5 Tdo 15/2007

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szabu v trestnej veci obvineného M.   G.   vedenej pre trestný čin útoku na verejného činiteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 155 ods. 1 písm. a/ ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 prerokoval na neverejnom zasadnutí 6. decembra 2007 v Bratislave dovolanie, ktoré podal obvinený M. G., zastúpený obhajcom JUDr. M. J., proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 10. mája 2007, sp. zn. 1 To 18/2007 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. G. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu v Humennom zo 14. novembra 2006, sp. zn. 4 T 161/2005, bol obvinený M. G. uznaný za vinného z trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák., sčasti spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák., sčasti v súbehu s trestným činom ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a trestného činu útoku na verejného činiteľa sčasti spáchaného spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 155 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, na tom skutkovom základe, že

1/ obvinený M. G.

dňa 16. mája 2005 v čase od 02.00 hod. do 02.45 hod. v Motoreste v obci K., okres H. počas zábavy bezdôvodne fyzicky napadol Š. K., ktorého viackrát rukou udrel do oblasti tváre a spôsobil mu tak zlomeninu nosa s posunom úlomkov a pohmoždenie nosa ľahkého stupňa s dobou liečenia v trvaní 11 dní,

2/ obvinení M. G. a M. G.

potom, čo sa dňa 16. mája 2005 v čase od 02.00 hod. do 02.45 hod. po spáchaní skutkov uvedených v bode 1/ na miesto dostavila policajná hliadka, M. G. z dôvodu zákroku voči jeho osobe kládol hliadke aktívny odpor a následne jeho brat M. G. napadol pprap. Č. tak, že ho chytil a hodil na stôl, kde ho držal a na výzvy, aby upustil od takého konania vôbec nereagoval, a z toho dôvodu bola voči nemu použitá obranná tyč, avšak M. G. aj naďalej pokračoval v útoku voči ppráp. Č., ktorého zvalil a zem, kde M. G. predtým odsotil na zem nstržm. B. a vzápätí M. G. s obrannou tyčou tzv. tonfou v ruke sa zahnal na hlavu ppráp. Č., ktorý v tej chvíli na zemi zápasil s M. G., pričom ho nezasiahol do hlavy, ale iba do ruky, následkom čoho ppráp. O. Č. utrpel poranenia, a to pohmoždenie predlaktia vľavo ľahkého stupňa s dobou liečenia v trvaní 4 dní a nstržm. J. B. utrpel zranenia, a to pohmoždenie v oblasti čela vpravo, ľahkého stupňa a pohmoždenia brušnej steny ľahkého stupňa s dobou liečenia v trvaní 4 dní.

Za to bol odsúdený podľa § 155 ods. 2 Tr. za použitia § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 ½ (šesť a pol) roka.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 bol na výkon uloženého trestu zaradený do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 súd uložil obvinenému M. G. nahradiť poškodenej poisťovni S., pobočka S. škodu v sume 220 Sk.  

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie M. G. prostredníctvom svojho obhajcu.  

Krajský súd v Prešove na podklade podaného odvolania rozhodol uznesením z 10. mája 2007, sp. zn. 1 To 18/2007, tak, že podľa § 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.  

Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 10. mája 2007, kedy vo veci rozhodol krajský súd.

Odpis uznesenia Krajského súdu v Prešove bol obvinenému doručený dňa 27. júla 2007, jeho obhajcovi bol doručený taktiež dňa 27. júla 2007.

Okresný súd v Humennom dňa 8.októbra 2007 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci dovolanie obvineného M. G., ktoré podal prostredníctvom svojho zvoleného obhajcu JUDr. M. J. (zákonná podmienka § 373 ods. 1 Tr. por.), ktoré smeruje proti obom vyššie citovaným rozhodnutiam. Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa dňa 4. septembra 2007.

V písomných dôvodoch svojho dovolania dovolateľ poukazoval na skutočnosť, že dovolanie podáva vo svoj prospech z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a z dôvodu porušenia zákona v ustanovení § 256 Tr. por. a v konaní, ktoré mu predchádzalo v jeho neprospech, pretože rozsudok Okresného súdu v Humennom zo 14. novembra 2006, sp. zn. 4T 161/05, je založený na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku 2/, ktorý je obsiahnutý vo výroku o vine v bode 2/ uvedeného rozhodnutia. Dovolaním napáda výrok o zamietnutí jeho odvolania.

Podľa jeho názoru skutkový stav uvedený v bode 2/ citovaného rozsudku okresného súdu, že sa mal spoločným konaním dopustiť na mieste prístupnom verejnosti výtržnosti tým, že mal napadnúť iného a použiť násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a taký čin spáchať so zbraňou, nebol zo strany orgánov činných v trestnom konaní náležite zistený a právne posúdenie skutku pod bodom 2/ výroku o vine nie je v súlade so zákonom. Súdy sa nevysporiadali s jeho obhajobou z prípravného konania a túto nechali v celom rozsahu bez povšimnutia. Ním tvrdené skutočnosti neboli pred súdom preukazované a ani vyvrátené. Jeho konanie naplňovalo znaky nutnej obrany a nemalo byť kvalifikované ako trestný čin. Nebola skúmaná oprávnenosť zásahu a ani neprimeranosť použitých prostriedkov zo strany zakročujúcej policajnej hliadky, pričom i z výpovedí svedkov vyplynulo, že musel mať z ich správania dôvodnú obavu z fyzického útoku voči nemu. Súdy nevykonali žiadne skutkové zistenia, na základe ktorých by bolo možné spoľahlivo rozhodnúť o oprávnenosti a primeranosti policajného zákroku. V ďalšej časti poukazuje na ustanovenia §17 a § 19 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.

Na základe uvedených skutočností žiadal, aby dovolací súd preskúmal zákonnosť a dôvodnosť napadnutého uznesenia krajského súdu a navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 1To 18/07, z 10. mája 2007 a v konaní ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v neprospech obvineného M. G.. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie a rozsudok Okresného súdu v Humennom, sp. zn. 4T 161/2005, zo 14. novembra 2006 vo výroku o vine v bode 2/ a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Predseda senátu súdu prvého stupňa v zmysle § 376 Tr. por. doručil na vyjadrenie rovnopis dovolania ostatným stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté, pričom v stanovenej lehote ani jedna strana túto možnosť nevyužila.  

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Zároveň však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania § 371 (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takéhoto dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. V prípade, že tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania a v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, takéto odvolanie treba odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por..

Obvinený M. G. ako bolo vyššie uvedené opiera svoje dovolanie o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Z obsahu dovolania však vyplýva, že obvinený v dovolaní len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania. V skutočnosti však jeho dovolanie obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dôvodu a obvinený poukazuje na nesprávne skutkové zistenia

Z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. vyplýva, že dôvodom dovolania nemôže byť samo o sebe nesprávne skutkové zistenie, pretože takýto dôvod tam uvedený nie je. Správnosť a úplnosť zisteného skutku podľa tohto ustanovenia nie je dovolací súd oprávnený skúmať a meniť. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb. Nie je určené na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťažisko dokazovania je práve v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, eventuálne korigovať iba odvolací súd. Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou k preskúmaniu všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa. V praxi to znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého obvinený M. G. spáchal skutok tak, ako je vymedzený v bode 2/ skutkovej vety rozsudku Okresného súdu v Humennom zo 14. novembra 2006, sp. zn. 4 T 161/2005, nakoľko odvolací súd v uznesení napadnutom dovolaním obvineného skutkové zistenia žiadnym spôsobom neupravoval. Popísanému skutkovému stavu, ktorý je uvedený v rozsudku súdu prvého stupňa potom zodpovedá i právny záver vyjadrený v posúdení skutku obvineného ako trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. a trestný čin útoku na verejného činiteľa spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 155 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 01.01.2006.

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci odmietne, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.

V posudzovanej veci je evidentné, že neboli splnené zákonné podmienky dovolania podľa § 371 Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci dovolanie obvineného M. G. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave 6. decembra 2007

  JUDr. Juraj K l i m e n t, v.r.

  predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: