UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Hatalu v trestnej veci obvineného M.. L. P. pre zločin sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. c), ods. 2 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 28. mája 2020 v Bratislave dovolanie obvineného M.. L. P., ktoré podal prostredníctvom zvoleného obhajcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 10. júna 2019, sp. zn. 8To/59/2019, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného M.. L. P. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Obvinený M.. L. P. bol rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 19. marca 2019, sp. zn. 15 T 22/2019, uznaný za vinného v bode 1. až 2. výrokovej časti z pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. c), ods. 2 Tr. zák. v časti skutku pod bodom 1. aj podľa ods. 1 písm. a) Tr. zák., spáchaný v časti skutku (bod 1.) v súbehu s prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. a § 140 písm. f) Tr. zák., v časti skutku pod bodom 2. v súbehu so zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a na § 140 písm. f) Tr. zák. a v súbehu so zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. g), h) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák., v časti skutku so zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1., ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. g), h) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák., v bodoch 3. až 5. výrokovej časti z pokračovacieho prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), c), ods. 2 písm. a), b), c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. g), h), j) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a) v časti skutku pod bodom 5. aj podľa písm. f) § 139 Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. f) Tr. zák.,
v bodoch 3. až 6. výrokovej časti z pokračovacieho prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. g), h), j) Tr. zák. ana § 140 písm. f) Tr. zák. a v časti skutku pod bodom 3. v súbehu s prečinom sexuálneho zneužívania podľa § 201a Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
ako pedagóg - učiteľ Obchodnej akadémie v P., vyučujúci aj maturitné predmety, zneužil svoje postavenie a poznajúc nepriaznivé osobné pomery študentiek obchodnej akadémie úmyselne, z dôvodu vyvolať vlastné sexuálne uspokojenie, predstieral záujem o žiačky, ktoré vyučoval, pričom
1. v presne nezistenom čase, v neskorých nočných hodinách, v období od 9. júna 2014 do 13. júna 2014, v obci Z., okres E., počas školského výletu, v priestoroch A. odbornej školy na ul. I. č. XXX/XX, kde boli ubytovaní študenti 3. ročníka U. akadémie v P., zneužil svoje postavenie učiteľa a poznajúc nepriaznivé osobné pomery študentky mal. A. S., nar. XX. B. XXXX, na chodbe ku nej podišiel zozadu, pritlačil sa ku nej, proti jej vôli jej vsunul ruku do nohavičiek a keď mu ruku odťahovala a chcela odísť, ju chytil za ruku a potiahol do svojej izby, kde počas toho ako sedeli na posteli sa na ňu zvalil, ľahol si nad ňu, ruku jej opakovane vsúval do nohavičiek so slovami, že jej chce dobre a od konania upustil, až po jej zrejmom nesúhlase, následne žiadal od nej, aby o tom nikomu nepovedala a v ďalšom období, počas štúdia menovanej na U. akadémii v P. najmenej od jesene roku 2014 do ukončenia štúdia na U. akadémii v P. v máji roku 2015 si od nej vynucoval pohlavný styk najmenej jedenkrát za dva týždne na rôznych miestach v okrese P.,
2. následne v období najmenej od začiatku roku 2016 kontaktoval na verejnom internetovom portáli „O." študentku vtedy 2. ročníka U. akadémie v P., mal. S. M., nar. XX. Q. XXXX, kde po získaní si jej dôvery, poznajúc jej nepriaznivé osobné pomery s ňou opakovane v W. O. a inde v okrese P. vykonal pohlavný, orálny a análny styk, ktorých sa dožadoval postupne aj proti jej vôli, pričom v jednom prípade s ňou na lúke v lete roku 2016 pri obci W. O. vykonal pohlavný styk a následne po spútaní sa pokúsil s ňou vykonať proti jej vôli aj análny styk, pričom od konania upustil len preto, že maloletá začala zo strachu veľmi kričať, v ďalšom prípade presne nezisteného dňa jej kázal vypiť alkohol, ktorý priniesol a následne s ňou vykonal análny styk, pokúsil sa vykonať aj orálny styk, ku ktorému nedošlo z dôvodu nevoľnosti maloletej a až do ukončenia štúdia maloletej v máji v roku 2018 sa dožadoval sexuálnych stykov s ňou pod hrozbou zverejnenia jej sexuálneho života, neukončenia štúdia a poškodenia jej povesti, pričom ju proti jej vôli kontaktoval opakovane prostredníctvom sociálnych sietí, sms správ s perverzným a vulgárnym obsahom a rovnako proti jej vôli vyhľadával jej prítomnosť,
od mesiaca september roku 2017 do 31. mája 2018, ako učiteľ U. akadémie v P., zneužil svoje postavenie a poznajúc nepriaznivé osobné pomery študentiek obchodnej akadémie úmyselne, z dôvodu vyvolať vlastné sexuálne uspokojenie, predstieral záujem o žiačky, ktoré vyučoval, kontaktoval ich prostredníctvom rôznych foriem komunikácie, za prvotným účelom nadviazania písomného kontaktu, a to nasledovne:
3. od septembra roku 2017 do 2. apríla 2018 prostredníctvom školskej stránky „edupage" a následne aplikácie „messenger" na sociálnej sieti „facebook" kontaktoval maloletú K. G., nar. X. apríla XXXX., viedol s ňou dvojzmyselnú komunikáciu so sexuálnymi narážkami, najmenej v 1 prípade jej zaslal tzv. gif s pornografickou tematikou, v ktorom bol zobrazený orálny styk muža a ženy a postupom času, najmä od 18. mája 2018 maloletej opakovane a intenzívne zasielal sms správy so značne vulgárnym a intímnym obsahom, v ktorých jej kládol otázky týkajúce sa sexuálnych aktivít, ktoré by bola ochotná vyskúšať s ním, dožadoval sa osobných stretnutí mimo vyučovacích hodín, ktorým sa maloletá zo strachu snažila vyhnúť a dňa 31. mája 2018 si s ňou vynútil stretnutie v školskej knižnici, kde ju oprel o stenu, ohmatával na rôznych častiach tela a proti jej vôli jej ťahal ruku k svojmu pohlavnému údu, rukou jej išiel medzi nohy a od ďalšieho konania upustil pod prísľubom ďalšieho stretnutia,
4. ďalej v období od mesiaca november 2017 do apríla 2018 prostredníctvom sms - správ zasielaných na mobilný telefón maloletej D. A., nar. XX. Q. XXXX, v ktorých vystupoval ako neznáma osoba a v kontaktovaní pokračoval aj po odhalení jeho totožnosti maloletou a napriek jej opakovaným nesúhlasom,
5. v období od mesiaca február 2018 do 31. mája 2018 prostredníctvom e-mailovej komunikácie aneskôr aplikácie „viber" nadviazal písomný kontakt s maloletou S. M., nar. XX. M. XXXX, poukazovaním na jej výnimočnosť sa snažil zblížiť s ňou, získať si jej dôveru a stretnúť sa s ňou osamote, posielal jej sms - správy s obsahom dvojzmyselných sexuálnych narážok, v ktorých jej kládol intímne otázky, komunikáciu zintenzívňoval aj napriek výslovným nesúhlasom maloletej a vedomosti, že táto má psychické problémy, v nej pokračoval a komunikáciu ukončil až po požití liekov maloletou,
6. v priebehu mesiaca máj 2018 prostredníctvom sociálnej siete „facebook" v aplikácii „messenger" nadviazal písomný kontakt s mal. M. K. nar. XX. Y. XXXX formou dvojzmyselnej komunikácie so sexuálnymi narážkami, opakovane a proti jej vôli jej zasielal sms - správy so sexuálnym obsahom, vulgárne ju osočoval a vynucoval si osobné stretnutie s maloletou, po zverejnení komunikácie jej hrubo a vulgárne nadával a k ukončeniu komunikácie došlo až po jej zablokovaní maloletou.
Za to bol obvinený odsúdený podľa § 200 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 42 (štyridsaťdva) mesiacov.
Podľa § 48 ods. ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd zaradil obvineného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd uložil obvinenému trest prepadnutia vecí:
- tablet zn. Samsung Galaxy, typ GT-PXXXX, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X
- mobil zn. Sony Ericson JXXiX, IMEI: XXXXXXXX-XXXXXX-X
- zápisník s koženým obalom hnedým
- 110 CD a DVD nosičov v plastových obaloch
- sklenená fľaša 0,2 l s papierovou nálepkou „Veselé Vianoce" s popisom 53% 2012
- plastová tuba s názvom „Just Glide" a popisom Anal medical lubricant
- 5 ks popruhov
- 2 ks kožených popruhov čiernej farby s karabínami
- 1 ks biele lano
- 1 ks bielo-zelené lano
- bandážny set - krabica
- 1 ks blind love na oči
- 1 ks krabička biela s nápisom Vittore De Conti - s krémom na holenie a žiletkou
- 1 ks krabička so štipcami
- 1 ks páska žltá papierová
- 1 ks oranžový vibrátor
- 1 ks vibrátor čiernej farby
- 1 ks vibrátor rúžovej farby
- 1 ks spekulum
- 1 ks masturbátor
- 1 ks 30 cm pravítko
- 1 ks plastové vrecko
- 2 ks balení papierových vreckoviek
- 1 balenie s gumenými rukavicami s popisom latex gloves
- 1 ks krabička zelená zn. Joy s 5 ks kondómov
- 2 ks diaľkových ovládačov bielej farby
- 1 ks lubrikant s popisom Aqua glide
- 1 ks krém s popisom Happy lady
- PVC fólia priesvitná stočená do kruhu
- 3 ks igelitových tašiek čierna, modrá a biela.
Podľa § 61 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., §36 písm. j), l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., súd uložil obvinenému trest zákazu činnosti vykonávať pedagogickú činnosť a odbornú výchovno- vzdelávaciu činnosť na dobu 10 (desať) rokov.
Podľa § 73 ods. 1 Tr. zák., § 73 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranné sexuologické liečenie ústavnou formou.
Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podal prokurátor odvolanie o ktorom rozhodoval Krajský súd v Košiciach na verejnom zasadnutí rozsudkom z 10. júna 2019, sp. zn. 8To/59/2019, ktorým podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.
Obvinenému M.. L. P., nar. XX. A. XXXX v P., trvale bytom P., Z. XXX/XX uložil podľa § 200 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šiestich) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia (č. l. 1967-1968).
Odpis rozhodnutia krajského súdu obvinený prevzal 15. augusta 2019, obhajca 2. augusta 2019 a prokurátor 14. augusta 2019, pričom rozhodnutie prevzali aj ostatné strany trestného konania (č. l. 1995).
Okresný súd Rožňava dňa 17. marca 2020 a neskôr po doplnení dňa 22. mája 2020 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie obvineného, ktoré podal prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Alexandra Milka. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 4. februára 2020 z dôvodov § 371 ods. 1 písm. h), písm. i) Tr. por. (č. l. 2050-2053).
V rámci dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por., obvinený uviedol, že okresný súd mal pri správnom postupe ukladať trest aj s použitím poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák. s prihliadnutím na stanovisko Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016.
Obvinený ďalej namietal, že krajský súd duplicitne použil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., keďže aplikoval pri ukladaní trestu aj asperačnú zásadu, pričom k použitiu priťažujúcej okolnosti pri ukladaní trestu za aplikácie asperačnej zásady bráni zásada „ne bis in idem" vyjadrená v § 38 ods. 1 Tr. zák. Podľa obvineného krajský súd vychádzal pri ukladaní trestu z nesprávne ustálenej výšky trestnej sadzby 7 až 20 rokov, pretože nedôsledne vyhodnotil použitie ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. Najprísnejším trestným činom bol zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 2 Tr. zák., kde je trestná sadzba 7 až 15 rokov a pri použití uvedeného ustanovenia mala byť horná hranica trestu odňatia slobody znížená o jednu tretinu na 7 až 10 rokov a za použitia asperačnej zásady by sa zvýšila horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu na 7 až 15 rokov.
V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., obvinený namietal, že krajský súd duplicitne použil priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Tr. zák., keďže aplikoval pri ukladaní trestu aj asperačnú zásadu, pričom použitiu priťažujúcej okolnosti pri ukladaní trestu za aplikácie asperačnej zásady bráni zásada „ne bis in idem" vyjadrená v § 38 ods. 1 Tr. zák. Keďže krajský súd pri ukladaní trestu vychádzal z nesprávne stanovenej trestnej sadzby a z nesprávne použitej priťažujúcej okolnosti, považuje obvinený výrok o treste za nesprávny a v rozpore s hmotnoprávnym ustanovením zákona, ako aj za neprimerane prísny.
Záverom obvinený navrhol, aby dovolací súd po preskúmaní zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 10. júna 2019, sp. zn. 8To/59/2019 a prikázal mu vec znova prerokovať a rozhodnúť.
Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania stranám trestného konania s upozornením, že sa môžu k dovolaniu obvineného vyjadriť. Uvedenúmožnosť vyjadriť sa využila okresná prokurátorka podaním doručeným na okresný súd dňa 25. februára 2020 (č. l. 2064-2066), v rámci ktorého uviedla, že v danom prípade nie sú naplnené dôvody dovolania vyjadrené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h), i) Tr. por., pretože obvinenému síce bol uložený trest odňatia slobody pod dolnou hranicou základnej trestnej sadzby za použitia ustanovení o mimoriadnom znížení trestnej sadzby a s poukazom na túto skutočnosť bol trest uložený v súlade so zákonom.
Vzhľadom k námietke obvineného, ohľadne nezákonnej aplikácie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák. a asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. prokurátorka uviedla, že s námietkou obvineného je možné sa stotožniť, avšak ani na tento dôvod nemožno prihliadať v dovolacom konaní, a to s poukazom na § 371 ods. 5 Tr. por., pričom je toho názoru, že aj pri nesprávnej súčasnej aplikácii obidvoch vyššie uvedených ustanovení nedošlo k ovplyvneniu postavenia obvineného.
Rovnako prokurátorka zastáva názor, že konaním krajského súdu predchádzajúcim vydaniu odsudzujúceho rozsudku nedošlo k porušeniu ustanovenia § 322 ods. 1 Tr. por., pričom túto skutočnosť nemožno subsumovať ani pod jeden dovolací dôvod, ktorý uviedol obvinený.
Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátorka považuje dovolanie obvineného za nedôvodné, pretože nie sú splnené zákonné podmienky, a preto ho navrhla v zmysle § 382 písm. c) Tr. por. odmietnuť. Vyjadrenie prokurátorky bolo zaslané na vyjadrenie obvinenému, obhajcovi, ako aj stranám konania, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, avšak do konania neverejného zasadnutia strany nereagovali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pri predbežnom prieskume zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku prostredníctvom prokurátora (§ 372 ods. 1 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.). Zároveň však zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c) Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.
Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietnuť. V rámci dovolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, obvinený namietal, že okresný súd mal pri správnom postupe ukladať trest aj s použitím poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 písm. n) Tr. zák. s prihliadnutím na stanovisko Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016. Ďalej obvinený namietal, že krajský súd vychádzal priukladaní trestu z nesprávne ustálenej výšky trestnej sadzby 7 až 20 rokov, pretože nedôsledne vyhodnotil použitie ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. a uložil mu neprimeraný trest.
Vzhľadom k námietkam je potrebné poukázať na skutočnosť, že tieto nie sú spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod, pretože v danom prípade možno podať dovolanie len na základe jedného z dôvodov, a to, že obvinenému bol uložený trest mimo trestnej sadzby ustanovenej v Trestnom zákone alebo obvinenému bol uložený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa, pričom krajský súd správne a v súlade so zákonom rozhodol, keď obvinenému uložil predmetný trest, a to pod dolnú hranicu zákonom ustálenej trestnej sadzby, a preto ani námietka ohľadne neprimeranosti a prísnosti trestu nie je prípustná v rámci dovolacieho konania.
Čo sa týka námietok obvineného ohľadne nepriznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n) Tr. zák., tak je potrebné poukázať na skutočnosť, že otázka zisťovania, resp. zhodnotenia (ne)existencie poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená z preskúmania dovolacieho súdu v prípade, že tento koná na podklade dovolania obvineného podľa § 371 ods. 1 Tr. por. (R 18/2015). Vzhľadom na uvedené je potrebné poukázať aj na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Tpj 55/2016, podľa ktorého súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou, podľa pravidiel kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n) Trestného zákona.
Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného) po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (najmä pri využití práva záverečnej reči a posledného slova).
Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákone a zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu.
Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.
Z ustáleného skutkového stavu vyplýva, že obvinený spáchal viacero samostatných skutkov z ktorých najprísnejšie trestným je zločin sexuálneho násilia v zmysle § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák., a preto krajský súd uložil obvinenému trest vo výmere 6 rokov správne a v súlade so zákonom po zohľadnení všetkých kritérií, pričom prihliadol na spôsob akým boli spáchané jednotlivé skutky a ich následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj osoby obvineného a jeho priznania sa ku skutkom na hlavnom pojednávaní okresného súdu (č. l. 1920- 1926). Ďalej okresný aj krajský súd správne zhodnotili mieru účasti na spáchaní predmetných skutkov, pričom trest bol obvinenému uložený v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to pod dolnou hranicou zákonom ustanovenej sadzby za použitia zmierňovacieho ustanovenia v zmysle § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák., a to aj napriek tomu, že obvinený spáchal viacero trestných činov v priebehu najmenej štyroch rokov a poškodenými boli maloleté deti, pričom zneužil aj svoje postavenie voči poškodeným s poukazom na § 138 písm. g), písm. h) Tr. zák. Vzhľadom na uvedené nebol naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por.
Dovolateľ vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnil dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma, či skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Iba opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom.
Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až 43 Tr. zák.), ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi podľa § 47 ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov ako je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku.
K tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné ďalej uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.
Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie.
S ohľadom na námietky ohľadne obvineného, ohľadne nezákonnej aplikácie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Tr. zák. a asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. je potrebné poukázať na skutočnosť, že krajský súd však čiastočne pochybil, keď v rozpore s judikatúrou ako aj so zásadou „ne bis in idem" priznal obvinenému za použitia § 41 ods. 2 Tr. zák. aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., je potrebné poukázať na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1 To 50/2010, z ktorého vyplýva, že na okolnosť, ktorá je dôvodom na (asperačné) zvýšenie trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona - spáchanie dvoch alebo viacerých úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami, nemožno zároveň prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h) Trestného zákona - spáchanie viacerých trestných činov. Opačný postup by viedol k porušeniu zákazu dvojitého pričítania tej istej okolnosti a k duplicitnému zvýšeniu trestnej sadzby.
Vzhľadom na uvedené, postupom krajského súdu došlo k pochybeniu, lebo z jeho strany došlo k dvojitého pričítaniu tej istej okolnosti. Krajský súd však v rámci odôvodnenia rozsudku zohľadnil závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie-sexuológie, keďže obvinenému uložil trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby za použitia ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. za súčasného uloženia ochranného sexuologického liečenia ústavnou formou.
Napriek vyššie uvedenému podľa dovolacieho súdu týmto pochybením nedošlo ku zásadnej zmene postavenia obvineného ani k nezákonne uloženému trestu odňatia slobody s poukázaním na ustanovenie § 371 ods. 5 Tr. por., pretože obvinenému bol uložený podľa § 200 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. j), l) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák., § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. úhrnný trest odňatiaslobody vo výmere 6 (šiestich) rokov nepodmienečne, a to po prvotnom znížení hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby, kde v danom prípade je základná trestná sadzba v rozmedzí 7 až 15 rokov, o jednu tretinu v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák., čo upravilo rozpätie trestnej sadzby v zmysle 7 až 12 rokov a 4 mesiace, pričom následne bola upravená sadzba podľa § 41 ods. 2 Tr. zák., a to v rozpätí od 7 rokov až 16 rokov 5 mesiacov a 10 dní, v rámci ktorej bol následne obvinenému aj za použitia mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov, a to pod dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby pri stálom zachovaní dolnej hranice trestnej sadzby, a to aj napriek čiastočnému pochybeniu.
V tejto súvislosti dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že ani keby u obvineného nedošlo postupom krajského súdu k porušeniu dvojitého pričítania tej istej okolnosti, aj tak by to nezmenilo postavenie obvineného v zmysle § 371 ods. 5 Tr. por., pretože trest bol obvinenému ukladaný pod dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorá by sa aj v opačnom prípade nemenila, a to ani pri prípadnom priznaní nejakej ďalšej poľahčujúcej okolnosti s poukázaním na stanovisko uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR č. 4/2009, sp. zn. Tpj 32/2009, podľa ktorého I. ak pri rozhodovaní o treste majú byť použité ustanovenia o úprave trestnej sadzby uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona z dôvodu uvedeného v § 38 ods. 3, ods. 4, ods. 5, ods. 6 Trestného zákona, § 39 ods. 4 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona, konkrétne rozpätie trestnej sadzby sa určí tak, že najprv sa urobí úprava trestnej sadzby podľa príslušných ustanovení § 38 Trestného zákona. Následne sa vykoná úprava takto stanovenej trestnej sadzby podľa režimu § 41 ods. 2 Trestného zákona a napokon sa určí konkrétne rozpätie trestnej sadzby podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona.
II. Zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona a zníženie dolnej hranice trestnej sadzby podľa § 39 ods. 4 Trestného zákona sa vykoná len s prihliadnutím na upravenú hornú, resp. dolnú hranicu trestnej sadzby, pričom ustanovenie § 38 ods. 8 veta za bodkočiarkou Trestného zákona sa v týchto prípadoch nepoužije.
III. Pod pojmom zákonom stanovená trestná sadzba sa rozumie sadzba trestu odňatia slobody uvedená v osobitnej časti Trestného zákona po jej úprave podľa ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona; to neplatí, pokiaľ ide o zločin, ktorý sa považuje za obzvlášť závažný v zmysle § 11 ods. 3 Trestného zákona.
Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Dikciou za bodkočiarkou vylučuje námietky skutkové, tzn. nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu s poukázaním na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. decembra 2012, sp. zn. 2 Tdo 73/2012.
Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania.
Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. V tomto smere dovolací súd odkazuje na ustálenú judikatúru k výkladu a aplikácii predmetného dovolacieho dôvodu. Vzhľadom na uvedené nebol naplnený ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.
Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obvineného posúdeného v bode 1. až 2. výrokovej časti z pokračovacieho zločinu sexuálneho zneužívania podľa § 202 ods. 1 písm. c), ods. 2 Tr. zák. v časti skutku pod bodom 1. aj podľa ods. 1 písm. a) Tr. zák., spáchaný v časti skutku (bod 1.) v súbehu s prečinom ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. f) Tr. zák., v časti skutku podbodom 2. v súbehu so zločinom vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b), c) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a na § 140 písm. f) Tr. zák. a v súbehu so zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. g), h) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu podľa § 14 Tr. zák., v časti skutku so zločinom sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. g), h) Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a) Tr. zák.,
V bodoch 3. až 5. výrokovej časti z pokračovacieho prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b), c), ods. 2 písm. a), b), c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. g), h), j) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. a) v časti skutku pod bodom 5. aj podľa písm. f) § 139 Tr. zák. s poukazom na § 140 písm. f) Tr. zák.,
V bodoch 3. až 6. výrokovej časti z pokračovacieho prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. g), h), j) Tr. zák. a na § 140 písm. f) Tr. zák. a v časti skutku pod bodom 3. v súbehu s prečinom sexuálneho zneužívania podľa § 201a Tr. zák., tieto zodpovedajú priebehu skutkových dejov uvedených vo výroku napadnutého rozhodnutia po objektívnej i subjektívnej stránke a sú správne, pričom obvinenému bol uložený trest odňatia slobody pri aplikácii ustanovenia § 39 ods. 2 písm. c) Tr. zák. vo výmere 6 rokov.
Správne krajský súd obvineného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj okresný súd uložil správne a v súlade so zákon trest zákazu činnosti na dobu 10 rokov, ako aj ochranné sexuologické liečenie, pretože obvinený spáchal uvedené skutky v stave zmenšenej príčetnosti s poukázaním na znalecký posudok obvineného.
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h), písm. i) Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného Mgr. L. P. podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.