UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného Q. J. pre pokračovací zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 3. apríla 2019 v Bratislave dovolanie obvineného Q. J. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. júna 2018, sp. zn. 3To/25/2018, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Q. J. sa odmieta.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Bardejov z 25. apríla 2018, sp. zn. 1 T 49/2017 bol obvinený Q. J. uznaný vinným v bodoch 1/ a 2/ zo spáchania pokračovacieho zločinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a pokračujúceho prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. e/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
1/ dňa XX.XX.XXXX v čase okolo 01:00 hod. prešiel na pozemok rekreačnej chaty bez popisného čísla v rekreačnej oblasti zvanej S. X nachádzajúcej sa nad sídliskom P. v Bardejove, majiteľom ktorej je Q. O., kde na pozemok prešiel od svojej chaty, pričom medzi týmito chatami nie je plot, následne pristúpil k hospodárskej budove a polial jej jednu stenu riedidlom, pričom stenu zapálil, potom pristúpil k plotu a v snahe zmiasť políciu kliešťami vystrihol otvor v plote o rozmere 1 m x 1 m a odobral sa domov spať, následkom jeho konania došlo k úplnému zhoreniu predmetnej hospodárskej budovy ako aj k úplnému zhoreniu priľahlej chaty toho istého majiteľa, pričom požiar sa rozšíril aj na susednú chatu, ktorej majiteľkou je Q.. Q. Z., kde na tejto chate došlo k zhoreniu podkrovia, čím takto svojim konaním spôsobil Q. O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom O. XX, O. škodu poškodením vo výške 1 496,74 eur a Q.. Q. Z., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom K. S., I. X, okr. S. - R., škodu vo výške 2 246,97 eur,
2/ následne dňa XX.XX.XXXX v čase do 02:08 hod. v chatovej oblasti zvanej S. X nachádzajúcej sa nad sídliskom P. v O., kliešťami prestrihol oplotenie pozemku vysoké 150 cm rekreačnej chaty bez popisného čísla, majiteľom ktorej je H.. V. J. a cez takto vzniknutý otvor vstúpil na pozemok, prešiel ku chate, na ktorej vylomil okenicu, rozbil okno a cez takto vytvorený otvor vylial do interiéru chatyriedidlo, ktoré následne s pomocou horiacich novín podpálil, čím tam založil požiar tejto rekreačnej chaty, následkom ktorého došlo k jej úplnému zhoreniu a týmto svojim konaním spôsobil H.. V. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O., U. W. XX, škodu poškodením v predbežnej výške cca 24 622,06 eur.
Okresný súd uložil obvinenému Q. J. podľa § 245 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4, 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obvinený zaviazaný k povinnosti nahradiť spôsobenú škodu poškodeným Q. O. vo výške 1 496,74 eur, Q.. Q. Z. vo výške 2 246,97 eur a H.. V. J. vo výške 24 622,06 eur.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie, a to proti výroku o vine, ako aj proti výroku o treste, pričom poukázal na skutkové zistenia a na dôkazy, ktoré boli vykonané a popieral spáchanie skutku. Na verejnom zasadnutí konanom 28. júna 2018 obvinený vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov kladených mu za vinu obžalobou prokurátora a obmedzil odvolanie tak, že toto podáva len proti výroku o treste.
Na podklade podaného odvolania rozhodoval Krajský súd v Prešove, ktorý rozsudkom z 28. júna 2018, sp. zn. 3To/25/2018, podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a § 245 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 37 písm. h/, § 38 ods. 4, § 41 ods. 1 Tr. zák. obvinenému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu 3.decembra 2018 dovolanie, ktoré oprel o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. h/ a písm. i/ Tr. por.
Obvinený v dovolaní uviedol, že pred verejným zasadnutím konaným na krajskom súde 28. júna 2018 prehodnotil svoj postoj v prejednávanej veci a ku skutku kladenému za vinu sa priznal, toto svoje konanie úprimne oľutoval, ospravedlnil sa prítomným poškodeným a vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov kladených mu za vinu. Krajský súd však neuznal toto vyhlásenie obvineného ako poľahčujúcu okolnosť, keďže podľa názoru krajského súdu obvinený ho urobil až pod tlakom vykonaných dôkazov. Podľa dovolateľa takýto postup krajského súdu je v rozpore s trestným zákonom, pretože obvinený má právo počas celého trestného konania sa vyjadriť k tomu, čo je mu kladené za vinu, a taktiež vyjadriť svoj postoj k prejednávanej trestnej veci. Za takejto situácie mal krajský súd zohľadniť aj túto skutočnosť, teda vyhlásenie o vine obvineného a pri pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností uložiť zákonný trest.
Z uvedených dôvodov obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove zrušil a vec vrátil tomuto súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Bardejov, podľa ktorého krajský súd postupoval zákonne, ak obvinenému nepriznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. Ľútosť, ktorú obvinený prezentoval až pred krajským súdom, ani prokurátor nepovažuje za úprimnú, ale vykonanú v snahe zmierniť trest.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pri predbežnom prieskume zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.). Dovolanie podal obvinený v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por. prostredníctvom obhajcu. Zároveň však zistil, že dovolanie obvineného je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo jezrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
V súlade s § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Dovolací súd uvádza, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie umožňuje oprávneným osobám podľa § 369 Trestného poriadku namietať porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v zmysle dovolacích dôvodov, avšak námietky vzťahujúce sa iba k skutkovým zisteniam nie sú prípustným dôvodom na podanie dovolania.
Dovolanie je možné podať proti právoplatnému rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, pričom nie je prostriedkom na revíziu skutkových zistení, ustálených okresným a krajským súdom, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Naplnenie dovolacích dôvodov v zmysle § 371 ods. 1 písm. h/, písm. i/ Tr. por. spočíva podľa obvineného v tom, že krajský súd pri svojom rozhodovaní o treste nepriznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle ustanovenia § 36 písm. l/ Tr. zák., teda nezobral do úvahy vyhlásenie obvineného, že trestný čin spáchal a úprimne oľutoval.
V tejto súvislosti dovolací súd pripomína, že nepriznaním poľahčujúcej alebo priťažujúcej okolnosti nie je možné naplniť žiadny z dovolacích dôvodov v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por., nakoľko sa jedná o namietanie skutkových okolností, ktoré sú v dovolacom konaní neprípustné, viď uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Tdo 56/2013 zo 14. mája 2014, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky 2/2015, podľa ktorého otázka zisťovania resp. zhodnotenia (ne)existencie poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená z preskúmania dovolacieho súdu v prípade, že tento koná na podklade dovolania obvineného podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Ak ale súd vo výroku napadnutého rozhodnutia konštatuje danosť niektorej takejto okolnosti, či už poľahčujúcej alebo priťažujúcej, ale v rozpore s tým ju nezoberie do úvahy pri ukladaní trestu - pri úprave trestnej sadzby - tak, ako to ustanovuje § 38 ods. 2 až 4 Tr. zák., ide o skutočnosť, ktorá za splnenia podmienky uvedenej v § 371 ods. 5 Tr. por. môže znamenať naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. (nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia).
Dovolací súd primárne uvádza, že krajský súd postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v konaní obvineného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Obvinený sa priznal až na verejnom zasadnutí konanom pred krajským súdom, pričom toto priznanie krajský súd považoval za urobené pod tlakom vykonaných dôkazov a ľútosť nepovažoval za úprimnú, ale vykonanú v snahe zmierniť trest. Krajský súd správne vyhodnotil pochybenie okresného súdu ohľadne priznania priťažujúcej okolnosti podľa § 37písm. m/ Tr. zák., nakoľko okresný súd pri priznaní uvedenej priťažujúcej okolnosti nesprávne vyhodnotil trestný rozkaz Okresného súdu Bardejov zo dňa 26. augusta 2016, sp. zn. 1 T 152/15, z ktorého vyplýva, že obvinený síce už bol súdne trestaný, avšak odsúdenie už má zahladené, a preto mu nemôže byť priznaná predmetná priťažujúca okolnosť. Krajský súd napadnutým rozsudkom toto pochybenie napravil. Na druhej strane zodpovedá skutočnosti, že krajský súd ukladal obvinenému trest s poukazom na ustanovenie § 37 písm. h/ a § 38 ods. 4 Tr. zák., teda s prihliadnutím na priťažujúcu okolnosť, že obvinený spáchal viac trestných činov a pri prevážení pomeru priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák. zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, t.j. v rámci trestnej sadzby pre trestný čin podľa § 245 ods. 3 Tr. zák. (tri až osem rokov). Ak teda bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na 4 roky a 8 mesiacov, bol mu uložený trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby.
V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h/ a i/ Tr. por., a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného Q. J. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.