. (131), G. A. (132), F. Y. (145, 66) a 20 exemplárov korytnačiek druhu Testudo Graeca - korytnačka žltohnedá, osobám zapísaným v druhových kartách reg. číslo držiteľa 00269/02 z roku 2003 pod menami a poradovými číslami V. G. (1), A. A. (2), T. Q. (3), L. T. (4), S. N. (7), L. S. (8), M. U. (9), N. T. (10), M. S. (11), R. Y. (12), O. A. (15), F. H. (16), R. Z. (19), F. G. (20, 21), F. H. (22), A. U. (23), G. N. (24), L. R. (25), W. G. (26), pričom tieto korytnačky patria do skupiny A v zmysle prílohy číslo 1, vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR číslo 346/2002 Zbierky zákonov (od 01.04.2005 príloha A nariadenia Rady) v celkovej spoločenskej hodnote 375.000,- Sk, bez toho, aby mal udelenú od Ministerstva životného prostredia SRvýnimku zo zákazov komerčných činností v zmysle zákona číslo 237/2002 o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 22 ods. 1, 3 cit. zákona (od 01.04.2005 čl. 8 odsek 1 nariadenia Rady (ES) číslo 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi v znení neskorších zmien a doplnkov), čím v rozpore s predpismi na ochranu prírody a krajiny predával chránené živočíchy vo väčšom rozsahu.
Trestná vec obvineného bola pomocou elektronických prostriedkov dňa 20. októbra 2006 pridelená do oddelenia samosudcu JUDr. Rolanda Keményho pod sp. zn. 1 T 88/2006, ktorý vo veci začal konať dňom 30. októbra 2006. Vo veci bol viackrát stanovený termín hlavného pojednávania, na ktorých sa vykonávalo dokazovanie. Napokon samosudca na ostatnom hlavnom pojednávaní 28. januára 2014 uznesením podľa § 283 ods. 1 Tr. por. s poukazom na § 244 ods. 4 Tr. por. (č.l. 520 - 521) prerušil trestné stíhanie v trestnej veci obvineného (zápisnica o hlavnom pojednávaní sa v spise nenachádza).
Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal sťažnosť prokurátor, na základe ktorej Krajský súd v Bratislave uznesením z 26. augusta 2014 sp. zn. 4 Tos 88/2014 podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Okresný súd Bratislava I dňa 17. apríla 2015 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci dovolanie obvineného S. G., ktoré podal proti tomuto uzneseniu krajského súdu prostredníctvom zvoleného obhajcu. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 21. novembra 2014.
Obvinený S. G. v písomných dôvodoch svojho dovolania (č.l. 589 - 591) uviedol, že ho podáva v súlade s ustanovením § 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por. z dôvodov § 371 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por. a domáhal sa zrušenia napadnutého uznesenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že obvinený S. G. podal dovolanie ako oprávnená osoba (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), urobil tak prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Zároveň však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
Podľa § 368 ods. 2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a/ rozsudok a trestný rozkaz, b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania, d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por. bolo s účinnosťou od 1. septembra 2011 novelizované tak, že sa upravil okruh rozhodnutí, proti ktorým je prípustné dovolanie. Spoločným znakom všetkých týchto rozhodnutí je, že ide o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestné stíhanie obvineného končí ako celok.
Uvedená zmena Trestného poriadku odrážala dovtedy ustálenú rozhodovaciu prax trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej by odporovalo logickým zámerom zákona, ak by tento mimoriadny opravný prostriedok bol prípustný aj proti iným rozhodnutiam súdov prvej a druhej inštancie a nie vo veci samej. Netreba zabúdať, že súdy v rámci trestného konania vydávajú rozhodnutia upravujúce procesný postup, pribratie znalca do konania, uloženie poriadkovej pokuty a mnohé ďalšie. Tieto rozhodnutia majú vlastný režim opravných prostriedkov, pokiaľ ich zákon vôbec pripustil. Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má teda v trestnom procese výnimočné postavenie a bolo by nelogické jeho osobitý štatút narúšať možnosťou napadnúť tiež parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť je posudzovaná v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum.
Napadnuté uznesenie súdu druhého stupňa, ktorým bolo zrušené uznesenie súdu prvého stupňa o zastavení trestného stíhania a uložil tomuto súdu, aby vo veci konal a rozhodol, je síce právoplatné, avšak ním nebolo rozhodnuté vo veci samej, trestné stíhanie nebolo právoplatne skončené. Obvinený teda môže napadnúť dovolaním iba také rozhodnutie druhostupňového súdu, v danom prípade krajského súdu, ktorým bolo vo veci právoplatne rozhodnuté a trestné stíhanie právoplatne skončené. Zo strany obvineného ide o nesprávny výklad ustanovenia § 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por. Napadnuté uznesenie nie je takým rozhodnutím, a preto dovolanie voči nemu v zmysle § 368 Tr. por. nie je prípustné.
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.