5Tdo/19/2020

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Szaba a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného E. B. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. a) Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 25. júna 2020 v Bratislave dovolanie E. B., ktoré podal prostredníctvom zvoleného obhajcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 20. júna 2019,sp. zn. 5To/37/2019, a takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného E. B. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Galanta z 13. februára 2019, sp. zn. 1T/64/2016, bol obvinený E. B. uznaný za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenej dobe si nezisteným spôsobom neoprávnene zadovážil a následne až do 21.20 hod. dňa 17. apríla 2015 na rôznych miestach, naposledy v obci H., na ulici H., pred rodinným domom súp. č. XXX/X, v osobnom motorovom vozidle zn. Peugeot Boxer, EČ: G.-XXXC. neoprávnene prechovával 10 ks plastových vreciek s tlakovým uzáverom s obsahom vysušeného konope (vrcholce) s hmotnosťou 11431 mg a s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 14,5 % hmotnostného obsahovalo 1657 mg THC, plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom vysušeného konope (podrvený materiál) s hmotnosťou 948 mg a s priemernou koncentráciou THC 7,8 % hmotnostného obsahovalo 74 mg THC, mikroténové vrecko s obsahom vysušeného konope (vrcholce) s hmotnosťou 27280 mg a s priemernou koncentráciou THC 15,2 % hmotnostného obsahovalo 4147 mg THC, čo predstavuje celkovú hodnotu drogy 396,58 eur, pričom rastliny rodu Canabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok.

Za to bol obvinený odsúdený podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l) Tr. zák., § 37 písm.

m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 4 a pól (štyri a pól) roka.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd uložil obvinenému trest prepadnutia veci: mobilný telefón zn. Samsung čiernej farby IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X so SIM kartou Orange a pamäťovou kartou, digitálna váha čiernej farby s nápisom Digital Scale, fialové papierové krabičky s označením „Sensi seeds", obsahujúce spolu 75 ks konopných semienok, 14 plastových skúmaviek s označením Dinafemseeds, obsahujúce spolu 14 konopných semienok.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Prokurátor na hlavnom pojednávaní dňa 13. februára 2019 zahlásil priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie do výroku o vine aj treste, ktoré neskôr odôvodnil osobitným podaním doručeným na okresný súd 11. marca 2019 (č. l. 663-664), pričom obvinený sa k dôvodom odvolania prokurátora, nevyjadril. (č. l. 643).

Na podklade podaného odvolania prokurátora rozhodoval Krajský súd v Trnave na verejnom zasadnutí rozsudkom z 20. júna 2019, sp. zn. 5To/37/2019, ktorým

I. podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

II. podľa § 322 ods. 1 Tr. por. obvineného E. B., nar. XX. E. XXXX v R., bytom H. XXX/X, toho času vo výkone väzby od 17. apríla 2015 v Ústave na výkon väzby Leopoldov uznal za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. na skutkovom základe, že v presne od nezisteného dňa v mesiaci máj roku 2012 si nezisteným spôsobom neoprávnene zadovážil a následne až do 21.20 hod. dňa 17. apríla 2015 na rôznych miestach, naposledy v obci H., na ulici H., pred rodinným domom súp. č. XXX/X, v osobnom motorovom vozidle zn. Peugeot Boxer, EČ: G.- XXXC. neoprávnene prechovával 10 ks plastových vreciek s tlakovým uzáverom s obsahom vysušeného konope (vrcholce) s hmotnosťou 11431 mg a s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu (THC) 14,5 % hmotnostného obsahovalo 1657 mg THC, plastové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom vysušeného konope (podrvený materiál) s hmotnosťou 948 mg a s priemernou koncentráciou THC 7,8 % hmotnostného obsahovalo 74 mg THC, mikroténové vrecko s obsahom vysušeného konope (vrcholce) s hmotnosťou 27280 mg a s priemernou koncentráciou THC 15,2 % hmotnostného obsahovalo 4147 mg THC, čo predstavuje celkovú hodnotu drogy 396,58 eur, pričom rastliny rodu Canabis (konopa) sú zaradené v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok.

Za to bol obvinený odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. súd obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd uložil obvinenému trest prepadnutia veci: mobilný telefón zn. Samsung čiernej farby IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X so SIM kartou Orange a pamäťovou kartou, digitálna váha čiernej farby s nápisom Digital Scale, fialové papierové krabičky s označením „Sensi seeds", obsahujúce spolu 75 ks konopných semienok, 14 plastových skúmaviek s označením Dinafemseeds, obsahujúce spolu 14 konopných semienok.

Odpis rozhodnutia bol obvinenému poslaný, avšak obvinenému bolo predmetné rozhodnutie doručené na základe fikcie doručenia, a to na podklade neprevzatej zásielky v odbernej lehote doručenej na okresnýsúd dňa 25. septembra 2019, obhajca JUDr. Ján Foltán si prevzal rozsudok 19. augusta 2019 a okresný prokurátor dňa 2. septembra 2019 (č. l. 680).

Okresný súd Galanta dňa 13. marca 2020 a neskôr po doplnení dňa 21. mája 2020 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie obvineného, ktoré podal prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Jána Foltána. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 11. decembra 2019 z dôvodov § 371ods. 1 písm. i), písm. k) Tr. por. (č. l. 691-692).

V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., obvinený uviedol, že skutkový stav bol ustálený na základe jeho doznania sa v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní, pričom krajský súd v napadnutom rozsudku bez akéhokoľvek dokazovania zmenil zistený skutkový stav, že skutok vymedzil od mája 2012 do 17. apríla 2015, pričom zmenil aj právnu kvalifikáciu žalovaného skutku na skutok kvalifikovaný v zmysle § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. Obvinený ďalej poukázal na ustálenú súdnu prax zaoberajúcu sa výkladom ustanovení o pokračovacom trestnom čine v zmysle § 122 ods. 10, 13 Tr. zák.

V zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. k) Tr. por. obvinený namietal, že drogy si zadovážil v Bratislave pre vlastnú potrebu, pričom v prvom trestnom konaní drogu policajtom vydala jeho teta, a keďže mal ešte nejakú drogu, tak ju dal do tašky a odložil do auta, z ktorého ju taktiež neskôr vydal policajtom. Podľa obvineného je nesporné, že v oboch trestných stíhaniach išlo o jednu drogu rovnakej kvality, a preto má za to, že ho krajský súd odsúdil dvakrát za ten istý skutok v snahe kvalifikovať jeho skutok podľa prísnejšej skutkovej podstaty. Za uvedený trestný čin bol obvinený najskôr odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta z 18. novembra 2013, sp. zn. 29T/134/20132, kedy nadobudol tento rozsudok aj právoplatnosť, čiže za obdobie od mája 2012 do 18. novembra 2013 nemohol byť znovu odsúdený a novému odsúdeniu bránila prekážka veci rozhodnutej. Podľa obvineného by bolo možné považovať jeho konanie za pokračovací trestný čin v zmysle § 122 ods. 10 Tr. zák., alebo trváci trestný čin podľa § 122 ods. 12 Tr. zák., čo však pre posúdenie jeho konania nemá praktický význam.

Na záver dovolania obvinený navrhol, aby dovolací súd v zmysle § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že Krajský súd v Trnave rozsudkom z 20. júna 2019, sp. zn. 5To/37/2019, porušil zákon a podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce a prikázal krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania stranám trestného konania s upozornením, že sa môžu k dovolaniu obvineného vyjadriť. Uvedenú možnosť vyjadriť sa využil okresný prokurátor podaním dourčeným na okresný súd dňa 14. januára 2020 (č. l. 713-714) v rámci ktorého uviedol, že s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu sa v plnom rozsahu stotožňuje, pričom s dôvodmi a tvrdeniami obvineného uvádzanými v jeho dovolaní sa nemožno stotožniť.

Pokiaľ ide o uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. prokurátor uviedol, že obvinený napáda skutkové zistenia okresného a krajského súdu ako aj nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov zo strany súdov a sám tieto dôkazy hodnotí zo svojho uhla pohľadu, čo však nie je zákonný dovolací dôvod. Tento dovolací dôvod je určený na nápravu právnych chýb rozhodnutia súdu vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo v iných skutočnostiach podľa noriem hmotného práva. Podľa prokurátora dovolací súd v prípade tohto dovolacieho dôvodu nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu, pretože dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže meniť, ani dopĺňať. V predmetnej trestnej veci je preto dovolací súd viazaný skutkovými zisteniami, podľa ktorých obvinený spáchal skutok v zmysle napadnutého rozsudku.

Čo sa týka dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. k) Tr. por. vzhľadom k námietkamobvineného ohľadne skutočnosti, že drogy v predmetnej veci pochádzajú ešte z obdobia, kedy bol odsúdený v inej jeho drogovej trestnej veci prokurátor uviedol, že uvedená obhajoba nemôže obstáť, pričom s touto sa dostatočne vysporiadal aj okresný a krajský súd. Prokurátor ďalej uviedol, že aj výklad obvineného ohľadne ustanovení § 122 ods. 10, ods. 13 Tr. zák. považuje za nesprávny a uvedené ustanovenia nie je možné použiť v danom prípade, keďže sa nejedná o ďalší čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, a preto sa nie je možné stotožniť s argumentáciou obvineného, ktorý ani neuviedol žiadne relevantné skutočnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti prokurátor má za to, že v danom prípade neboli naplnené dovolacie dôvody, a preto navrhol dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietnuť.

Vyjadrenie prokurátora bolo zaslané na vedomie obvinenému a jeho obhajcovi, avšak do konania neverejného zasadnutia sa k nemu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pri predbežnom prieskume zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.], v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.). Zároveň však zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. [§ 382 písm. c) Tr. por.].

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.

Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, alebo ak je zrejmé už v štádiu predbežného preskúmania dovolania vykonávaného v zmysle § 378 Tr. por., že nie sú preukázané dôvody dovolania, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietnuť.

Dovolateľ vo svojom mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnil dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu dovolací súd skúma, či skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Iba opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, že skutok mal byť právne posúdený ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až § 30 Tr. zák.), premlčania trestnéhostíhania (§ 87 Tr. zák.), ďalej pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až § 43 Tr. zák.), ukladania trestu obzvlášť nebezpečnému recidivistovi podľa § 47 ods. 2 Tr. zák. Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov ako je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku.

K tomuto dovolaciemu dôvodu je potrebné ďalej uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy nižšieho stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo vyplýva aj z dikcie ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové námietky sa pritom považujú námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu vykonaných dôkazov súdmi nižšej inštancie.

Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa. V tomto smere dovolací súd odkazuje na ustálenú judikatúru k výkladu a aplikácii dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.

Z obsahu dovolania vyplýva, že vo vzťahu k citovanému dovolaciemu dôvodu dovolateľ uplatnil výlučne námietky, ktorými zjavne vybočil z deklarovaného dovolacieho dôvodu. Jeho námietky totiž smerovali proti správnosti skutkových zistení súdmi nižšieho stupňa ako aj proti hodnoteniu vykonaných dôkazov.

Čo sa týka dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. k) Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné, tak tu je potrebné uviesť, že obvineného námietky sú nedôvodné a neobsahujú žiadne relevantné argumenty, ktoré by mali zakladať naplnenie uvedeného dovolacieho dôvodu. Ďalej je potrebné poukázať na skutočnosti, že minulé odsúdenie obvineného, za ktoré bol právoplatne odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta z 18. novembra 2013, sp. zn. 29T/134/2013, podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 3 rokov a bola mu určená skúšobná doba v trvaní 2 rokov, v rámci ktorej bol následne 17. apríla 2015 zadržaný a vzatý do väzby, nemôže byť tým istým odsúdením pre ten istý skutok, pretože skutok, ako aj zaistené drogy z prvého odsúdenia, sp. zn. 29T/134/2013, ako aj druhého odsúdenia Okresným súdom Galanta z 13. februára 2019, sp. zn. 1T/64/2019, a následne rozsudkom Krajského súdu v Trnave z 20. júna 2019, sp. zn. 5To/37/2019, boli rozdielneho množstva ako aj kvality a boli taktiež zaistené, ako aj odovzdané v rámci iného časového obdobia. Rozpor v použití obdobia v rámci minulého a posledného odsúdenia v časti časového rozmedzia od mája roku 2012 do 18. augusta 2012 nič zásadne nemení na postavení obvineného a jeho odsúdení, pretože aj keby bol skutok upravený v zmysle časového obdobia až od 19. augusta 2012, stále by konanie obvineného napĺňalo právnu kvalifikáciu, na ktorej sa správne a v súlade so zákonom ustálil krajský súd.

Je dôležité poukázať aj na skutočnosť, že obvinený sa po zadržaní dňa 18. apríla 2015 pri výsluchu priznal ku skutku v plnej miere, pričom súhlasil aj s konaním o dohode o vine a treste, avšak neskôr dňa 17. augusta 2015 zmenil svoju výpoveď a uviedol, že marihuana ktorá sa našla, bola ešte z toho prvého prípadu a mal ju v aute, ktoré nepoužíval a časom na ňu zabudol a skutok ľutoval, pričom viac odpovedať odmietol. Aj dohodu o vine treste obvinený odmietol, čo vyplýva zo zápisnice o dohode o vine a treste Okresnej prokuratúry Galanta zo dňa 27. apríla 2016, sp. zn. 3 Pv 265/15/2202 (č. l. 456- 458), v rámci ktorej obvinený zopakoval argumentáciu z posledného výsluchu, pričom záverom uviedol, že k drogám v pôvodnej veci aj v tejto veci sa priznal. Vzhľadom na vyššie uvedené sú obvinenéhonámietky týkajúce sa predmetného dovolacieho dôvodu nedôvodné, a preto nebol naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. k) Tr. por. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obvineného posúdenú ako obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák., táto zodpovedá priebehu skutkového deja uvedeného vo výroku napadnutého rozhodnutia po objektívnej i subjektívnej stránke a je správna, pričom obvinenému bol správne a v súlade so zákonom uložený trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 10 rokov a zákonu zodpovedá aj zaradenie obvineného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.

V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i), písm. k) Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného E. B. podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.