UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a členov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného E. C. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 22. mája 2018 v Bratislave dovolanie obvineného E. C. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Jána Chmela proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 9. marca 2016, sp. zn. 1To/14/2016, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného E. C. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 18. decembra 2015, sp. zn. 6Tk/1/2015, uznal obvineného E. C. v bode 1/ vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1 Tr. zák., v bode 2/ z prečinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Tr. zák. a zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v rozsudku.
Za to okresný súd obvineného odsúdil podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. v spojení s § 36 písm. l), n) Tr. zák. a § 37 písm. h), m) Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnástich) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní 1 (jedného) roka. Podľa § 60 ods. 1 písm. a), ods. 6 Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci
- pištole zn. CZ 100 so zásobníkom a 6 ks nábojov zn. Luger s tým, že ich vlastníkom sa stal štát. Podľa § 83 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. zák. súd uložil ochranné opatrenie zhabania veci - nábojníc a noža s tým, že ich vlastníkom sa stal štát. Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II z 15. marca 2010, sp. zn. 3T/32/2010, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie, o ktorom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajskýsúd“) rozhodol rozsudkom z 9. marca 2016, sp. zn. 1To/14/2016 tak, že napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil vo výroku o súhrnnom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, ako aj vo výroku o zrušení výroku o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava II z 15. marca 2010, sp. zn. 3T/32/2010, ako aj všetkých ďalších rozhodnutí na tento výrok obsahovo nadväzujúcich, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obvineného C. odsúdil podľa § 145 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), n) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. a § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnástich) rokov a 9 (deviatich) mesiacov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. V ostatných častiach krajský súd ponechal napadnutý rozsudok nezmenený.
Dňa 13. septembra 2017 bolo okresnému súdu doručené ďalšie dovolanie obvineného E. C. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Jána Chmela. V dovolaní obvinený uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.
Argumentoval, že po povolení obnovy konania súdy nepostupovali v súlade so zásadou proporcionality podľa § 34 Tr. zák. a uložili mu trest v neprimeranej dĺžke nad dolnú hranicu trestnej sadzby. Pripomenul, že v pôvodnom konaní uzavrel dohodu o vine a treste podľa § 334 ods. 4 Tr. por. a v konaní nasledujúcom po zrušení rozsudku dal vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. Tento jeho postoj sa mal odzrkadliť na mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., čo sa nestalo. Predmetný postup mal za následok aj zhoršenie jeho postavenia v porovnaní s pôvodným rozsudkom z roku 2010.
Na podklade týchto skutočností obvinený C. navrhol, aby dovolací súd vyslovil, že z dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c) (pozn. súdu: naplnenie tohto dovolacieho dôvodu obvinený nekonkretizoval), písm. i) Tr. por. bol porušený zákon v § 34 ods. 1, § 39 Tr. zák. a § 405 písm. b) Tr. por. a následne rozhodol podľa § 368 ods. 2 Tr. por.
K podanému dovolaniu sa 5. decembra 2017 vyjadrila prokurátorka Krajskej prokuratúry Bratislava (ďalej len „prokurátorka“) tak, že ho považuje za neopodstatnené, nakoľko nie sú splnené dôvody dovolania. Súdom uložený trest je vzhľadom k dôkaznej situácii spravodlivý a rozhodnutia sú zákonné. Uvedené bolo potvrdené i rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 5 Tdo 28/2017. K predmetnému vyjadreniu sa žiadna zo strán ďalej nevyjadrila.
Spisový materiál bol spolu s dovolaním obvineného najvyššiemu súdu riadne predložený na rozhodnutie 26. apríla 2018. Následne najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného E. C. i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), prostredníctvom ustanoveného obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Zároveň ale zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Najvyšší súd v prvom rade upozorňuje, že identické dovolacie námietky vznášal obvinený C. aj vo svojom skôr podanom dovolaní z 26. septembra 2016 (doplnenom o podanie obhajcu z 24. apríla 2017), o ktorom najvyšší súd uznesením z 25. mája 2017, sp. zn. 5 Tdo 28/2017, rozhodol tak, že ho podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.
A hoci najvyšší súd rešpektuje právny názor Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrený v náleze z 13. novembra 2014, sp. zn. IV. ÚS 336/2012, podľa ktorého ďalšie dovolanie nemôže podať ten obvinený, ktorého dovolanie bolo podľa § 372 ods. 2 Tr. por. zamietnuté, bolo by v rozpore s doktrínou právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR), ak by umožnil opätovne preskúmavať validitu námietok, ktoré už raz v dovolacom konaní preskúmaval (res iudicata). Inými slovami, pokiaľ dovolací súd už raz právoplatne rozhodol, že určitá vecne uplatnená námietka nezakladá žiaden dovolací dôvod, nie jemožné, aby v neskoršom konaní, na podklade neskôr podaného dovolania, dospel (vo vzťahu k tejto námietke) k odlišným záverom.
Aj z tohto dôvodu dovolací súd opakuje, že obvineným uplatňovaná námietka neprimerane vysokého trestu, resp. nepoužitia § 39 Tr. zák. žiaden dovolací dôvod nezakladá. Uvedené plynie zo stanoviska trestnoprávneho kolégia zo 14. júna 2010, Tpj 46/2010, podľa ktorého „Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por. nie je naplnený tým, že obvinenému nebol uložený trest za použitia § 39 Tr. zák., v dôsledku čoho uložený trest má byť neprimeraný, lebo pokiaľ súd nevyužil moderačné oprávnenie podľa uvedených ustanovení a trest vymeral v rámci nezníženej trestnej sadzby, nemožno tvrdiť, že trest bol uložený mimo trestnú sadzbu stanovenú Trestným zákonom za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného. Nepoužitie ustanovenia § 39 Tr. zák. nezakladá žiadny dovolací dôvod.“
S ohľadom na túto skutočnosť, ako aj na fakt, že obvinený C. iné výhrady v podanom dovolaní neformuloval, dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c) a i) Tr. por. nie sú dané, a preto dovolanie podľa § 382 písm. c) Tr. por. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.