5 Tdo 17/2012

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E  

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného voj. v zál. M. M. pre trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice

a prevádzačstva spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 171a ods. 1

písm. a/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. zák.“)

prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 29. marca 2012 v Bratislave dovolanie

obvineného voj. v zál. M. M. proti rozsudku Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne

z 12. marca 2009, sp. zn. 3To/2/2008, a rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného voj. v zál. M. M. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov z 12. decembra 2007, sp. zn. 3T/14/2006, bol obvinený voj. v zál. M. M. uznaný za vinného z pokračujúceho trestného

činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva spáchaného formou

spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 171a ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 Tr. zák.,

na tom skutkovom základe, že

a/ v presne nezistenom čase v dňoch 27. júna 2005 - 30. júna 2005,

po predchádzajúcej dohode a na základe žiadosti V. D. a M. K., nar. X., poskytol na prevoz

najmenej ôsmich nelegálnych migrantov moldavskej národnosti, ukrytých po nelegálnom

prekročení štátnej hranice Slovenskej republiky s Ukrajinou na presne nezistenom mieste

v služobných obvodoch O. a O., v lesnom poraste medzi obcami U. a D., kde strávili noc,

svoje osobné motorové vozidlo zn. Citroën Xsara - combi, ktorým boli migranti prevezení

V. D., P. K., nar. X., M. K., nar. X. a D. Č., nar. X., do lesíka v katastri obce P., okr. S.

a následne po tom, ako mu bol menovanými ukázaný úkryt nelegálnych migrantov, týchto

svojim osobným motorovým vozidlom previezol do úkrytu v lesíku v rekreačnej časti M., odkiaľ ich previezol na železničnú stanicu v M., z ktorej s nimi spoločne odcestoval

rýchlikom do B., kde ich odovzdal občanovi U. menom G., pričom za prevoz a sprevádzanie

nelegálnych migrantov do B. dostal od V. D. 1 200 USD,

b/ v presne nezistenom čase v dňoch 28. júna 2005 - 29. júna 2005, na presne

nezistenom mieste za obcou K., pri hraničnom znaku č. X., v služobnom obvode

O., po predchádzajúcej dohode spoločne s M. K., P. K., prebrali od občana Ukrajiny menom

I. a ďalších dvoch, doposiaľ nestotožnených občanov Ukrajiny, 21 nelegálnych migrantov,

z toho 5 osôb moldavskej národnosti a 16 osôb pakistanskej národnosti, ktorých následne

priviedli do katastra obce T. S., odkiaľ ich postupne vyvážali ďalej na západ Slovenskej

republiky, kde došlo k záchytu 5 nelegálnych migrantov (1 Pakistanca a 4 Moldavcov),

ktorých viezol na vozidle zn. Alfa Romeo P. K., a to príslušníkmi O., pričom

za prevedenie 15-tich nelegálnych migrantov dostal spolu s M. K. 1 500 USD,

c/ v presne nezistenom čase v dňoch 17. augusta 2005 - 21. augusta 2005 prevzal

po predchádzajúcej dohode od dvoch doposiaľ nestotožnených občanov U. s P. K., D. Č. a Y.

I., nar. X., občanom U., v katastri obce R., najmenej 16 nelegálnych migrantov moldavskej

národnosti, ktorí boli umiestnení pri lesníckej chate po nelegálnom prechode štátnej hranice

Slovenskej republiky s Ukrajinou v služobnom obvode O., ktorých previedol lesom do R.,

kde s nimi zotrval a následne ich odovzdal trom doposiaľ nestotožneným osobám, ktoré ich

v nasledujúcich dňoch (20. augusta - 26. augusta 2005) osobnými motorovými vozidlami

prepravili k západným hraniciam Slovenskej republiky, čím pre seba získal finančný

prospech najmenej 1 950 USD a pre iných finančný prospech najmenej vo výške 140 000 Sk.

Za to bol obvinený voj. v zál. M. M. odsúdený podľa § 171a ods. 3 Tr. zák.,

za použitia § 35 ods. 3 Tr zák. a § 40 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody

na 5 a 1/2 (päť a pol) roka nepodmienečne.

Zároveň súd zrušil výrok o treste z rozsudku VOS Prešov, sp. zn. 2T/44/2005,

prvýkrát vyhláseného dňa 23. novembra 2005, právoplatným dňa 4. mája 2006, ktorým mu

bol dňa 4. apríla 2006 podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/,

písm. k/, písm. I/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák.

uložený úhrnný trest odňatia slobody na 2 (dva) roky, pričom podľa § 49 ods. 1 písm. a/

Tr. zák. sa mu výkon tohto trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola

stanovená skúšobná doba na 3 (tri) roky. Podľa § 64 ods. 3 Tr. zák. mu bol uložený aj trest

straty vojenskej hodnosti. Súčasne zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok o treste obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj

podklad.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený voj. v zál. M. M. pre výkon

uloženého súhrnného trestu zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 47 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému voj. v zál. M. M. uložil trest straty

vojenskej hodnosti.

Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obvinenému voj. v zál. M. M. uložil aj trest

prepadnutia veci:

1) mobilného telefónu zn. Sony Ericsson T 290i IMEI X.,

2) SIM kartu Orange X. a

3) mini diár v čiernom obale s poznámkami v prílohe trestného spisu nachádzajúcich

  sa na čl. 218.

Podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Tento rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním obvinený voj. v zál. M. M.

čo do výroku o vine a vojenská prokurátorka čo do výroku o treste v neprospech obvineného.  

Vyšší vojenský súd v Trenčíne rozsudkom z 12. marca 2009, sp. zn. 3To/2/2008,

v bode I. výroku podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil

v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uznal obvineného voj. v zál. M. M.

za vinného z trestného činu nedovoleného prekročenia štátnej hranice a prevádzačstva

spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 171a ods. 1 písm. a/, ods. 2

písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase dňa 17. augusta 2005 prevzal po predchádzajúcej dohode

od dvoch doposiaľ nestotožnených občanov Ukrajiny s P. K., D. Č. a Y. I., nar. X., občanom

Ukrajiny, v katastri obce R., najmenej 16 nelegálnych migrantov moldavskej národnosti,

ktorí boli umiestnení pri lesníckej chate po nelegálnom prechode štátnej hranice Slovenskej

republiky s Ukrajinou v služobnom obvode O., ktorých previedol lesom do R., kde s nimi

zotrval a následne ich dňa 21. augusta 2005 odovzdal trom doposiaľ nestotožneným osobám, ktoré ich v nasledujúcich dňoch osobnými motorovými vozidlami prepravili k západným

hraniciam Slovenskej republiky.  

Vyšší vojenský súd v Trenčíne za to obvineného voj. v zál. M. M. odsúdil podľa

§ 171a ods. 2 Tr. zák., za použitia § 35 ods. 3 Tr. zák. a § 40 ods. 1 Tr. zák.,

k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon uloženého súhrnného trestu zaradil

do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 47 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému voj. v zál. M. M. uložil trest straty

vojenskej hodnosti.

Podľa § 55 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obvinenému voj. v zál. M. M. uložil aj trest

prepadnutia veci:

1) mobilného telefónu zn. Sony Ericsson T 290i IMEI X.,

2) SIM kartu Orange X. a

3) mini diár v čiernom obale s poznámkami v prílohe trestného spisu nachádzajúcich

  sa na čl. 218.

Podľa § 55 ods. 6 Tr. zák. sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.

Zároveň zrušil výrok o treste rozsudku VOS Prešov, sp. zn. 2T/44/2005, prvýkrát

vyhláseného dňa 23. novembra 2005, právoplatným dňa 4. mája 2006, ktorým mu bol dňa  

4. apríla 2006 podľa § 156 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/,

písm. k/, písm. I/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák.

uložený úhrnný trest odňatia slobody na 2 (dva) roky, pričom podľa § 49 ods. 1 písm. a/

Tr. zák. sa mu výkon tohto trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu bola

stanovená skúšobná doba na 3 (tri) roky. Podľa § 64 ods. 3 Tr. zák. mu bol uložený

aj trest straty vojenskej hodnosti. Súčasne sa zrušujú aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento

výrok o treste obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili svoj podklad.

V bode II. výroku rozsudku z 12. marca 2009, sp. zn. 3To/2/2008, Vyšší vojenský súd v Trenčíne podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obvineného voj. v zál. M. M. podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby VOP Prešov, sp. zn. OPv-303/05, zo dňa

21. septembra 2006, pre skutky kvalifikované ako trestný čin nedovoleného prekročenia

štátnej hranice a prevádzačstva podľa § 171a ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, ods. 3 Tr. zák.,

ktorých sa mal dopustiť tak, že

v presne nezistenom čase v dňoch 27. júna 2005 - 30. júna 2005, po predchádzajúcej

dohode a na základe žiadosti V. D. a M. K., nar. X., poskytol na prevoz najmenej ôsmich

nelegálnych migrantov moldavskej národnosti, ukrytých po nelegálnom prekročení štátnej

hranice Slovenskej republiky s Ukrajinou na presne nezistenom mieste v služobných

obvodoch O. a O., v lesnom poraste medzi obcami U. a D., kde strávili noc, svoje osobné

motorové vozidlo zn. Citroën Xsara - combi, ktorým boli migranti prevezení V. D., P. K., nar.

X., M. K., nar. X. a D. Č.,   nar. X., do lesíka v katastri obce P., okr. S. a následne po tom,

ako mu bol menovanými ukázaný úkryt nelegálnych migrantov, týchto svojim osobným

motorovým vozidlom previezol do úkrytu v lesíku v rekreačnej časti M., odkiaľ ich previezol

na železničnú stanicu v M., z ktorej s nimi spoločne odcestoval rýchlikom do B., kde ich

odovzdal občanovi Ukrajiny menom G., pričom za prevoz a sprevádzanie nelegálnych migrantov do B. dostal od V. D. 1 200 USD,

v presne nezistenom čase v dňoch 28. júna 2005 - 29. júna 2005, na presne nezistenom

mieste za obcou K., pri hraničnom znaku č. X., v služobnom obvode O., po predchádzajúcej

dohode spoločne s M. K., P. K., prebrali od občana Ukrajiny menom I. a ďalších dvoch,

doposiaľ nestotožnených občanov Ukrajiny, 21 nelegálnych migrantov, z toho 5 osôb

moldavskej národnosti a 16 osôb pakistanskej národnosti, ktorých následne priviedli

do katastra obce T.S., odkiaľ ich postupne vyvážali ďalej na západ Slovenskej republiky,

kde došlo k záchytu 5 nelegálnych migrantov (1 Pakistanca a 4 Moldavcov), ktorých viezol

na vozidle zn. Alfa Romeo P. K., a to príslušníkmi O., pričom za prevedenie 15-tich

nelegálnych migrantov dostal spolu s M. K. 1 500 USD,

pretože nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré bol obvinený voj. v zál. M. M.

stíhaný.

V bode III. výroku rozsudku z 12. marca 2009, sp. zn. 3To/2/2008, Vyšší vojenský

súd v Trenčíne podľa § 319 Tr. por. odvolanie vojenského obvodného prokurátora proti

výroku o treste rozsudku súdu prvého stupňa ako nedôvodné zamietol.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal obvinený voj. v zál. M. M. dovolanie, ktoré

podal pôvodne sám formou dvoch písomných podaní (prvé zo 7. decembra 2009 adresované

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a druhé zo 6. januára 2010 adresované Okresnému

súdu Prešov). Text dovolania neskôr doplnil aj prostredníctvom splnomocneného obhajcu

JUDr. J. D. písomným podaním z 31. januára 2012!

V podaniach postupne uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a/, písm. g/

a písm. i/ Tr. por., ku ktorým spoločne argumentoval predovšetkým tým, že

- vo veci rozhodol nepríslušný súd, nakoľko nešlo o trestný čin vojenský, nebol

spáchaný v činnej službe a ani v služobnej rovnošate,

- predmetná trestná vec už v prípravnom konaní nebola náležite vyšetrená, keď neboli

zadokumentované a následne vykonané všetky dôkazy, ktoré obhajoba navrhovala

vykonať,

- skutkový stav nebol náležite zistený ani v konaní pred súdmi, keďže ani súdy nevykonali všetky dôkazy navrhované obhajobou, predovšetkým výsluch svedka  

P. K.,  

- v celom spise sa nenachádza žiaden dôkaz o tom, že by skutok spáchal ako člen

organizovanej skupiny, preto nemal byť uznaný za vinného podľa § 171a ods. 1,

ods. 2 písm. a/ Tr. zák.,

- ani odvolací súd sa náležite nevyrovnal so skutočnosťou, ktorý súd bol príslušný

na vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam jeho telekomunikačnej prevádzky,

lebo v čase skutku bol vojakom a príkaz preto mal vydať Vyšší vojenský súd

v Trenčíne a nie Krajský súd v Košiciach a

- že okrem nezákonných „odposluchov“ sa v spise nenachádza ani jeden dôkaz, ktorý

by ho usvedčoval z trestnej činnosti, okrem výpovede K., ktorú on v celom rozsahu

spochybňuje z dôvodov v dovolaní bližšie rozobraných.  

V ďalšej časti dovolania obvinený voj. v zál. M. M. podrobne rozoberal jednotlivé

dôkazy, hodnotil ich, poukazoval na vzájomné rozpory vo výpovediach svedkov a vyvodzoval z nich skutkové závery svedčiace v jeho prospech. Zdôrazňoval najmä obsah

výpovedí D. Č., M. K. a V. Č., ktorí zhodne na hlavnom pojednávaní uviedli, že ho nepoznajú a že prvý krát ho videli až na polícii. Ďalej uviedol, že skutok, za ktorý bol odsúdený sa stal

inak, konkrétne tak, ako vypovedal M. K. a v úplne iný deň, konkrétne 26. augusta 2005,

čo potvrdzuje aj výpoveď I., ktorý bol skutku účastný a ktorý vypovedal, že na Slovensko prišiel zo zahraničia až 25. augusta 2005. O tom, že sa skutok nestal v dňoch 17. - 21. augusta

2005 svedčí i správa polície, že v tomto období nedošlo k záchytom migrantov

ani k prekročeniu štátnej hranice. Skutok, za ktorý bol odsúdený, sa teda stal v iný deň a

spáchali ho iné osoby.  

S poukazom na tieto argumenty obvinený voj. v zál. M. M... v petite dovolania

navrhol, aby „dovolací súd po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti výrokov napadnutých

rozsudkov a správnosti postupu konania, ktoré rozhodnutiam predchádzalo, vyslovil

rozsudkom porušenie ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a aby súčasne s vyššie uvedeným výrokom

dovolací súd zrušil napadnuté rozsudky a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal súdu, o ktorého

rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.“

Predseda senátu Okresného súdu Prešov (Okresný súd Prešove prevzal agendu

bývalého Vojenského obvodného súdu Prešov – pozn. súdu) v súlade s ustanovením  

§ 376 ods. 1 Tr. por. doručil odpis dovolania prokurátorovi Vojenskej obvodnej prokuratúry

v Prešove na vyjadrenie.  

Prokurátor vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie obvineného voj. v zál. M. M.

odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por., nakoľko podľa jeho názoru v posudzovanej trestnej

veci dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. a/, písm. g/ a písm. i/ Tr. por. splnené nie sú. Svoje stanovisko v písomnom vyjadrení aj bližšie zdôvodnil.

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bol spisový materiál spolu s dovolaním

obvineného voj. v zál. M. M. riadne predložený na rozhodnutie až 12. marca 2012, teda po

viac ako troch rokoch (!!!) od podania dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal

dovolanie obvineného voj. v zál. M. M. a zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou

(§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom splnomocneného obhajcu (§ 373

ods. 1 Tr. por.), v zákonnom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno

tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.), ale zároveň zistil

aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé,

že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny

opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie

nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších -

mimoriadnych procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne

uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými

v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne

užšie.

Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou

stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích

dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného

prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané

len ako „ďalšie“ odvolanie.  

Dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. g/ Tr. por. nemožno použiť,

ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva

minister spravodlivosti (§ 371 ods. 4 veta prvá Tr. por.).

Obvinený voj. v zál. M. M. v dovolaní ako prvý uplatnil dovolací dôvod podľa § 371

ods. 1 písm. a/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak vo veci rozhodol

nepríslušný súd. Argumentoval tým, že „v jeho prípade nešlo o trestný čin vojenský, nebol

spáchaný v činnej službe a ani v služobnej rovnošate,“ preto nebola daná právomoc

vojenských súdov.

Rozhodujúcim kritériom pre určenie právomoci vojenského súdu bol časový okamih

spáchania trestného činu a nie iné vymedzenie ako napr. deň vznesenia obvinenia alebo deň

podania obžaloby. V čase spáchania skutku obvineným voj. v zál. M. M. v mesiaci  

august 2005 právomoc vojenských súdov upravoval zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní

súdnom (trestný poriadok) v § 14 a nasl.

Podľa § 14 zák. č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok)

(1) V rozsahu ustanovenom týmto zákonom právomoci vojenských súdov podliehajú  

a) vojaci,

b) príslušníci vojensky organizovaných a iných sborov, o ktorých to ustanovuje

osobitný zákon, ak sú v činnej službe,

c) príslušníci ozbrojených síl vysielajúceho štátu pre trestné činy spáchané na území

Slovenskej republiky v rozsahu uvedenom vo vyhlásenej medzinárodnej zmluve, ktorou

je Slovenská republika viazaná,

d) vojnoví zajatci.

(2) Vojaci a príslušníci sborov uvedených v odseku 1 písm. b/ podliehajú i mimo

činnej služby, právomoci vojenských súdov pre trestné činy vojenské, ktorých sa dopustili

v služobnej rovnošate.

(3) Právomoci vojenských súdov podliehajú aj civilné osoby pre trestné činy vojnovej

zrady (§ 114 Tr. zák.), služby v cudzom vojsku (§ 115 Tr. zák.) a nenastúpenia služby

v ozbrojených silách (§ 269 až 271 Tr. zák.).

(4) Právomoci vojenských súdov nepodliehajú osoby uvedené v odsekoch 1 a 2,

ak išlo o trestné činy uvedené v § 15a (§ 15a upravoval právomoc Špeciálneho súdu).

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 141/1961 Zb. trestnom konaní súdnom (trestný poriadok),

právomoc vojenských súdov podľa § 14 ods. 1 sa vzťahuje len na trestné činy spáchané

za trvania pomeru, ktorý túto právomoc zakladá. Týmto nie je dotknuté ustanovenie § 14 ods. 4.

Z citovaných ustanovení zák. č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný

poriadok) vyplýva, že trestná vec obvineného voj. v zál. M. M. spadala do právomoci

vojenských súdov, keďže obvinený voj. v zál. M. M. bol v čase spáchania trestného činu

profesionálnym vojakom, teda trestný čin spáchal za trvania pomeru, ktorý pôsobnosť

vojenského súdu zakladal. Evidentne tak obvinený voj. v zál. M. M. uvedený dovolací dôvod

uplatnil nedôvodne, mylne sa domnievajúc, že ak trestný čin spáchal v čase služobného

voľna, tak ho spáchal „mimo činnej služby.“ Slovné spojenie „trestný čin spáchaný mimo

činnej služby“ používaný v zákone bolo treba správne vykladať tak, že ide o trestný čin

spáchaný po skončení pomeru zakladajúceho pôsobnosť vojenských súdov.  

Ako druhý v poradí uplatnil obvinený voj. v zál. M. M. dovolací dôvod podľa

§ 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak   je rozhodnutie

založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

V trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu

veci a pre hodnotenie dôkazov – ustanovenia § 2 ods. 5 a ods. 6 a § 125 Tr. por. Podľa nich

bolo potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý bol nevyhnutný pre rozhodnutie.

Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných

na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného

hodnotenia dôkazov. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený

v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú,

a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania podľa

§ 371 ods. 1 Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom podľa

ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho

konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia

skutkového stavu. Námietky obvineného k obsahu a rozsahu vlastnej úvahy súdu o voľbe

použitých dôkazných prostriedkov a námietky k hodnoteniu dôkazov spôsobom, ktorý

nezodpovedá predstavám obvineného, svojim obsahom nenapĺňajú nielen dovolací dôvod

podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., ale ani žiadny iný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1

Tr. por.

Obvinený voj. v zál. M. M. v rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/

Tr. por. namietal jednak rozsah vykonaného dokazovania tvrdiac, že „súdy nevykonali všetky

dôkazy navrhované obhajobou, predovšetkým výsluch svedka P. K.“ a tiež spôsob hodnotenia

dôkazov súdmi tvrdiac, že „v spise sa nenachádza ani jeden dôkaz, ktorý by ho usvedčoval

z trestnej činnosti, okrem výpovede K., ktorú on v celom rozsahu spochybňuje.“ Aplikujúc

vyššie uvedené právne závery vo vzťahu k týmto námietkam obvineného voj. v zál. M. M.

dovolací súd konštatuje, že ide práve o také námietky, ktoré svojim obsahom stoja zjavne

mimo dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.

Obsahovo relevantne vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/

Tr. por. však bolo možné podradiť námietku obvineného voj. v zál. M. M. v ktorej uvádza, že

„sa ani odvolací súd náležite nevyrovnal so skutočnosťou, ktorý súd bol príslušný na vydanie

príkazu na odpočúvanie a záznam jeho telekomunikačnej prevádzky, lebo v čase skutku bol

vojakom a príkaz preto mal vydať Vyšší vojenský súd v Trenčíne a nie Krajský súd

v Košiciach.“  

Obratom však treba uviesť, že predmetná námietka „nezákonnosti odposluchov“

nie je dôvodná. Dovolací súd nezistil žiadnu skutočnosť nasvedčujúcu nezákonnému spôsobu

vykonania dôkazov, na ktorých je založený dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.

Odvolací súd na strane sedem napadnutého rozsudku zdôvodnil, prečo rozhodol tak,

ako je uvedené vo výroku. Ako vyplýva z odôvodnenia, odvolací súd nemal pochybnosti

o tom, že sa obvinený voj. v zál. M. M. predmetného skutku dopustil, keď jeho

účasť a podiel na tomto skutku mal odvolací súd za jednoznačne preukázanú z výpisov

z telefonických hovorov, na ktoré dal zákonný sudca súhlas na monitorovanie telefonických

hovorov obžalovaného podľa § 88 ods. 1, ods. 2 Tr. por. dňa 11. augusta 2005, ale tiež

z výpovede M. K. zo dňa 14. júna 2006, ktorý jednoznačne identifikoval telefonické hovory v

kritickom čase.

Podľa § 88 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, v trestnom konaní

pre obzvlášť závažný trestný čin, korupciu, trestný čin podľa § 158 Trestného zákona alebo

pre iný úmyselný trestný čin, na ktorého konanie zaväzuje vyhlásená medzinárodná zmluva,

možno vydať príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností, ak možno

dôvodne predpokladať, že zistené skutočnosti budú významné pre trestné konanie.

Ak sa pri odpočúvaní a zaznamenávaní telekomunikačných činností zistí, že obvinený

komunikuje so svojím obhajcom, takto získané informácie nie je možné na účely trestného

konania použiť a musia sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť; to neplatí, ak ide

o informácie, ktoré sa vzťahujú na vec, v ktorej obhajca nezastupuje obvineného.

Podľa § 88 ods. 2 Tr. por. účinného do 1. januára 2006, príkaz na odpočúvanie

a záznam telekomunikačných činností vydáva písomne pred začatím trestného stíhania

a v prípravnom konaní sudca na návrh prokurátora, v konaní pred súdom aj bez takého návrhu

sudca alebo predseda senátu. Ak ide o vec, ktorá neznesie odklad a písomný príkaz sudcu

nie je možné získať vopred, môže pred začatím trestného stíhania vydať príkaz prokurátor,

ak odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností nie je spojený so vstupom do bytu

iného; takýto príkaz musí najneskôr do 24 hodín od jeho vydania potvrdiť sudca, inak stráca

platnosť, a takto získané informácie nie je možné na účely trestného konania použiť a musia

sa predpísaným spôsobom bezodkladne zničiť.

Podľa § 26a Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (Osobitná príslušnosť súdu

na vydanie príkazu na niektoré úkony pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní) na vydanie príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností podľa § 88 ods. 2,

ods. 4 alebo ods. 10, príkazu na sledovanie osôb a vecí podľa § 88d ods. 4, príkazu

na použitie agenta a príkazu na vyhotovovanie obrazových, zvukových a iných záznamov

pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní je príslušný krajský súd a vyšší

vojenský súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh a Špeciálny

súd, ak ide o veci patriace do jeho právomoci.

V posudzovanej trestnej veci obvineným voj. v zál. M. M. spochybňovaný príkaz

na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností vydal 11. augusta 2005,

teda po začatí trestného stíhania vo veci (uznesenie o začatí trestného stíhania bolo vydané

26. júla 2005), sudca Krajského súdu v Košiciach, teda sudca toho súdu, ktorý bol v zmysle

§ 26a Tr. por. účinného do 1. januára 2006 na vydanie tohto príkazu vecne príslušný. Správne,

aj keď v inej súvislosti, obvinený voj. v zál. M. M. v dovolaní poukázal na fakt,

že nešlo o trestný čin vojenský a že nebol spáchaný v služobnej rovnošate, preto v danom

štádiu trestného konania nebol dôvod k tomu, aby sa vecou zaoberali vojenské súdy (podiel

obvineného voj. v zál. M. M., ktorý bol v čase skutku profesionálnym vojakom, na uvedenej trestnej činnosti bol stále predmetom vyšetrovania a v danom čase mu ešte

nebolo vznesené obvinenie). Miestne príslušný bol potom ten krajský súd, v ktorého obvode

bol činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh. Príkaz bol v zmysle § 88 ods. 3 Tr. por.

účinného do 1. januára 2006 vydaný písomne a bol riadne odôvodnený.

Z vyššie uvedeného je tak evidentné nielen to, že sa odvolací súd otázkou zákonnosti

príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností riadne zaoberal, ale aj to,

že jeho závery boli správne. Z obsahu zápisníc o hlavných pojednávaniach potom dovolací

súd zistil, že súd prvého stupňa pri vykonávaní tohto dôkazu postupoval v súlade

s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku, teda dôkaz vykonal zákonným spôsobom.  

V tejto súvislosti stojí za zmienku poukázať na skutočnosť, že obvinený voj. v zál.  

M. M. v jednej časti dovolania poukazuje na to, že vojenské súdy neboli vecne príslušné na

prejednanie a rozhodnutie jeho trestnej veci, no v inej časti dovolania zase namieta, že príkaz

na odpočúvanie a záznam telekomunikačných činností nemal vydať sudca krajského súdu, ale

práve sudca vyššieho vojenského súdu. Z toho je zrejmé, že obvinený voj. v zál. M. M. svoju

dovolaciu argumentáciu prispôsobuje okolnostiam podľa potreby.  

Ako posledný uplatnil obvinený voj. v zál. M. M... dôvod dovolania podľa  

§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. považuje

Najvyšší súd Slovenskej republiky za potrebné uviesť, že tento dovolací dôvod je daný

v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného

skutku. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu

je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy

prvého a druhého stupňa.

Z dikcie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je zrejmé, že dôvodom dovolania nemôžu byť

nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého

stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho

dôvodu súd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený

(subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone.

Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú

alternatívy, jednak že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin, alebo

že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie,

že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinený voj. v zál. M. M. v rámci dovolacieho dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

namietal nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku tvrdiac, že „v celom spise sa nenachádza

žiaden dôkaz o tom, že bol členom organizovanej skupiny, preto nemal byť uznaný za vinného

podľa § 171a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.“  

Zo skutkovej vety výroku rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že obvinený voj. v zál.

M. M. „v presne nezistenom čase dňa 17. augusta 2005 prevzal po predchádzajúcej dohode

od dvoch doposiaľ nestotožnených občanov U. s P. K., D. Č. a Y. I., nar. X., občanom U.,

v katastri obce R., najmenej 16 nelegálnych migrantov moldavskej národnosti, ktorí boli

umiestnení pri lesníckej chate po nelegálnom prechode štátnej hranice Slovenskej republiky

s Ukrajinou v služobnom obvode O., ktorých previedol lesom do R., kde s nimi zotrval

a následne ich dňa 21. augusta 2005 odovzdal trom doposiaľ nestotožneným osobám...“ Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že tento súd „nemal žiadnu

pochybnosť o tom, že obvinený voj. v zál. M. M. sa predmetného skutku dopustil

ako člen organizovanej skupiny....... totiž komunikoval pri tejto akcii najmenej s piatimi

osobami, podieľajúcimi sa jednotlivými úlohami pri jej realizácii (2 nestotožnení občania

Ukrajiny, K., Č. a I.), na základe pokynov plnil svoje úlohy priebežne až do odovzdania

migrantov ďalším trom osobám.“

Ide o skutkové zistenie odvolacieho súdu, ktorým je, z dôvodov už vyššie teoreticky

rozvedených, dovolací súd vždy viazaný (nemôže ho meniť, ani dopĺňať).

V dovolacom konaní sa obvinený nemôže úspešne domáhať zmeny právnej

kvalifikácie skutku na podklade iných skutkových zistení, ako sú tie, ktoré ustálili súdy

prvého a druhého stupňa. Takéto „skutkové“ námietky obsahovo nenapĺňajú nielen dovolací

dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ale ani žiaden iný dôvod dovolania. Z obsahu

námietok obvineného voj. v zál. M. M. je evidentné, že zmeny právnej kvalifikácie skutku

sa domáhal práve na podklade iných, pre neho priaznivejších skutkových zistení,

čo ale v dovolacom konaní z dôvodu viazanosti dovolacieho súdu skutkovými zisteniami

súdov nižších stupňov, nie je možné. So svojimi „skutkovými“ námietkami tak obvinený voj. v zál. M. M. stojí zjavne mimo dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Pre úplnosť dovolací súd konštatuje, že skutok, z ktorého bol obvinený voj. v zál. M. M. rozsudkom odvolacieho súdu uznaný za vinného, bol odvolacím súdom správne

právne kvalifikovaný ako trestný čin nedovoleného prekročenia štátnej hranice

a prevádzačstva spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 171a ods. 1 písm. a/,

ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

V dovolacom konaní platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení

a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu

musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa

§ 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné

ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty

stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť

podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania

podľa § 371.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe všetkých vyššie uvedených skutočností

a právnych záverov konštatuje, že v trestnej veci obvineného voj. v zál. M. M. dôvody

dovolania upravené v ust. § 371 ods. 1 písm. a/, písm. g/ a písm. i/ Tr. por. evidentne splnené

nie sú, preto s použitím § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie uznesením na neverejnom zasadnutí

odmietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 29. marca 2012

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová