UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného S. K. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 29. februára 2016 v Bratislave dovolanie obvineného S. K. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III z 20. mája 2014, sp. zn. 3 T 34/2013 a rozhodol
rozhodol:
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného S. K. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava III rozsudkom z 2. mája 2013, sp. zn. 3 T 34/2013, schválil dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava III a obvineným S. K., na základe ktorej bol obvinený S. K. uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. d/ Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v rozsudku.
Okresný súd obvineného S. K. odsúdil podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. bol výkon trestu odňatia slobody obvinenému podmienečne odložený a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. bola obvinenému určená skúšobná doba vo výmere 3 (troch) rokov za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 73 ods. 1 písm. c/, ods. 4 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou.
Následne vydal okresný súd uznesenie z 20. mája 2014, sp. zn. 3 T 34/2013, ktorým podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že obvinený S. K. sa v skúšobnej dobe uloženej mu rozsudkom okresného súdu z 2. mája 2013, sp. zn. 3 T 34/2013, neosvedčil a uložený trest vo výmere 3 (tri) roky sa vykoná.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd odsúdeného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Dňa 17. februára 2016 bolo okresnému súdu doručené dovolanie obvineného S. K. z 16. februára 2016, podané prostredníctvom ustanoveného obhajcu Mgr. Miloša Gloneka, advokáta, so sídlom Ferienčíkova 10, 810 00 Bratislava.
Obvinený v podanom dovolaní uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., t.zn. zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
K zásadnému porušeniu uvedeného práva došlo podľa mienky obvineného S. K. tým, že tento nebol na verejnom zasadnutí konanom 20. mája 2014 riadne poučený v zmysle § 36 ods. 4 Tr. por. (pozn. pravdepodobne pisárska chyba, správne malo byť § 34 ods. 4 Tr. por.).
Na základe tejto skutočnosti obvinený žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného S. K., podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil uznesenie okresného súdu z 20. mája 2014, sp. zn. 3 T 34/2013 a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.
Dovolanie obhajcu bolo osobitným podaním obvineného z 29. februára 2016 doplnené. V doplnení obvinený bližšie precizoval dovolací petit a najvyšší súd upozornil na znenie § 2 ods. 6 a § 34 ods. 4 Tr. por. Obvinený uviedol, že zákonodarca v predmetnom ustanovení uviedol tzv. imperatívny príkaz a že je bezpredmetné, či v danom prípade bol alebo nebol využitý opravný prostriedok, „keď je zrejmé, že súd sa nemá dopúšťať žiadnych chýb“.
K dovolaniu obvineného sa dňa 23. februára 2016 vyjadril aj prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III, ktorý ho navrhol podľa § 382 písm. c/ a f/ Tr. por. odmietnuť, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por., a zároveň dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
Prokurátor uviedol, že § 36 ods. 4 Tr. por. nie je samo o sebe ustanovením, ktoré by v prípade jeho porušenia odôvodňovalo podanie dovolania. Obvinený S. K. bol riadne zastúpený ustanovenou obhajkyňou, ktorá bola prítomná aj na verejnom zasadnutí, na ktorom malo dôjsť k porušeniu jeho práv. K trestnému činu spáchanému počas plynutia skúšobnej doby sa obvinený doznal, čo potvrdil aj tým, že sa výslovne do zápisnice vzdal práva podať proti rozhodnutiu súdu sťažnosť.
Nad rámec uvedeného prokurátor argumentoval, že uznesenie okresného súdu z 20. mája 2014, sp. zn. 3 T 34/2013 nie je rozhodnutím, proti ktorému možno podať dovolanie, keďže nie je uvedené v § 368 ods. 2 Tr. por. Okrem toho, nie je tu splnená ani podmienka podľa § 372 ods. 1 Tr. por., podľa ktorej mal obvinený, resp. jeho obhajkyňa pred podaním dovolania podať proti rozhodnutiu sťažnosť.
Najvyšší súd na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, že dovolanie podané obvineným S. K. nie je prípustné.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por., dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
Podľa § 368 ods. 2 Tr. por., ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por. predstavuje (pokiaľ Trestný poriadok neustanoví inak) taxatívny výpočet tých rozhodnutí vo veci samej, proti ktorým je možné podať dovolanie.
Keďže v uvedenom taxatívnom výpočte uznesenie súdu, ktorým vyslovil, že sa obvinený v skúšobnej dobe ne/osvedčil absentuje, je zrejmé, že dovolanie obvineného S. K. nie je prípustné, a preto ho najvyšší súd podľa § 382 písm. f/ Tr. por. musel na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci odmietnuť.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.