N a j v y š š í   s ú d

5 Tdo 22/2012

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e  

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného B. G. pre trestný čin znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. účinného do  

1. januára 2006 (ďalej len „Tr. zák.“) a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom  

26. apríla 2012 v Bratislave dovolanie obvineného B. G. proti rozsudku Krajského súdu

v Trenčíne z 1. decembra 2011, sp. zn. 2To/51/2010, a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného B. G sa   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom zo 17. februára 2010,

sp. zn. 2T/32/2008, uznal obvineného B. G. za vinného v bode 1/ výroku

z trestného činu sexuálneho násilia podľa § 241 a ods. 1 Tr. zák., v bode 2/ výroku

z trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák., v bode 3/ výroku z trestného činu

lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. a v bode 4/ výroku z trestného činu vydierania

podľa § 235 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

1/ dňa 27. augusta 2005 v čase asi o 03,10 hodine v osobnom motorovom vozidle značky

Audi, striebornej metalízy bez EVČ, ktoré odstavil v poli na okraji sídliska Dubnička

v smere k priehrade za mestom Bánovce nad Bebravou, pod vplyvom alkoholu

požadoval od I. B., nar. X., pohlavný styk, ktorý táto odmietla,

na čo ju obvinený dvakrát udrel otvorenou dlaňou po tvári, v dôsledku čoho

I. B. prestala klásť odpor obvinenému a z obavy o svoje zdravie vykonala proti svojej vôli na obvinenom orálny styk, kde obvinený následne ejakuloval

na sedadle vozidla,

2/ následne dňa 27. augusta 2005 v čase o 3,30 hod. po tom, ako ejakuloval v osobnom

motorovom vozidle značky Audi, striebornej metalízy bez EVČ, odstavenom v poli

na okraji sídliska Dubnička v smere k priehrade za mestom Bánovce nad Bebravou,

opätovne násilím proti vôli I. B., nar. X., vykonal na tejto súlož, ktorej sa poškodená

podvolila len z dôvodu obavy o svoj život a zdravie,

3/ dňa 3. septembra 2005 v čase asi o 02,00 hod. na chodníku na ul. Radlinského

pri autobusovej stanici Bánovce nad Bebravou fyzicky napadol A. B., trvale bytom X.,

takým spôsobom, že odzadu k nemu pristúpil a rukami tohto zhodil na zem, kde ho

opakovane kopal a udieral päsťami do oblasti celého tela a následne mu z ruky vytrhol

mobilný telefón zn. NOKIA 6230i a z miesta činu odišiel, čím svojim konaním

spôsobil poškodenému A. B. škodu vo výške 431,52 € a

4/ dňa 3. septembra 2005 v čase asi o 03,00 hod. v priestoroch Disco klubu KELT

na ul. Trenčianska cesta v Bánovciach nad Bebravou sa vyhrážal A. B., trvale bytom Bánovce nad Bebravou, ul. X., že ak mu nezaplatí sumu 165,97 € za to, že mu

poškodil jeho osobné motorové vozidlo, tak že keď ho stretne, tak ho zabije.  

Okresný súd Bánovce nad Bebravou za to obvineného B. G. odsúdil

podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 35 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák.

na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky nepodmienečne. Podľa § 39a ods. 2

písm. a/ Tr. zák. okresný súd zaradil obvineného B. G. do prvej

nápravno-výchovnej skupiny.   Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. okresný súd poškodené

J. B., nar. X., a I. B., rod. B., nar. X., odkázal s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na

konanie vo veciach občianskoprávnych.  

Rozsudok okresného súdu napadli odvolaním tak obvinený B. G.,

ktorý odvolanie podal prostredníctvom svojho obhajcu, ako aj prokurátor

Okresnej prokuratúry v Bánovciach nad Bebravou. Odvolanie obvineného B. G. smerovalo

proti výroku o vine v bodoch 1/ - 4/ výroku a odvolanie prokurátora proti výroku o treste

v neprospech obvineného.  

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozsudkom z 1. decembra 2011,  

sp. zn. 2To/51/2010, podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil v napadnutom

rozsudku výrok o vine pod bodom 3/, ktorým bol obvinený uznaný za vinného z trestného

činu lúpeže podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. a celý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uznal obvineného B. G. pod bodom 3/ výroku

za vinného z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom

základe, že

dňa 3. septembra 2005 v čase asi o 02,00 hod. na chodníku na ul. Radlinského

pri autobusovej stanici v Bánovciach nad Bebravou fyzicky napadol A. B., trvale bytom B. N.

B., ul. X., takým spôsobom, že odzadu k nemu pristúpil a rukami tohto zhodil na zem, kde ho

opakovane kopal a udieral päsťami do oblasti celého tela a následne mu z ruky vytrhol

mobilný telefón zn. NOKIA 6230i a z miesta činu odišiel, čím svojim konaním spôsobil

poškodenému A. B. škodu vo výške 431,52 €.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal obvinený B. G. (ďalej tiež „dovolateľ“)

prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. Petra Janíka 22. februára 2012 na okresný

súd dovolanie, v ktorom uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. i/ Tr. por. tvrdiac, že súdy oboch stupňov skutky pod bodom 1/ až 4/ výroku rozsudku

nesprávne právne posúdili.

V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že má výhrady predovšetkým ku konaniu

na súde prvého stupňa, konkrétne k dokazovaniu, lebo okresný súd podľa jeho mienky

na hlavnom pojednávaní nevykonal také dôkazy, ktoré by ho zo žalovaných skutkov

usvedčovali.

V prípade skutkov, ktoré sa viažu k poškodenej I. B. (ďalej tiež „poškodená“) uviedol,

že poškodená nevypovedala pravdivo ani v prípravnom konaní,

ani v konaní pred súdom. Zdôraznil skutočnosť, že ak poškodená nemala záujem, mohla

sa predsa „z miesta činu pohodlne vzdialiť“. Tiež poukázal na časový odstup, ktorý uplynul

od spáchania skutku po jeho oznámenie na políciu zo strany poškodenej, čo podľa dovolateľa

spochybňuje dôveryhodnosť jej výpovede. Dovolateľ ďalej uviedol, že výpoveď svedka

PhDr. M., ktorého prostredníctvom sa do konania dostalo „kresťanské spoločenstvo“ a ktorú výpoveď súd považoval preto za zvlášť rozhodujúcu, je z hľadiska obsahu

nepodstatná, nakoľko svedok uvádzal len sprostredkované informácie. Dovolateľ tiež

spochybňoval skúsenosti tohto svedka „v danom odbore /zastupovanie poškodených/“.

Podľa názoru dovolateľa súd nesprávne vyhodnotil aj výpoveď svedkyne

J. B., matky poškodenej, lebo táto svedkyňa výpoveď poškodenej skôr spochybňovala, než by

naopak potvrdzovala jej pravdivosť.  

Ku skutkom viažucim sa k poškodenému A. B. dovolateľ rovnako namietal

hodnotenie dôkazov zo strany súdov. Zvlášť zdôraznil výpovede svedkov

E. B. a I. T., ktorí svedčili v jeho prospech, no súd ich vyhodnotil

ako nepravdivé. Podľa dovolateľa sú tieto výpovede nielen pravdivé, ale z hľadiska posúdenia

skutkového stavu aj kľúčové. Dovolateľ tiež spochybnil výpoveď poškodeného

A. B. poukazom na jeho drogovú závislosť.  

Na základe vyššie uvedeného vyvodil záver, že skutkové zistenia súdov

nie sú správne, že nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu a že pravdou je to, čo on tvrdil

už na začiatku trestného stíhania. Je preto presvedčený, že mal byť odsúdený len za skutok

pod bodom 3/ obžaloby, ktorý mal byť ale právne kvalifikovaný iba ako prečin výtržníctva

podľa § 364 ods. 1Tr. zák., pričom z ostatných žalovaných skutkov mal byť súdom

oslobodený.  

S poukazom na to navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky „rozsudkom

vyslovil porušenie zákona, dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. 2To/51/2010 zo dňa 01.12.2011 zrušil a odvolaciemu súdu prikázal, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.“

Predsedníčka senátu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v súlade s ustanovením

§ 376 ods. 1 Tr. por. doručila odpis dovolania ostatným stranám trestného konania

s upozornením, že sa môžu k dovolaniu v určenej lehote vyjadriť.

Prokurátor vo svojom vyjadrení uviedol, že dovolaním napadnutý rozsudok považuje

za zákonný a opodstatnený. Rozsiahlym dokazovaním vykonaným v tejto trestnej veci

boli podstatné skutkové okolnosti prípadu objasnené v rozsahu nevzbudzujúcom dôvodné

pochybnosti a súčasne v plnej miere postačujúcej pre rozhodnutie. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutky sa stali, tieto vykazujú znaky skutkových podstát trestných činov

a že ich spáchal obvinený B. G.. Dovolanie sa podľa mienky prokurátora opiera

len o nesprávne zistený skutkový stav, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za dovolací

dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Podľa prokurátora je tak zrejmé, že dôvody

dovolania podľa § 371 Tr. por. splnené nie sú, preto navrhol dovolanie obvineného

B. G. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.  

Vyjadrila sa tiež poškodená I. B., rod. B., ktorá uviedla,

že rozhodnutia súdov považuje za správne, že jej ide len o spravodlivosť a hoci jej je ľúto,

že dcéra dovolateľa bude tri roky bez otca, tak predovšetkým dovolateľ si mal vopred

uvedomiť, aké následky bude mať jeho konanie. K tvrdeniam dovolateľa uviedla, že nemala

kam utiecť, boli v „poli“ a nikde nikoho nebolo, mala strach a keďže neovládala sebaobranu,

rezignovala. Okolnosti si pamätá aj napriek tomu, že na ňu vplývala omamná látka,

lebo na taký odporný zážitok sa nedá zabudnúť. Čo sa týka ohlásenia trestného činu na políciu

až s odstupom času, uviedla, že spočiatku bola v šoku a mala strach, že sa jej dovolateľ

bude vyhrážať, čo sa aj stalo. Rozhodla sa až po tom, čo jej bolo vysvetlené, že takéto činy

nemôžu zostať nepotrestané, pretože by to mohlo v budúcnosti uškodiť niekomu inému.

Aj poškodený A. B. sa vyjadril k dovolaniu obvineného B. G.

Vo svojom vyjadrení označil dovolanie za „arogantné“. Podľa jeho názoru dovolateľ skutky

vôbec neľutuje, čo je zrejmé z toho, že obviňuje poškodených. Krajský súd podľa neho

neskutočne zľahčuje dovolateľove zavinenie a uloženým trestom sa vysmieva rozsudkom

iných súdov. Poškodený A. B. poukázal na to, že aj on bol odsúdený

a jemu bol uložený oveľa prísnejší trest, ktorý absolútne nekorešponduje s trestom dovolateľa.

Rozsudok krajského súdu podľa poškodeného A. B. podstatným spôsobom porušuje zásadu

rovnosti pred zákonom a je v rozpore s čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

Je presvedčený, že skutok pod bodom 3/ výroku mal byť správne právne kvalifikovaný

ako lúpež podľa § 234 ods. 1 Tr. zák. a tiež, že trest uložený dovolateľovi za tieto skutky

je neprimerane mierny. Z tohto dôvodu už aj dal podnet ministrovi spravodlivosti na podanie

dovolania v neprospech obvineného B. G. z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. h/, písm. i/ Tr.

por.

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bol spisový materiál spolu s dovolaním

obvineného B. G. riadne predložený na rozhodnutie 10. apríla 2012.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal

dovolanie obvineného B. G. a zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods.

2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom splnomocneného obhajcu

(§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste,

kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.), ale zároveň

zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí,

lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny

opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho,

ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie

nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších -

mimoriadnych procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne

uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými  

v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne

užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou

stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích

dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného

prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané

len ako „ďalšie“ odvolanie.  

Dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. g/ Tr. por. nemožno použiť,

ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva

minister spravodlivosti (§ 371 ods. 4 veta prvá Tr. por.).

Obvinený B. G. v dovolaní uplatnil dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr.

por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je potrebné

uviesť, že tento dôvod je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii

tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením,

ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.

Z dikcie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je zrejmé, že dôvodom dovolania nemôžu

byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého

a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. V rámci posudzovania existencie

tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní

bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu

upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho

dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, jednak že skutok mal byť právne kvalifikovaný

ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa

aj zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne

druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní

uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové

sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov,

proti rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch

stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení,

pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho,

aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní

pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať

len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu

zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa.

Z dovolania obvineného B. G. je zrejmé, že uplatnené námietky nasmeroval len do

roviny skutkových zistení, keď spochybnil súdmi ustálený skutkový stav a následne predostieral vlastnú verziu súdených skutkov založenú na inom,

pre neho priaznivom hodnotení dôkazov. Gro jeho dovolania tvorilo hodnotenie výpovedí

poškodených I. B. a A. B., ktorí podľa neho klamali, svedka

PhDr. M., ktorého výpoveď označil za nepodstatnú a výpovedí svedkov E. B. a I. T., ktorých

výpovede vyzdvihoval a ktorí jediní okrem neho samého vypovedali pravdivo.

Dovolací súd posudzujúc obsah týchto námietok v kontexte vyššie uvedeného

teoretického výkladu konštatuje, že námietky obvineného B. G. stoja zjavne mimo

uplatneného dovolacieho dôvodu podľa   § 371 ods. 1. písm. i/ Tr. por. To platí nielen pre

všetky skutkové námietky obvineného B. G., ale aj pre námietku nesprávneho právneho

posúdenia skutku pod bodom 3/ výroku rozsudku odvolacieho súdu, lebo aj túto zdanlivo

právnu námietku obvinený B. G. primárne založil na iných ako súdmi oboch stupňov

ustálených skutkových zisteniach. Až následne na podklade zmenených skutkových zistení sa

domáhal aj zmeny právnej kvalifikácie tohto skutku z trestného činu krádeže podľa

§ 247 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na trestný čin výtržníctva

podľa § 364 ods. 1Tr. zák. Skôr ako o právnu námietku tak ide o skrytú snahu

obvineného B. G., aby boli vykonané dôkazy a skutkový stav vyhodnotené v jeho prospech.  

Pre úplnosť treba uviesť, že skutky, tak ako boli súdom prvého stupňa zistené

a popísané v bodoch 1/ až 4/ výroku rozsudku, boli týmto súdom aj správne právne

kvalifikované. To platí aj vo vzťahu ku skutku pod bodom 3/ výroku, ktorého právnu

kvalifikáciu odvolací súd zmenil, lebo okolnosti prípadu svedčia skôr pre záver,

že tento skutok bol zo strany odvolacieho súdu miernejšie kvalifikovaný ako v skutočnosti

mal byť. Keďže ale dovolanie bolo podané v prospech obvineného B. G.,

na prípadné porušenie zákona v jeho prospech dovolací súd neprihliadol.  

V dovolacom konaní platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení

a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu

musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu

podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje

na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje

argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné

odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe všetkých vyššie uvedených skutočností

a právnych záverov konštatuje, že v trestnej veci obvineného B. G. dôvod dovolania upravený

v ust. § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. evidentne splnený nie je,

preto s použitím § 382 písm. c/ Tr. por. jeho dovolanie uznesením na neverejnom zasadnutí

odmietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e:   Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. apríla 2012.

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová