5Tdo/22/2024

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Štifta a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Mariána Mačuru v trestnej veci obvineného Z. E., pre prečin pohŕdania súdom podľa § 343 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného zákona, prerokoval v Bratislave 23. mája 2024 na neverejnom zasadnutí s následným verejným vyhlásením rozsudku dovolanie obvineného podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Namira Alyasryho, PhD. proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 6. júna 2023, č. k. 1To/92/2022-366, a takto

rozhodol:

I. Podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku sa vyslovuje, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo 6. júna 2023, č. k. 1To/92/2022-366, a konaním, ktoré mu predchádzalo, z dôvodu § 371 ods. 1 písm. l) Trestného poriadku

bol porušený zákon

v ustanoveniach § 316 ods. 1 Trestného poriadku a § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku v neprospech obvineného Z. E..

II. Podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku sa zrušuje rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 6. júna 2023, č. k. 1To/92/2022-366, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

III. Podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku sa Krajskému súdu v Žiline prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Odôvodnenie

Okresný súd Žilina (ďalej aj „okresný súd“) rozsudkom z 11. apríla 2022, sp. zn. 22T/35/2020, uznal obvineného Z. E. za vinného z prečinu pohŕdania súdom podľa § 343 písm. a), písm. b), písm. c) Trestného zákona (ďalej „Tr. zák.“) na skutkovom základe v ňom uvedenom s tým, že najmenej v čase od 14.06.2019 do 13.12.2019 v Žiline, v budove Okresného súdu Žilina, nachádzajúcej sa na ulici Hviezdoslavovej č. 28, v pojednávacích miestnostiach č. 3 a 6, počas hlavných pojednávaní vo vecivedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 1 T/213/2014 ako obžalovaný, napriek tomu, že bol vždy konajúcim sudcom upozorňovaný a poučený, opakovane bez vyzvania svojimi prejavmi rušil pojednávanie súdu, vstupoval do procesných úkonov vykonávaných súdom, neuposlúchol príkazy súdu, správal sa vulgárne a urážlivo, pričom okrem iného: dňa 14.06.2019 počas výsluchu svedkyne Z. E. bez vyzvania začal kričať a zasahovať do protokolácie vykonávanej sudcom, vo verbálnom prejave pokračoval aj po upozornení sudcom, postavil sa a chcel odísť z pojednávacej miestnosti, pričom sudca bol nútený privolať na zjednanie poriadku príslušníkov ZVJS, dňa 06.08.2019 počas výsluchu svedkyne Z. E. opakovane bez vyzvania zasahoval do protokolácie vykonávanej sudcom a uviedol „pán sudca, vy sa nepočúvate, my sme boli za výmysly vo väzbe a my máme byť ticho, vy ste vtipálek, ja sa balím a idem preč", v ďalšom priebehu hlavného pojednávania po tom, čo bol upozornený a poučený sudcom uviedol, že chce zaprotokolovať, že zabránil lynču svedkyne zo strany sudcu, následne pred skončením hlavného pojednávania opätovne verbálne vstúpil do protokolácie prejavu procesných strán, začal sa smiať, vyjadroval sa vulgárne a kričal, do pojednávacej miestnosti boli následne privolaní príslušníci ZVJS, pričom Z. E. chcel odísť z pojednávacej miestnosti pred skončením hlavného pojednávania bez súhlasu sudcu, dňa 04.10.2019 počas výsluchu svedka A. D. bez vyzvania, napriek upozorneniu sudcu, opakovane zasahoval do protokolácie vykonávanej sudcom a v prítomnosti svedka uviedol „ja som čakal na dnešné pojednávanie, aby som si so svedkom mohol spraviť poriadok,“ dňa 15.10.2019 počas hlavného pojednávania bez predchádzajúceho súhlasu sudcu vstúpil verbálne do priebehu pojednávania a keďže jeho prejav sa stupňoval, konajúci sudca privolal do pojednávacej miestnosti príslušníkov ZVJS, v ďalšom priebehu pojednávania napriek predchádzajúcemu poučeniu zo strany sudcu a napriek prítomnosti príslušníkov ZVJS opakovane bez vyzvania zasahoval do výsluchu svedkyne Z. L. a protokolácie a keď bol sudcom upozornený, že môže byť vykázaný z pojednávacej miestnosti, reagoval tak, že poučeniu neporozumel a že je retardovaný a následne uviedol „na to, že budem vykázaný zo súdnej miestnosti, len čakám, kedy to spravíte, nemôžem sa toho dočkať,“ dňa 29.10.2019 počas hlavného pojednávania neuposlúchol predchádzajúce výzvy sudcu, postavil sa, vytiahol mobilný telefón, následne sudca do pojednávacej miestnosti privolal príslušníkov ZVJS, ktorých vyzval, aby zabránili telefonovaniu obžalovaného, Z. E. uviedol, že odchádza z pojednávacej miestnosti, v čom mu zabránil príslušník ZVJS, neskôr počas výsluchu svedkyne Z. L. bez povolenia napriek predchádzajúcemu poučeniu verbálne vstúpil do výsluchu, ktorý v tom čase vykonával prokurátor a vzhľadom na intenzitu prejavov Z. E. sudca menovaného vykázal z pojednávacej miestnosti, načo Z. E. reagoval tak, že opakovane zakričal „huráá,“ po následnom poučení tlieskal a pri odchode z pojednávacej miestnosti povedal, že „keď sudca je idiot, tak ja neviem...,“ dňa 26.11.2019 počas výsluchu svedkyne Z. L. vykonávaného sudcom, bez predchádzajúceho súhlasu sudcu vstúpil verbálne do priebehu pojednávania, kričal, nereagoval na výzvy sudcu, aby od svojho konania upustil a keďže jeho prejav sa stupňoval, konajúci sudca ho vykázal z pojednávacej miestnosti a privolal do pojednávacej miestnosti príslušníkov ZVJS, Z. E. smerom k sudcovi uviedol: „je tu banda debilov“ a na sudcu ďalej zvyšoval hlas, dňa 13.12.2019 počas výsluchu svedkyne M. S. rušil pojednávanie súdu tým, že na adresu prokurátora povedal „trepe kokotiny, čo môže z prokurátora vypadnúť, len kokotina“ a opätovne po poučení sudcom ako obžalovaný vstupoval do výsluchu vykonávaného prokurátorom zvýšeným hlasom a pokrikmi, pričom pri vykázaní sudcom z pojednávacej miestnosti povedal „hurá,“ pri poučovaní sudcom obžalovaný uviedol, že „ja som to neni povinný počúvať“ a následne za asistencie príslušníkov ZVJS odišiel z pojednávacej miestnosti, po tom čo bol povolaný naspäť do pojednávacej miestnosti okrem iného povedal, že „ja chcem podať námietku a hneď vám to aj doložím pán sudca, na základe tohto hlupáka tu ma obvinili..., som bol obvinený pokynom prokurátora V. z Krajskej prokuratúry Žilina pod číslom 1Kn 503/19/5500-3...“ a kričal, čím naďalej rušil pojednávanie súdu.

Za to okresný súd obvinenému uložil podľa § 343 Tr. zák., § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. peňažný trest vo výmere tisíc eur a pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere štyri mesiace.

Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podali odvolania obvinený Z. E. a prokurátor, o ktorých Krajský súd v Žiline (ďalej „krajský súd“) rozsudkom zo 6. júna 2023, č. k. 1To/92/2022-366, rozhodol tak, že podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku („Tr. por.“) odvolanie obvineného zamietol ako podanéoneskorene a na podklade odvolania prokurátora podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol tak, že obvinenému uložil podľa § 343 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. a § 37 písm. m) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere jeden rok so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal dovolanie obvinený Z. E. vo svoj prospech prostredníctvom obhajcu JUDr. Namira Alyasryho, PhD. podaním z 28. augusta 2023 (č. l. 396 - 398), doplneným podaním z 23. apríla 2024 (predloženým priamo dovolaciemu súdu), v ktorom navrhol, aby dovolací súd vyslovil, že rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon v neprospech obvineného v ustanoveniach § 371 ods. 1 písm. l) Tr. por. a § 316 ods. 1 Tr. por., zrušil rozsudok krajského súdu v celom rozsahu, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Dovolateľ uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. l) Tr. por., pričom podstatou dovolania bolo namietanie nezákonného zamietnutia odvolania obvineného krajským súdom podľa § 316 ods. 1 Tr. por. Dovolateľ poukázal na tieto základné skutočnosti:

- pre ústavne konformné, zákonné a spravodlivé rozhodnutie o dovolaní treba posudzovať právo a právny poriadok ako celok, teda nie výlučne trestnoprávne predpisy, postupom odvolacieho súdu bolo porušené právo na spravodlivý proces a ide aj o ústavnoprávny rozmer právneho problému,

- krajský súd ako odvolací súd vec vyhodnotil tak, že písomné vyhotovenie rozsudku, ktorý bol vyhlásený v neprítomnosti obvineného, mu bolo doručené tzv. fikciou doručenia podľa § 66 ods. 3 Tr. por. s tým, že lehota na podanie odvolania mala márne uplynúť 20. júna 2022, odvolací súd zároveň neakceptoval emailové podanie obvineného bez kvalifikovaného elektronického podpisu z 30. mája 2022 (č. l. 309), v ktorom obvinený vyjadril nesúhlas s rozsudkom a podal odvolanie, nakoľko toto podanie nebolo podľa § 62 ods. 1 Tr. por. potvrdené písomne alebo ústne do zápisnice v lehote do troch pracovných dní, rovnako tak odvolací súd neakceptoval ani ďalšie emailové odvolanie obvineného bez kvalifikovaného elektronického podpisu z 5. júna 2022 (č. l. 317),

- ak by sme prijali argumentáciu odvolacieho súdu, tak je možné tvrdiť, že ani na konanie verejného zasadnutia o odvolaní obvineného a prokurátora neboli splnené podmienky, nakoľko obvinený podanie adresované odvolaciemu súdu, ktorým vyjadril súhlas s konaním verejného zasadnutia určeného na 6. júna 2023 v jeho neprítomnosti, adresoval súdu taktiež iba obyčajným emailom (č. l. 342, 352) bez potvrdenia tohto podania do zápisnice alebo písomne podľa § 62 ods. 1 Tr. por., čo by bolo subsumovateľné pod § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.,

- zo spisu vyplýva, že oba nižšie súdy vedeli, že obvinený sa nezdržiava na území Slovenskej republiky, ale žije v Nemecku, zároveň oba súdy komunikovali s obvineným formou emailov, na ktoré obvinený riadne reagoval, čím prejavoval aktívny záujem o svoje procesné práva, obvinenému boli emailom oznamované termíny hlavného pojednávania na okresnom súde (č. l. 259) či verejného zasadnutia na odvolacom súde (č. l. 342), zároveň obvinený, aby nespôsoboval obštrukcie, emailom dával súhlasy na konanie hlavného pojednávania a verejného zasadnutia v jeho neprítomnosti (č. l. 274, 352),

- základným argumentom obvineného je, že emailom okresnému súdu z 23. mája 2022 (č. l. 307) z dôvodu, že okresný súd si bol vedomý toho, že obvinený žije v Nemecku, bol rozsudok okresného súdu obvinenému zaslaný elektronicky (obyčajným emailom) s tým, že okresný súd, napriek existencii § 62 ods. 1 Tr. por., obvinenému uviedol cit.: „Preto Vám súd zasiela rozsudok aj touto cestou, aby ste sa s ním náležite oboznámili a pokiaľ s ním nesúhlasíte a podáte odvolanie aj takto mailom, súd to bude akceptovať a vec bude predložená nadriadenému súdu na rozhodnutie o Vašom odvolaní.“, následne obvinený v nedeľu 30. mája 2022 na email súdu odpovedal tak, že emailom (č. l. 309) súdu oznámil, že „s rozsudkom nesúhlasím a podávam odvolanie“, zároveň sa obvinený ako osoba neznalá práva (obvinený nebol ani zastúpený obhajcom), dopytoval súdu ako orgánu práva znalého, či také odvolanie postačuje, či je v súlade so zákonom, cit.: „... napíšte mi prosím či je to takto dobre a či to stačí ako odvolanie v lehote“, na tento dopyt obvineného odpovedal okresný súd emailom z 31. mája 2022 (pondelok) v čase 08.03 hod. (č. l. 317) akceptovaním tejto formy odvolania obvineného konkrétne textom cit.: „Dobrý deň pán E., súd berie na vedomie, že ste podali odvolanie voči rozsudku.“, ďalej obvinený poslal aj 5. júna 2022 okresnému súdu email (č. l. 317), v ktorom opätovne uvádza, že podáva odvolanie,

- okresný súd v dobrej viere umožnenia čo najširšieho uplatnenia práv obvineného tohto poučil v rozpore s obsahom zákona o tom, že odvolanie je podané v súlade so zákonom aj v prípade, ak bolo podané výlučne emailom (bez kvalifikovaného elektronického podpisu, bez jeho potvrdenia v trojdňovej lehote podľa § 62 ods. 1 Tr. por.) a obvinený sa týmito nesprávnymi poučeniami o forme a lehote na podanie odvolania proti rozsudku spravoval,

- krajský súd ako odvolací súd však tento postup neuznal, k veci pristupoval rýdzo formalisticky, do úvahy nebral to, že sa obvinený riadil poučeniami okresného súdu, ktorý obvinenému uviedol, že odvolanie môže podať aj cit: „takto emailom“, teda bez kvalifikovaného elektronického podpisu a bez nutnosti v trojdňovej lehote podanie potvrdiť do zápisnice alebo písomne a následne na dopyt obvineného, či je jeho odvolanie, ktoré bolo podané iba obyčajným emailom, dostatočné, obvinenému uviedol, že takou formou podané odvolanie berie na vedomie, teda že ho akceptuje v uvedenej forme, nastala teda situácia, kedy okresný súd poskytol v dobrej viere obvinenému nesprávne poučenie v miere rozširujúcej a zjednodušujúcej postup obvineného v konaní pred súdom a obvinený sa týmto nesprávnym poučením tiež v dobrej viere spravoval, nesprávne poučenie súdom vo vzťahu k účastníkovi je pritom jav, ktorého existenciu vníma aj zákonodarca a normy riešiace obdobnú situáciu sa nachádzajú v civilnom aj trestnom procesnom kódexe (§ 362 ods. 2 Civilného sporového poriadku, § 193 ods. 2 Tr. por.), podľa ktorých ak sa sťažovateľ či odvolateľ riadil nesprávnym poučením súdu, má byť právo vykladané v prospech takej osoby práva neznalej a dôverujúcej súdu, teda aj oneskorené odvolanie, resp. sťažnosť majú byť riadne prejednané (IV. ÚS 397/2010 a R 64/2019), obvinený odvolanie podal, napriek poučeniu, že je postačujúce podanie emailom, pre istotu aj v listinnej forme 25. júla 2022 (č. l. 326 - 329), ktoré krajský súd označil za oneskorene podané,

- v doplnení dovolania z 23. apríla 2024 uviedol, že odvolací súd neakceptoval odvolanie obvineného podané formou emailu podľa sudcovského poučenia z dôvodu jeho nepotvrdenia do zápisnice alebo písomne podľa § 62 ods. 1 Tr. por., touto rýdzo formalistickou optikou možno tiež následne vyhodnotiť ako nulitné aj konanie odvolacieho súdu, kedy uznal obyčajným emailom vyjadrený súhlas obvineného s konaním verejného zasadnutia o jeho odvolaní a za nulitné možno považovať aj doručenie predvolania na verejné zasadnutie odvolacieho súdu vytýčeného na 6. júna 2023, ktoré bolo obvinenému doručované rovnako obyčajným emailom (č. l. 342, 352), odvolací súd tak nemal riadne vykázané doručenie predvolania obvinenému na verejné zasadnutie, čo by bolo subsumovateľné pod dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. d) Tr. por.

K podanému dovolaniu sa vyjadrila Okresná prokuratúra Žilina podaním z 26. septembra 2023 (č. l. 416

- 417), v ktorom navrhla dovolanie obvineného odmietnuť podľa § 382 písm. c) Tr. por. s tým, že krajský súd postupoval správne a zákonne, keď odvolanie obvineného podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol ako podané oneskorene. Pokiaľ obhajoba poukazuje na nesprávne poučenie súdu ohľadom podania odvolania, bolo poukázané na písomné vyhotovenie rozsudku okresného súdu a v ňom uvedené správne poučenie o možnosti podať odvolanie. Pokiaľ obhajoba poukazuje na emailovú komunikáciu medzi sudcom okresného súdu a obvineným, túto považuje za právne irelevantnú s tým, že z nej nevyplynulo, že obvinenému postačuje podať odvolanie len jednoduchým emailom bez kvalifikovaného elektronického podpisu a bez nutnosti v trojdňovej lehote podanie potvrdiť do zápisnice alebo písomne. Obvinenému bol rozsudok okresného súdu doručovaný na adresu, ktorú na tento účel uviedol, pričom následne bola v zmysle § 66 ods. 3 Tr. por. správne aplikovaná fikcia doručenia s tým, že posledným dňom lehoty na podanie odvolania bol 20. jún 2022 a krajský súd správne neprihliadol na emailové podanie obvineného z 30. mája 2022, nakoľko nespĺňalo náležitosti v zmysle § 62 ods. 1 Tr. por. a prvé písomné podanie obvineného, ktoré obhajoba označila ako odvolanie, resp. odôvodnenie, bolo 25. júla 2022 podané oneskorene.

Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) na rozhodnutie o podanom dovolaní 22. marca 2024 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý podľa Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2024 v tom čase účinnom rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Marián Mačura.

Podľa § 371 ods. 1 písm. l) Tr. por. dovolanie možno podať, ak odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolaniaobhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania.

ods. 1 Tr. por. ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania podľa § 371, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera.

ods. 2 Tr. por. súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

Po predložení spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal podané dovolanie spolu so spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Tr. por.], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.], po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (§ 372 ods. 1 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.) v zákonom ustanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.) a spĺňa nevyhnutné obsahové náležitosti (§ 374 Tr. por.). Zároveň bolo zistené, že dovolanie je dôvodné ohľadom namietaného dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. l) Tr. por., pretože neboli splnené zákonné podmienky na odmietnutie odvolania obvineného ako oneskorene podaného. O dovolaní obvineného rozhodol dovolací súd na neverejnom zasadnutí s následným verejným vyhlásením rozsudku, pretože dôvody dovolania, ktoré bolo podané v prospech obvineného, sú zjavne preukázané a je zrejmé, že vytýkané nedostatky povedú k postupu podľa § 386 a § 388 ods. 1 Tr. por. (§ 382a Tr. por.).

Podstata dovolacích námietok obvineného je sústredená na porušenie práva na spravodlivý proces v dôsledku odmietnutia jeho odvolania ako oneskorene podaného, keď na takýto postup a rozhodnutie krajského súdu neboli splnené zákonné podmienky v dôsledku nesprávneho poučenia podaného samosudcom okresného súdu ohľadom formy podaného odvolania.

V prípade uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. l) Tr. por. je zo samotnej formulácie zákonného ustanovenia zrejmé, že tento dovolací dôvod je naplnený v prípade, ak bolo odvolanie zamietnuté odvolacím súdom podľa § 316 ods. 1 Tr. por. bez splnenia zákonných podmienok. V prejednávanej veci bolo odvolanie obvineného krajským súdom ako odvolacím súdom zamietnuté podľa § 316 ods. 1 Tr. por. s poukazom, že bolo podané oneskorene.

K tomu krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol, že obvinený svoje e-mailové podanie z 30. mája 2022 o podaní odvolania nezaslal do troch pracovných dní súdu v písomnej podobe v zmysle § 62 ods. 1 Tr. por. a na toto odvolanie krajský súd neprihliadol a prvé písomne podané odvolanie obvineného bolo zaslané poštou až 25. júla 2022, pričom posledný deň lehoty na podanie odvolania bol 20. jún 2022 s poukazom, že rozsudok bol obvinenému doručený podľa § 66 ods. 3 Tr. por. dňa 3. júna 2022.

Dovolací súd k tomu v zásade uvádza, že krajský súd sa z pohľadu posúdenia včasnosti podania odvolania obvineným relevantným spôsobom nevysporiadal so zákonným ustanovením § 316 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene len preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu. Práve toto zákonné ustanovenie bolo nevyhnutným aplikovať na prejednávaný prípad, keďže obvinený bol nesprávne samosudcom okresného súdu opakovane poučený, že podanie odvolania elektronicky formou e-mailu bez zaručeného podpisu je postačujúce a bude takto akceptované za riadne a včas podané. V tomto ohľade je irelevantným, že samotný rozsudok okresného súdu v poučení obsahuje lehotu 15 dní na podanie odvolania od oznámenia rozsudku, keďže toto poučenie neriešilo situáciu, keď je podané odvolanie elektronicky, ohľadom ktorej samosudca okresného súdu poučoval obvineného (za poučenie treba považovať aj vyjadrenie danej úradnej osoby zaslanej e-mailom, keď zo spisu je zrejmá taká komunikácia okresného súdu s obvineným ohľadom konania na okresnom súde aj predtým, napr. č. l. 259 - 260, 273 - 275).

Dovolací súd uvádza, že zo spisu nepochybne vyplýva, že samosudca okresného súdu e-mailom z 23. mája 2022 (č. l. 295) zaslal obvinenému rozsudok okresného súdu na e-mailovú adresu s tým, že uviedol: „V prílohe tohto mailu Vám súd zasiela rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 22T/35/2020 zo dňa 11.04.2020. Tento rozsudok Vám bude zaslaný aj na Vami naposledy uvedenú adresu: B.. D. XX/XX, S.. A nakoľko ste neboli prítomný na poslednom hlavnom pojednávaní dňa 11.04.2022, na ktorom bol daný rozsudok vyhlásený, lehota na podanie odvolania Vám začne plynúť od okamihu doručenia rozsudku na danú adresu. To bude platiť aj v prípade, ak by ste si na uvedenej adrese tento rozsudok neprevzali v odbernej lehote. A preto Vám súd zasiela rozsudok aj touto cestou, aby ste sa s ním náležite oboznámili, a pokiaľ s ním nesúhlasíte a podáte odvolanie aj takto mailom, súd to bude akceptovať a vec bude predložená nadriadenému súdu na rozhodnutie o Vašom odvolaní.“

Ďalej samosudca okresného súdu e-mailom z 30. mája 2022 (č. l. 309) obvinenému okrem iného napísal: „A preto, keďže posledná zápisnica z HP, čo Vám bola doručovaná poštou na Vami uvedenú adresu, tak sa súdu vrátila zásielka ako neprevzatá v odbernej lehote (asi ste v tom čase bol mimo bydliska), tak preto Vám súd zasiela rozsudok nielen poštou, ako to v zmysle Trestného poriadku musí urobiť, ale aj takto mailom, aby bolo 100 % isté, že sa s ním oboznámite. A preto ak už teraz na mail odpoviete, že s rozsudkom nesúhlasíte a podávate si odvolanie, tak súd to bude akceptovať, že toto odvolanie bolo podané v lehote. Lebo odvolanie môže byť podané aj pred začatím plynutia lehoty na podanie odvolania!“

Na uvedené obvinený odpovedal v ten istý deň 30. mája 2022 (č. l. 309), keď e-mailom adresovaným samosudcovi okresného súdu uviedol: „Odpovedám, že s rozsudkom nesúhlasím a podávam si odvolanie a odôvodnenie pošlem mailom aj poštou do 7 dní, napíšte mi prosím, či je to takto dobre a či to stačí ako odvolanie v lehote“.

Následne mu samosudca okresného súdu e-mailom z 31. mája 2022 (č. l. 317) napísal: „Súd berie na vedomie, že ste podali odvolanie voči rozsudku.“

Obvinený e-mailom z 5. júna 2022 zaslal odôvodnenie odvolania (č. l. 317-321), ktoré zaslal poštou 25. júla 2022 (č. l. 326-329).

Dovolací súd pripomína, že povinnosť poskytnúť správne poučenie obvinenému o jeho právach, plne umožniť ich uplatnenie a poučenie obvinenému v prípade potreby primerane vysvetliť, vyplýva z § 34 ods. 5 Tr. por., podľa ktorého je súd povinný vždy obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie. Pokiaľ sa teda v prejednávanej veci obvinený riadil nesprávnym poučením zo strany samosudcu okresného súdu o tom, ako postupovať v prípade podania odvolania e- mailom a takým nesprávnym poučením ovplyvnil procesnú aktivitu obvineného, znemožnil tým realizáciu jeho procesného práva podať opravný prostriedok riadne a včas. Za vyššie uvedených okolností ohľadom spoločnej e-mailovej komunikácie medzi samosudcom a obvineným so zreteľom na skutočnosť, že obvinený nebol v trestnom konaní zastúpený obhajcom, je možné dôvodne predpokladať, že ak by bol obvinený správne poučený o nutnosti doplniť e-mailové podanie odvolania spôsobom podľa § 62 ods. 1 tretia veta Tr. por., teda že podanie urobené elektronickými prostriedkami bezkvalifikovaného elektronického podpisu treba potvrdiť písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní, inak sa o podaní nekoná, obvinený, ktorý prejavil vôľu podať odvolanie, by tak aj urobil a odvolanie by za predpokladu správneho poučenia súdom v zákonom ustanovenej lehote doplnil, resp. zo spisu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by mohli viesť dovolací súd k opačnému záveru.

Dovolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, podľa ktorej: „Základné právo na súdnu ochranu si v materiálnom zmysle vyžaduje takú aplikáciu zákonných ustanovení o procesnom postupe všeobecného súdu, ktorá zabezpečí reálny prístup účastníka konania k súdu, a to vrátane odvolacieho súdu. A fortiori to platí v prípade, ak všeobecný súd postupoval chybne. Z ústavného hľadiska sa javí ako popretie samej podstaty práva na prístup k súdu, ak účastník konania prišiel o prístup k odvolaciemu súdu (o meritórne konanie a rozhodnutie o odvolaní) v dôsledku pochybenia samotného všeobecného súdu.“ (nález Ústavného súdu SR z 11. októbra 2012, sp. zn. II. ÚS 400/2011, č. 45/2012 Zbierky nálezov a uznesení Ústavného súdu SR). Skutkové a právne závery uvedené v napadnutom rozhodnutí krajského súdu týkajúce sa odmietnutia podaného odvolania z dôvodov jeho oneskoreného podania teda porušujú práva obvineného na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej „Dohovor“).

Zároveň možno pre úplnosť uviesť, že z rovnakých princípov vychádza aj rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej „ESĽP“), z ktorej primárne vyplýva, že štát, ktorý sa rozhodne vytvoriť súdy rozhodujúce o opravných prostriedkoch, je povinný zabezpečiť, aby účastníci konania požívali pred týmito súdmi základné záruky obsiahnuté v čl. 6 Dohovoru (rozsudok Delcourt proti Belgicku zo 17. januára 1970, sťažnosť č. 2689/65). ESĽP vo svojich rozhodnutiach medzi tieto základné záruky kladie taktiež poučenie o opravných prostriedkoch, pričom jeho absencia bola opakovane judikovaná ako porušenie práva na prístup k súdu obsiahnutého v čl. 6 Dohovoru (rozsudok Faniel proti Belgicku z 1. marca 2011, sťažnosť č. 11892/08, rozsudok Chaves proti Portugalsku z 31. januára 2012, sťažnosť č. 61226/08). ESĽP v uvedenom rozsudku Faniel proti Belgicku v bode 30 konštatoval, že ohľadom prístupu k súdu je dôležité nielen to, aby boli pravidlá týkajúce sa okrem iného možnosti podať opravné prostriedky a lehôt jasne stanovené, ale aby boli dané na vedomie účastníkom konania čo najexplicitnejším spôsobom, aby ich mohli použiť v súlade so zákonom. Ide najmä o prípad, keď je osoba, ktorá bola odsúdená v neprítomnosti, zadržaná alebo nie je zastúpená advokátom, keď dostane oznámenie o odsudzujúcom rozsudku. Musí mať možnosť byť okamžite spoľahlivým a oficiálnym spôsobom informovaná o možnostiach odvolania a lehoty na jeho podanie. Nejde o výklad zákona alebo poskytovanie rád, ktoré môže urobiť iba právnik, ale o naznačenie, aké opatrenia možno vykonať v súvislosti s rozsudkom.

V dôsledku uvedených zistení dovolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu zákona v neprospech obvineného Z. E., keď krajský súd ako odvolací súd vyhodnotil podané odvolanie obvineného ako oneskorene podané, hoci samosudca okresného súdu obvineného na výslovnú otázku, či postačuje podanie odvolania formou e-mailu, tohto nepoučil podľa § 62 ods. 1 Tr. por. o nutnosti potvrdenia takého podania písomne alebo ústne do zápisnice do troch pracovných dní s tým, že inak sa o takom podaní nekoná, ale mu výslovne opakovane uviedol, že súd bude akceptovať odvolanie podané e- mailom. Pokiaľ je obvinený súdom nesprávne poučený o jeho podstatnom práve (ktorým je nepochybne spôsob podania riadneho opravného prostriedku), nie je možné na základe takého nesprávneho poučenia obvineného, ktorý nebol zastúpený obhajcom, odvodzovať nesplnenie zákonného ustanovenia obvineným týkajúceho sa práve toho procesného úkonu, ohľadom ktorého bol nesprávne poučený. Z uvedeného potom vyplýva, že obvineným podané odvolanie e-mailovým podaním z 30. mája 2022 doplnené e-mailovým podaným z 5. júna 2022 a následne zaslané poštou 25. júla 2022 bolo nutné posúdiť ako podané včas (pri doručení v neprítomnosti obvineného vyhláseného rozsudku okresného súdu obvinenému podľa § 66 ods. 3 Tr. por. dňa 3. júna 2022). Pokiaľ teda krajský súd ako odvolací súd posúdil obvineným podané odvolanie ako podané oneskorene a meritórne posudzoval len odvolanie prokurátora, na podklade ktorého zrušil rozsudok okresného súdu, postupoval v rozpore s Trestným poriadkom.

Na základe uvedeného teda musel dovolací súd ods. 1 Tr. por. vysloviť, že predmetným rozsudkomkrajského súdu z dôvodu § 371 ods. 1 písm. l) Tr. por. bol porušený zákon v ustanoveniach § 316 ods. 1 Tr. por. a § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. por. v neprospech obvineného, ods. 2 Tr. por. zrušil toto rozhodnutie krajského súdu, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V novom konaní bude musieť krajský súd ako odvolací súd opätovne prejednať a meritórne rozhodnúť o odvolaniach obvineného a prokurátora podaných proti rozsudku okresného súdu, keďže odvolanie obvineného bolo riadne a včas podané.

Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že o väzbe obvineného podľa § 380 ods. 2 Tr. por. nemohol rozhodovať, keďže v čase vydania rozhodnutia dovolacím súdom obvinený fakticky nevykonával trest odňatia slobody uložený mu vo veci, v ktorej zrušil meritórne rozhodnutie a v tomto ohľade je irelevantným, že mu bol výkon daného trestu odňatia slobody nariadený, pokiaľ obvinený tento trest odňatia slobody aj v skutočnosti nevykonáva.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.