5Tdo/13/2024

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Petra Štifta a JUDr. Mariána Mačuru v trestnej veci obvineného T. P. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 4. apríla 2024 v Bratislave dovolanie obvineného podané prostredníctvom obhajkyne Mgr. I. T. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 23. novembra 2021, sp. zn. 3To/78/2020, a takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku dovolanie obvineného T. P. odmieta.

Odôvodnenie

Okresný súd Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 9. júla 2020, č. k. 3T/85/2019-432, uznal obvineného T. P. za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona („Tr. zák.“) na tam uvedenom skutkovom základe. Za to okresný súd podľa § 44 Tr. zák. upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože pokladal trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 8. apríla 2019, sp. zn. 2T/66/2018, na ochranu spoločnosti a nápravu obvineného za dostatočný. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku („Tr. por.“) súd odkázal poškodenú spoločnosť J. J. T., s.r.o. s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal prokurátor v zákonnej lehote odvolanie v neprospech obvineného proti výroku o treste, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom z 23. novembra 2021, sp. zn. 3To/78/2020, tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. pri nezmenenom výroku o vine uložil obvinenému podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere jeden rok so zaradením podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie obvinený T. P. prostredníctvom obhajkyne Mgr. I. T. vo svoj prospech podaním z 22. júna 2023 (č. l. 674-694), v ktorom uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. i) Tr. por. Podstatu dovolacej argumentácie obvineného tvorila skutočnosť, že krajský súd pochybil, keď mu neukladal súhrnný trest v zmysle § 42 Tr. zák. a žeodôvodnenie výroku o treste bolo vágne a arbitrárne. Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd po vyslovení porušenia zákona predmetným rozsudkom krajského súdu a v konaní, ktoré mu predchádzalo, v ustanoveniach najmä § 2 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 7, ods. 10, ods. 12, ods. 14 Tr. por., § 321 Tr. por. v spojení s § 34 ods. 1 až ods. 4, § 39 ods. 1, § 40 ods. 1 písm. a), § 42 ods. 1, § 44, § 212 ods. 3 Tr. zák. v neprospech obvineného z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. i) Tr. por. zrušil rozsudok krajského súdu a tomuto prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. Vzhľadom na spôsob rozhodnutia o podanom dovolaní, dovolací súd nepovažuje za nutné bližšie uvádzať jeho dôvody a odkazuje na obsah dovolania v spise. K dovolaniu obvineného sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava IV podaním zo 14. júla 2023 (č. l. 699), v ktorom uviedla, že dovolacie dôvody nie sú naplnené a navrhla ho odmietnuť podľa § 382 písm. c) Tr. por. Vzhľadom na spôsob rozhodnutia o podanom dovolaní, dovolací súd nepovažuje za nutné bližšie uvádzať skutočnosti obsiahnuté vo vyjadrení a odkazuje na jeho obsah v spise. Toto vyjadrenie prokurátorky k dovolaniu bolo zaslané na vedomie obvinenému a jeho obhajkyni, ktorí sa k nemu nevyjadrili.

Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“) na rozhodnutie o podanom dovolaní 23. februára 2024 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý podľa dotknutého Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2024 rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Štift a JUDr. Marián Mačura.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) v prvom rade zisťoval, či dovolanie obvineného spĺňa všetky zákonné náležitosti a konštatuje, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.], v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné na neverejnom zasadnutí odmietnuť podľa § 382 písm. f) Tr. por., pretože bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Tr. por.

Podľa § 368 ods. 2 Tr. por., ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. por. možno okrem iného dovolanie podať proti právoplatnému rozsudku, ktorým bol obvinený uznaný za vinného a bol mu uložený trest. V zmysle týchto zákonných podmienok je dovolanie neprípustné, pokiaľ smeruje proti už zrušenému rozhodnutiu. Pokiaľ teda dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré bolo zrušené v súvislosti s ukladaním spoločného trestu za pokračovanie v trestnom čine podľa § 41 ods. 3 Tr. zák., potom dovolací súd takéto dovolanie, ktoré smeruje proti už neexistujúcemu (zrušenému) rozhodnutiu odmietne podľa § 382 písm. f) Tr. por. ako podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.

Zo spisu je zistiteľné, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo 17. októbra 2022, sp. zn. 11T/6/2022, právoplatným 14. marca 2023, bol na základe ukladania spoločného trestu podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušený rozsudok Okresného súdu Bratislava IV z 9. júla 2020, sp. zn. 3T/85/2019, v spojenís rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 23. novembra 2021, sp. zn. 3To/78/2020, vo výrokoch o vine, treste a o náhrade škody. Dovolanie bolo obvineným dátumované podaním z 22. júna 2023, teda v dobe, kedy obvinený vedel, že podáva dovolanie proti neexistujúcemu výroku o treste rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 23. novembra 2021, sp. zn. 3To/78/2020. Ide teda o dovolanie podané už proti výroku neexistujúceho rozhodnutia, a preto v danej situácii nie je možné považovať rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 23. novembra 2021, sp. zn. 3To/78/2020, za právoplatný rozsudok v zmysle § 368 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. por., keďže rozhodnutie a výrok, proti ktorému dovolanie smeruje, už neexistuje.

Z týchto dôvodov nezostalo dovolaciemu súdu nič iné, len dovolanie obvineného postupom podľa § 382 písm. f) Tr. por. na neverejnom zasadnutí odmietnuť, nakoľko je zrejmé, že bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Pozornosti dovolacieho súdu neušlo, že obvinený podal v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11T/6/2022 v zákonnej lehote odvolanie proti výroku o treste rozsudku zo 17. októbra 2022, avšak následne na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu konanom 14. marca 2023, ktorého predmetom bolo rozhodnutie o odvolaniach obvineného a prokurátora, vzal obvinený odvolanie späť. Uvedená skutočnosť späťvzatia odvolania obvineným mu vytvorila v zmysle § 372 ods. 1 Tr. por. zákonnú prekážku podať v predmetnej veci dovolanie. Podaním tohto dovolania teda podľa všetkého mohlo ísť obvinenému predovšetkým o snahu obísť túto zákonnú prekážku, ktorá mu jeho procesným postupom vznikla v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 11T/6/2022.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.