UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného G. O. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 5. marca 2020 v Bratislave dovolanie obvineného G. O. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Tomáša Tomčovčíka proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 20. mája 2019, sp. zn. 8To/22/2019, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného G. O. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný súd") rozsudkom z 29. novembra 2018, sp. zn. 2T/30/2018, uznal obvineného G. O. na tam uvedenom skutkovom základe vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Tr. zák.
Za to okresný súd obvineného odsúdil podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. l) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a ustanovil mu skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov. Podľa § 61 ods. 1 písm. b), c), ods. 5 Tr. zák. mu súd uložil trest prepadnutia veci - 1 ks fajky červenej farby a finančnej hotovosti vo výške 5.255 €, ktorých vlastníkom sa stal štát. Podľa § 71 ods. 2 písm. d) Tr. zák. mu súd uložil ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený O. odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd") rozhodol uznesením z 20. mája 2019, sp. zn. 8To/22/2019 tak, že ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený G. O., prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Tomáša Tomčovčíka, 15. novembra 2019 dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c) a g) Tr. por.
Namietal, že v napadnutých rozsudkoch chýba akýkoľvek dôkaz o spojitosti finančnej hotovosti, ktorá bola nájdená pri domovej prehliadke s trestnou činnosťou, ku ktorej sa priznal a za ktorú bol odsúdený. Súdy celé odôvodnenie opreli o výpoveď jeho matky, ktorá nesprávne uviedla počet kusov a nominálnu hodnotu bankoviek, už sa ale vôbec nezaoberali tým, že táto predložila podklady k požičanej sume a uviedla aj, z akých zdrojov peniaze ich mala. To, že peniaze mal obvinený uložené v taštičke s metamfetamínom ešte neodôvodňuje záver, že pochádzajú z trestnej činnosti. Aj z rozhodnutia súdu vyplýva, že obvinený odpredal metamfetamín len dvom osobám v hodnote 20 €; vo zvyšku preto neboli preukázané žiadne také skutočnosti, ktoré by svedčili o ich pôvode.
Na podklade týchto skutočností obvinený O. uzavrel, že v predmetnom prípade neexistovala taká suma priamych a nepriamych dôkazov, ktoré by v súhrne a bez akýchkoľvek pochybností preukazovali, že finančná hotovosť bola získaná z trestnej činnosti. Z týchto dôvodov obvinený dovolaciemu súdu navrhol, aby rozhodnutie zrušil vo výroku o prepadnutí finančnej čiastky a vec vrátil na nové konanie okresnému súdu.
K podanému dovolaniu sa 4. decembra 2019 vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len „prokurátor") tak, že ho navrhol podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietnuť. Uviedol, že okresný súd svoje právne úvahy vedúce k uloženiu trestu prepadnutia veci dostatočne rozviedol a s týmito sa stotožnil aj krajský súd.
K predmetnému vyjadreniu sa obvinený O., resp. jeho obhajca ďalej nevyjadrili.
Dňa 24. februára 2020 bol spisový materiál spolu s dovolaním obvineného O. riadne predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") na rozhodnutie. Následne najvyšší súd ako súd dovolací [§ 377 Tr. por.] predbežne preskúmal dovolanie obvineného i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Tr. por.], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.], prostredníctvom zvoleného obhajcu [§ 373 ods. 1 Tr. por.], v zákonnom stanovenej lehote [§ 370 ods. 1 Tr. por.] a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať [§ 370 ods. 3 Tr. por.]. Zároveň ale zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Úvodom dovolací súd upozorňuje, že obvinený O. v celom svojom dovolaní neformuloval jedinú námietku, ktorá by bola subsumovateľná pod niektorý z ním uplatnených dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c) a g) Tr. por.; obvinený nevysvetlil v čom, resp. ako malo byť zásadne porušené jeho právo na obhajobu, resp. ktoré dôkazy mali byť vykonané nezákonne. Vo vzťahu k vecne uplatneným námietkam najvyšší súd pripomína, že je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa.
Na podklade tohto dovolací súd konštatuje, že námietky, ktoré obvinený predostiera (pozn. keď podrobne rozvádza, prečo v prejednávanom prípade nebolo jednoznačne preukázané, že by prepadnuté finančné prostriedky vo výške 5.255 € patrili obžalovanému, resp. pochádzali z trestnej činnosti), sa týkajú hodnotenia skutkového stavu, do ktorého dovolací súd s ohľadom na § 371 ods. 1 písm. i) Tr.por. časť za bodkočiarkou zasahovať nemôže. Pritom okresný súd na s. 5, resp. krajský súd na s. 4 podrobne vysvetlili, prečo neuverili tvrdeniam obvineného, že išlo o finančné prostriedky, ktoré mal od svojej matky a ktoré boli určené na kúpu osobného motorového vozidla za účelom podnikania [keď poukázali na to, že mal príjmy len z drogovej trestnej činnosti, že nevedel súdu predložiť žiaden internetový inzerát, resp. komunikáciu s predajcom, že prostriedky mu matka mala poskytnúť ešte predtým, ako si preverili, či predmetné vozidlo je naďalej na predaj, že miesto uloženia finančných prostriedkov (v taške s metamfetamínom), obvinený vysvetlil len tak, že si tam ukladal všetky cenné veci a napokon, že výpoveď matky obvineného - svedkyne O. bola nevierohodná, keďže vôbec nevedela vysvetliť, s čím chcel obvinený podnikať a hlavne v akých bankovkách mala synovi predmetnú sumu vyplatiť atď.], s ktorým hodnotením dovolací súd nemôže polemizovať.
Na základe týchto skutočností najvyšší súd dospel k záveru, že obvineným O. uplatnené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c) a g) Tr. por. nie sú dané, a preto jeho dovolanie na neverejnom zasadnutí postupom podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.