N a j v y š š í s ú d
5 Tdo 22/2012
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného B. G. pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. účinného do
1. januára 2006 (ďalej len „Tr. zák.“) a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
26. apríla 2012 v Bratislave dovolanie obvineného B. G. proti rozsudku Krajského súdu
v Trenčíne z 1. decembra 2011, sp. zn. 2To/51/2010, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného B. G sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom zo 17. februára 2010,
sp. zn. 2T/32/2008, uznal obvineného B. G. za vinného v bode 1/ výroku
z trestného činu sexuálneho násilia podľa § 241 a ods. 1 Tr. zák., v bode 2/ výroku
z trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák., v bode 3/ výroku z trestného činu
lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. a v bode 4/ výroku z trestného činu vydierania
podľa § 235 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
1/ dňa 27. augusta 2005 v čase asi o 03,10 hodine v osobnom motorovom vozidle značky
Audi, striebornej metalízy bez EVČ, ktoré odstavil v poli na okraji sídliska Dubnička
v smere k priehrade za mestom Bánovce nad Bebravou, pod vplyvom alkoholu
požadoval od I. B., nar. X., pohlavný styk, ktorý táto odmietla,
na čo ju obvinený dvakrát udrel otvorenou dlaňou po tvári, v dôsledku čoho
I. B. prestala klásť odpor obvinenému a z obavy o svoje zdravie vykonala proti svojej vôli na obvinenom orálny styk, kde obvinený následne ejakuloval
na sedadle vozidla,
2/ následne dňa 27. augusta 2005 v čase o 3,30 hod. po tom, ako ejakuloval v osobnom
motorovom vozidle značky Audi, striebornej metalízy bez EVČ, odstavenom v poli
na okraji sídliska Dubnička v smere k priehrade za mestom Bánovce nad Bebravou,
opätovne násilím proti vôli I. B., nar. X., vykonal na tejto súlož, ktorej sa poškodená
podvolila len z dôvodu obavy o svoj život a zdravie,
3/ dňa 3. septembra 2005 v čase asi o 02,00 hod. na chodníku na ul. Radlinského
pri autobusovej stanici Bánovce nad Bebravou fyzicky napadol A. B., trvale bytom X.,
takým spôsobom, že odzadu k nemu pristúpil a rukami tohto zhodil na zem, kde ho
opakovane kopal a udieral päsťami do oblasti celého tela a následne mu z ruky vytrhol
mobilný telefón zn. NOKIA 6230i a z miesta činu odišiel, čím svojim konaním
spôsobil poškodenému A. B. škodu vo výške 431,52 € a
4/ dňa 3. septembra 2005 v čase asi o 03,00 hod. v priestoroch Disco klubu KELT
na ul. Trenčianska cesta v Bánovciach nad Bebravou sa vyhrážal A. B., trvale bytom Bánovce nad Bebravou, ul. X., že ak mu nezaplatí sumu 165,97 € za to, že mu
poškodil jeho osobné motorové vozidlo, tak že keď ho stretne, tak ho zabije.
Okresný súd Bánovce nad Bebravou za to obvineného B. G. odsúdil
podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 35 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák.
na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky nepodmienečne. Podľa § 39a ods. 2
písm. a/ Tr. zák. okresný súd zaradil obvineného B. G. do prvej
nápravno-výchovnej skupiny. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. okresný súd poškodené
J. B., nar. X., a I. B., rod. B., nar. X., odkázal s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na
konanie vo veciach občianskoprávnych.
Rozsudok okresného súdu napadli odvolaním tak obvinený B. G.,
ktorý odvolanie podal prostredníctvom svojho obhajcu, ako aj prokurátor
Okresnej prokuratúry v Bánovciach nad Bebravou. Odvolanie obvineného B. G. smerovalo
proti výroku o vine v bodoch 1/ - 4/ výroku a odvolanie prokurátora proti výroku o treste
v neprospech obvineného.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozsudkom z 1. decembra 2011,
sp. zn. 2To/51/2010, podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil v napadnutom
rozsudku výrok o vine pod bodom 3/, ktorým bol obvinený uznaný za vinného z trestného
činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. a celý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uznal obvineného B. G. pod bodom 3/ výroku
za vinného z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že
dňa 3. septembra 2005 v čase asi o 02,00 hod. na chodníku na ul. Radlinského
pri autobusovej stanici v Bánovciach nad Bebravou fyzicky napadol A. B., trvale bytom B. N.
B., ul. X., takým spôsobom, že odzadu k nemu pristúpil a rukami tohto zhodil na zem, kde ho
opakovane kopal a udieral päsťami do oblasti celého tela a následne mu z ruky vytrhol
mobilný telefón zn. NOKIA 6230i a z miesta činu odišiel, čím svojim konaním spôsobil
poškodenému A. B. škodu vo výške 431,52 €.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal obvinený B. G. (ďalej tiež „dovolateľ“)
prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. Petra Janíka 22. februára 2012 na okresný
súd dovolanie, v ktorom uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. i/ Tr. por. tvrdiac, že súdy oboch stupňov skutky pod bodom 1/ až 4/ výroku rozsudku
nesprávne právne posúdili.
V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že má výhrady predovšetkým ku konaniu
na súde prvého stupňa, konkrétne k dokazovaniu, lebo okresný súd podľa jeho mienky
na hlavnom pojednávaní nevykonal také dôkazy, ktoré by ho zo žalovaných skutkov
usvedčovali.
V prípade skutkov, ktoré sa viažu k poškodenej I. B. (ďalej tiež „poškodená“) uviedol,
že poškodená nevypovedala pravdivo ani v prípravnom konaní,
ani v konaní pred súdom. Zdôraznil skutočnosť, že ak poškodená nemala záujem, mohla
sa predsa „z miesta činu pohodlne vzdialiť“. Tiež poukázal na časový odstup, ktorý uplynul
od spáchania skutku po jeho oznámenie na políciu zo strany poškodenej, čo podľa dovolateľa
spochybňuje dôveryhodnosť jej výpovede. Dovolateľ ďalej uviedol, že výpoveď svedka
PhDr. M., ktorého prostredníctvom sa do konania dostalo „kresťanské spoločenstvo“ a ktorú výpoveď súd považoval preto za zvlášť rozhodujúcu, je z hľadiska obsahu
nepodstatná, nakoľko svedok uvádzal len sprostredkované informácie. Dovolateľ tiež
spochybňoval skúsenosti tohto svedka „v danom odbore /zastupovanie poškodených/“.
Podľa názoru dovolateľa súd nesprávne vyhodnotil aj výpoveď svedkyne
J. B., matky poškodenej, lebo táto svedkyňa výpoveď poškodenej skôr spochybňovala, než by
naopak potvrdzovala jej pravdivosť.
Ku skutkom viažucim sa k poškodenému A. B. dovolateľ rovnako namietal
hodnotenie dôkazov zo strany súdov. Zvlášť zdôraznil výpovede svedkov
E. B. a I. T., ktorí svedčili v jeho prospech, no súd ich vyhodnotil
ako nepravdivé. Podľa dovolateľa sú tieto výpovede nielen pravdivé, ale z hľadiska posúdenia
skutkového stavu aj kľúčové. Dovolateľ tiež spochybnil výpoveď poškodeného
A. B. poukazom na jeho drogovú závislosť.
Na základe vyššie uvedeného vyvodil záver, že skutkové zistenia súdov
nie sú správne, že nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu a že pravdou je to, čo on tvrdil
už na začiatku trestného stíhania. Je preto presvedčený, že mal byť odsúdený len za skutok
pod bodom 3/ obžaloby, ktorý mal byť ale právne kvalifikovaný iba ako prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1Tr. zák., pričom z ostatných žalovaných skutkov mal byť súdom
oslobodený.
S poukazom na to navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky „rozsudkom
vyslovil porušenie zákona, dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 2To/51/2010 zo dňa 01.12.2011 zrušil a odvolaciemu súdu prikázal, aby vec
v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.“
Predsedníčka senátu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v súlade s ustanovením
§ 376 ods. 1 Tr. por. doručila odpis dovolania ostatným stranám trestného konania
s upozornením, že sa môžu k dovolaniu v určenej lehote vyjadriť.
Prokurátor vo svojom vyjadrení uviedol, že dovolaním napadnutý rozsudok považuje
za zákonný a opodstatnený. Rozsiahlym dokazovaním vykonaným v tejto trestnej veci
boli podstatné skutkové okolnosti prípadu objasnené v rozsahu nevzbudzujúcom dôvodné
pochybnosti a súčasne v plnej miere postačujúcej pre rozhodnutie. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutky sa stali, tieto vykazujú znaky skutkových podstát trestných činov
a že ich spáchal obvinený B. G.. Dovolanie sa podľa mienky prokurátora opiera
len o nesprávne zistený skutkový stav, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za dovolací
dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Podľa prokurátora je tak zrejmé, že dôvody
dovolania podľa § 371 Tr. por. splnené nie sú, preto navrhol dovolanie obvineného
B. G. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
Vyjadrila sa tiež poškodená I. B., rod. B., ktorá uviedla,
že rozhodnutia súdov považuje za správne, že jej ide len o spravodlivosť a hoci jej je ľúto,
že dcéra dovolateľa bude tri roky bez otca, tak predovšetkým dovolateľ si mal vopred
uvedomiť, aké následky bude mať jeho konanie. K tvrdeniam dovolateľa uviedla, že nemala
kam utiecť, boli v „poli“ a nikde nikoho nebolo, mala strach a keďže neovládala sebaobranu,
rezignovala. Okolnosti si pamätá aj napriek tomu, že na ňu vplývala omamná látka,
lebo na taký odporný zážitok sa nedá zabudnúť. Čo sa týka ohlásenia trestného činu na políciu
až s odstupom času, uviedla, že spočiatku bola v šoku a mala strach, že sa jej dovolateľ
bude vyhrážať, čo sa aj stalo. Rozhodla sa až po tom, čo jej bolo vysvetlené, že takéto činy
nemôžu zostať nepotrestané, pretože by to mohlo v budúcnosti uškodiť niekomu inému.
Aj poškodený A. B. sa vyjadril k dovolaniu obvineného B. G.
Vo svojom vyjadrení označil dovolanie za „arogantné“. Podľa jeho názoru dovolateľ skutky
vôbec neľutuje, čo je zrejmé z toho, že obviňuje poškodených. Krajský súd podľa neho
neskutočne zľahčuje dovolateľove zavinenie a uloženým trestom sa vysmieva rozsudkom
iných súdov. Poškodený A. B. poukázal na to, že aj on bol odsúdený
a jemu bol uložený oveľa prísnejší trest, ktorý absolútne nekorešponduje s trestom dovolateľa.
Rozsudok krajského súdu podľa poškodeného A. B. podstatným spôsobom porušuje zásadu
rovnosti pred zákonom a je v rozpore s čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
Je presvedčený, že skutok pod bodom 3/ výroku mal byť správne právne kvalifikovaný
ako lúpež podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. a tiež, že trest uložený dovolateľovi za tieto skutky
je neprimerane mierny. Z tohto dôvodu už aj dal podnet ministrovi spravodlivosti na podanie
dovolania v neprospech obvineného B. G. z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. h/, písm. i/ Tr.
por.
Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bol spisový materiál spolu s dovolaním
obvineného B. G. riadne predložený na rozhodnutie 10. apríla 2012.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal
dovolanie obvineného B. G. a zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods.
2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom splnomocneného obhajcu
(§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste,
kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.), ale zároveň
zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí,
lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny
opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho,
ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie
nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších -
mimoriadnych procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne
uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými
v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne
užšie.
Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená.
Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou
stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích
dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného
prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané
len ako „ďalšie“ odvolanie.
Dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. g/ Tr. por. nemožno použiť,
ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní
a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva
minister spravodlivosti (§ 371 ods. 4 veta prvá Tr. por.).
Obvinený B. G. v dovolaní uplatnil dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr.
por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť.
K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je potrebné
uviesť, že tento dôvod je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii
tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením,
ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.
Z dikcie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je zrejmé, že dôvodom dovolania nemôžu
byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého
a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. V rámci posudzovania existencie
tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní
bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu
upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho
dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, jednak že skutok mal byť právne kvalifikovaný
ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa
aj zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne
druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní
uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové
sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov,
proti rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch
stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení,
pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho,
aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní
pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať
len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu
zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa.
Z dovolania obvineného B. G. je zrejmé, že uplatnené námietky nasmeroval len do
roviny skutkových zistení, keď spochybnil súdmi ustálený skutkový stav a následne predostieral vlastnú verziu súdených skutkov založenú na inom,
pre neho priaznivom hodnotení dôkazov. Gro jeho dovolania tvorilo hodnotenie výpovedí
poškodených I. B. a A. B., ktorí podľa neho klamali, svedka
PhDr. M., ktorého výpoveď označil za nepodstatnú a výpovedí svedkov E. B. a I. T., ktorých
výpovede vyzdvihoval a ktorí jediní okrem neho samého vypovedali pravdivo.
Dovolací súd posudzujúc obsah týchto námietok v kontexte vyššie uvedeného
teoretického výkladu konštatuje, že námietky obvineného B. G. stoja zjavne mimo
uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1. písm. i/ Tr. por. To platí nielen pre
všetky skutkové námietky obvineného B. G., ale aj pre námietku nesprávneho právneho
posúdenia skutku pod bodom 3/ výroku rozsudku odvolacieho súdu, lebo aj túto zdanlivo
právnu námietku obvinený B. G. primárne založil na iných ako súdmi oboch stupňov
ustálených skutkových zisteniach. Až následne na podklade zmenených skutkových zistení sa
domáhal aj zmeny právnej kvalifikácie tohto skutku z trestného činu krádeže podľa
§ 247 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na trestný čin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1Tr. zák. Skôr ako o právnu námietku tak ide o skrytú snahu
obvineného B. G., aby boli vykonané dôkazy a skutkový stav vyhodnotené v jeho prospech.
Pre úplnosť treba uviesť, že skutky, tak ako boli súdom prvého stupňa zistené
a popísané v bodoch 1/ až 4/ výroku rozsudku, boli týmto súdom aj správne právne
kvalifikované. To platí aj vo vzťahu ku skutku pod bodom 3/ výroku, ktorého právnu
kvalifikáciu odvolací súd zmenil, lebo okolnosti prípadu svedčia skôr pre záver,
že tento skutok bol zo strany odvolacieho súdu miernejšie kvalifikovaný ako v skutočnosti
mal byť. Keďže ale dovolanie bolo podané v prospech obvineného B. G.,
na prípadné porušenie zákona v jeho prospech dovolací súd neprihliadol.
V dovolacom konaní platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení
a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu
musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje
na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje
argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
podľa § 371.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe všetkých vyššie uvedených skutočností
a právnych záverov konštatuje, že v trestnej veci obvineného B. G. dôvod dovolania upravený
v ust. § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. evidentne splnený nie je,
preto s použitím § 382 písm. c/ Tr. por. jeho dovolanie uznesením na neverejnom zasadnutí
odmietol.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. apríla 2012.
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová