N a j v

5 Tdo 19/2008

y š š í   s ú d  

Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. júna 2008 v Bratislave, v trestnej veci

obvineného A. B., pre trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky,

psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1

písm. b/, písm. d/ Tr. zákona účinného do 1. januára 2006 a iné, o dovolaní

obvineného zo dňa 28. februára 2008 proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

zo dňa 29. januára 2008, sp. zn. 4 To 82/2006, rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného A. B. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I rozsudkom zo dňa 20. marca 2006, sp. zn.

1 T 47/2005, uznal obžalovaného A. B. za vinného z   trestného činu nedovolenej

výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora

a obchodovania s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. zákona účinného

do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. zákon“), trestného činu podplácania podľa

§ 161 ods. 2 Tr. zákona a pokračujúceho trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 2

písm. c/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

1. 7. septembra 2004 v čase okolo 17.00 hod. v B. na V., pri kontrole

príslušníkmi Policajného zboru u seba neoprávnene prechovával 0,31 mg

metamfetamínu s koncentráciou 24,2 % hmotnostných (vyjadrené

ako voľná báza), z čoho je možné podľa znaleckého posudku

z Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru Bratislava pripraviť 2 – 4 priemerné dávky drogy, pričom metamfetamín patrí v zmysle

zákona číslo 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach

a prípravkoch do II. (druhej) skupiny psychotropných látok, ktorú si predtým

neoprávnene zadovážil v U – klube na V. v B.,

2. 7. septembra 2004 v čase okolo 17.00 hod. v B. počas prevozu z V.

na Obvodné oddelenie Policajného zboru Staré mesto – stred

na O. v služobnom motorovom vozidle ponúkal príslušníkom policajného

zboru peniaze, hotovosť vo výške 5 020 Sk a to tak, že týmto povedal:

„zoberte si peniaze a pustite ma, nikto sa to nedozvie“ a následne i napriek

upozorneniu zo strany príslušníkov policajného zboru strkal uvedenú

finančnú hotovosť medzi predné sedadlá služobného motorového vozidla,

3. 26. mája 2004 od 14.20 hod. do 14.30 hod. v B. na nábreží armádneho

generála L. pri P. v električke číslo 9 smerom do mesta si prisvojil cudziu

vec tým, že sa jej zmocnil a taký čin spáchal na veci, ktorú mal iný na sebe

a to tak, že keď električka číslo 9 zastavila na zástavke pri P. strhol

poškodenej, sediacej na sedadla v električke, z krku retiazku zo žltého

kovu a následne vybehol von, čím poškodenej A. Z. spôsobil škodu

vo výške 8 000 Sk,

4. 3. júna 2004 v čase od 13.45 hod. do 14.15 hod. v B. na nábreží

armádneho generála L. pri P. v električke číslo 5 smerom do mesta

si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a taký čin spáchal

na veci, ktorú mal iný pri sebe a to tak, že keď električka číslo 5 zastavila

na zastávke pri P. strhol poškodenej z krku dva kusy retiazok zo žltého

kovu a päť kusov príveskov zo žltého kovu a následne vybehol von,

čím poškodenej K. Ž. spôsobil škodu vo výške 11 250 Sk.

Za to mu bol okresným súdom podľa § 187 ods. 1, § 35 ods. 2 Tr. zákona

uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere siedmych rokov, na ktorého výkon

bol podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zákona zaradený do prvej nápravnovýchovnej

skupiny. Podľa § 55 ods. 1 písm. a/, ods. 5, ods. 6 Tr. zákona súd uložil obvinenému

trest prepadnutia veci a to sumy 5 020 Sk, ktorá sa nachádzala v depozite okresnej prokuratúry Bratislava I, pod číslom 13/2005 s tým, že vlastníkom prepadnutej veci

sa stal štát. Podľa § 228 ods. 1 Tr. poriadku účinného do 1. januára 2006 bola

obvinenému uložená povinnosť nahradiť poškodenej Ing. A. Z. škodu vo výške 8 000

Sk a poškodenej K. Ž. škodu vo výške 11 250 Sk. Podľa § 229 ods. 2 Tr. poriadku

účinného do 1. januára 2006 bola poškodená K. Ž. so zvyškom nároku na náhradu

škody odkázaná na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 29. januára 2008, sp. zn.

4 To 82/2006, podľa § 256 Tr. poriadku účinného do 1. januára 2006 zamietol

odvolanie obvineného ako nedôvodné, nakoľko okresný súd dospel na základe

vykonaného dokazovania k správnym skutkovým a právnym záverom ohľadom viny

obvineného a za to mu uložil podľa zákona zodpovedajúci a primeraný trest.

Proti uzneseniu krajského súdu podal dňa 28. februára 2008 obvinený,

prostredníctvom obhajcu JUDr. G. A., dovolanie a to z dôvodu, že je rozhodnutie

krajského súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku.

Naplnenie dovolacieho dôvodu videl v nasledovných skutočnostiach. Okresný súd

posúdil jeho konanie podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. zákona, ktoré

ustanovenie nerozlišuje, či mal obvinený drogy pre seba alebo iného. Právne

posúdenie konania obvineného podľa § 186 Tr. zákona nebolo pre množstvo dávok,

ktoré sa dali vyrobiť zo zadržanej drogy, možné. Avšak podľa nového Trestného

zákona v zmysle § 135 ods. 1 prechovávanie drogy pre vlastnú potrebu

nie je viazané na jednu dávku takto vyrobenej drogy, ale na trojnásobok obvykle

jednorazovej dávky (ods. 1), alebo najviac desaťnásobok (ods. 2). Správne mal teda

okresný, ako aj krajský súd právne posúdiť konanie obvineného podľa nového

Trestného zákona (priaznivejšieho zákona), pretože v skutku bolo ustálené,

že zo zadržaného množstva drogy bolo možné vyrobiť 2 – 4 priemerné dávky drogy.

Naviac by neprichádzalo do úvahy ani použitie asperačnej zásady, nakoľko

by sa najprísnejší skutok stal prečinom. Bol názoru, že skutky, za ktoré bol odsúdený

by boli priaznivejšie posúdené podľa nového Tr. zákona a teda bol porušený

Čl. 50 ods. 6 posledná veta Ústavy SR a § 2 ods. 1 Tr. zákona. Navrhol preto,

aby najvyšší súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa

29. januára 2006, sp. zn. 4 To 82/2008, ako aj rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. marca 2006, sp. zn. 1 T 47/2005, a prikázal okresnému súdu,

aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu obvineného sa písomne vyjadril okresným prokurátor

Okresnej prokuratúry Bratislava I, v ktorom navrhol dovolanie podľa § 382 písm. c/

Tr. por. odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,

že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou

(§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento

mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne aj to,

že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí,

lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382

písm. c/ Tr. por.).

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku

však dovolací súd nemôže skúmať a meniť,

Rozsah preskúmavacieho oprávnenia dovolacieho súdu je v zmysle vyššie

citovaného ustanovenia Trestného poriadku obmedzený výlučne na právne

posúdenie ustálených skutkových zistení. Hodnotenie či bol skutok nesprávne

právne posúdený alebo či je rozhodnutie založené na nesprávnom použití iného

hmotnoprávneho ustanovenia, je spravidla závislé na tom, ako bol skutok ustálený

v tzv. skutkovej vete a či popis skutku zodpovedá právnej kvalifikácii. To znamená,

že v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. možno namietať

výhradne právne pochybenia.

Predmetom konania dovolacieho súdu je v tomto prípade posúdiť správnosť

subsumpcie skutkového deja ustáleného v bode 1/ napadnutých rozhodnutí

na ustanovenie skutkovej podstaty trestného činu nedovolenej výroby a držby

omamnej, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovania s nimi podľa

§ 187 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Trestného zákona účinného do 1. januára 2006.

Súdmi prvého a druhého stupňa bolo ustálené, že obvinený mal drogy, ktoré

u neho našli príslušníci PZ, nie pre vlastnú potrebu, ale pre svoju priateľku K. P..

Táto skutočnosť je pre právne posúdenie skutku rozhodujúca.

Podľa § 186 Tr. zákona účinného do 1. januára 2006, kto neoprávnene

prechováva pre vlastnú potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo

prekurzor, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo prepadnutím veci.

Podľa § 89 ods. 12 Tr. zákona účinného do 1. januára 2006 prechovávaním

omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu

sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku,

psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac

obvykle jednorazovej dávke na použitie, a to pre osobnú spotrebu.

Podľa § 187 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. zákona účinného do 1. januára 2006,

kto neoprávnene omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor kúpi,

vymení alebo inak zadováži, alebo prechováva po akúkoľvek dobu, potresce

sa odňatím slobody na dva až osem rokov alebo prepadnutím majetku, alebo

peňažným trestom, alebo prepadnutím veci.

Podľa § 171 ods. 1 Tr. zákona, kto neoprávnene prechováva pre vlastnú

potrebu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, potrestá sa odňatím

slobody až na tri roky. Podľa odseku 2 cit. ustanovenia odňatím slobody až na päť

rokov sa páchateľ potrestá, ak neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu

omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor vo väčšom rozsahu.

Podľa § 172 ods. 1 Tr. zákona kto neoprávnene

a) vyrobí,

b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť,

c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo

d) prechováva po akúkoľvek dobu, omamnú látku, psychotropnú látku, jed  

  alebo prekurzor alebo, kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím     slobody na štyri roky až desať rokov.

Obvinený v dovolaní tvrdil, že súdy nemohli pre množstvo 2 - 4 dávok drogy

právne posúdiť skutok podľa § 186 Tr. zákona účinného do 1. januára 2006

s poukazom na § 89 ods. 12 Tr. zákona účinného do 1. januára 2006.

Takéto tvrdenie je nie úplné. Okresný ako aj krajský súd nemohli právne

kvalifikovať jeho konanie podľa § 186 Tr. zákona len preto, že túto drogu nemal

pre vlastnú potrebu. Množstvo dávok drogy vyrobenej zo zadržanej drogy

u obvineného bolo v tomto prípade právne irelevantné. Z tohto istého dôvodu preto

nemohli právne kvalifikovať konanie obvineného ani podľa § 171 Tr. zákona

účinného od 1. januára 2006 (aj keď množstvo prechovávenej drogy pre vlastnú

potrebu je tu vyššie ako podľa § 89 ods. 12 Tr. zákona účinného do 1. januára 2006).

Najvyšší súd preto musel konštatovať, že súdy nepochybili, ak konanie

obvineného A. B. pod bodom 1/ právne kvalifikovali podľa § 187 ods. 1 písm. b/, d/

Tr. zákona účinného do 1. januára 2006, pretože právna kvalifikácia rovnakého

konania podľa nového Trestného zákona (§ 172) by bola, čo sa týka výšky možného

uloženého trestu   nepriaznivejšia (štyri až desať rokov oproti dva až osem rokov

trestu odňatia slobody).

Najvyšší súd Slovenskej republiky zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto

na neverejnom zasadnutí uznesením podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie

obvineného A. B. odmietol, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

predpokladané ustanovením § 371 Tr. por.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. júna 2008    

JUDr. Juraj K l i m e n t, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: