5 Tdo 11/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci

obvineného Š. H. pre trestný čin sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1, ods. 2 písm. b/

Tr. zák. v znení zák. č. 553/2002 Z.z. prerokoval na neverejnom zasadnutí

17. marca 2011 v Bratislave dovolanie, ktoré podal otec obvineného Š. H. st., zastúpený

obhajcom JUDr. P. B., proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 9. marca 2010, sp. zn.

2 To 7/2008, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písmeno c/ Trestného poriadku dovolanie Š. H. st., otca obvineného Š. H. ml., sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 29. marca 2007, sp. zn. 1T 61/2005, bol Š. H.

ml. uznaný za vinného z trestného činu sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1, ods. 2 písm. b/

Tr. zák. v znení zák. č. 553/2002 Z.z. na skutkovom základe, že

v presne nezistený deň v auguste 2003 v P., v obývačke bytu na ulici F. bozkával

maloletú S.U., nar. X. na ústa a objímal ju, čomu sa bránila, následne sa zosunula z gauča

na koberec, kde ju chytil za zápästie rúk a nútil ju, aby sa dotýkala jeho pohlavného údu,

po čom si jednou rukou stiahol trenírky na stehná, chytil jej oboma rukami hlavu a povedal,

aby mu lízala pohlavný úd, potom jej hlavu držal jednou rukou a do druhej vzal pohlavný úd,

ktorým sa dotýkal jej tváre, ďalej jednou rukou jej silno stlačil tvár v oblasti úst tak, že musela

otvoriť ústa a druhou rukou jej pohlavný úd nasilu vložil do úst a povedal, aby mu jazykom

lízala pohlavný úd, keď to odmietla, jednou rukou jej chytil zozadu hlavu a striedavo

si ju pritláčal a odtláčal od jeho pohlavného údu, čomu sa bránila tak, že sa snažila dať hlavu

preč, potom ejakuloval do jej úst, po čom ho uštipla do nôh a z bytu odišla.  

3 Tdo 11/2011

Za to bol odsúdený podľa § 241a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v znení zák. č. 553/2002 Z.z.

za použitia § 35 ods. 2 Tr. zák. v znení zák. č. 553/2002 Z.z. na súhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon uloženého trestu odňatia slobody

zaradený do I.(prvej) nápravnovýchovnej skupiny.  

Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uložený mu trestným rozkazom

Vojenského obvodového súdu Bratislava z 9. júna 2006, sp. zn. 2T 26/2006, ako i všetky

ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu,

ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.  

Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 bola poškodená M. U.,

bytom P., s nárokom na náhradu škody odkázaná na občiansko-právne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obvinený Š. H..

V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že sa ničoho nedopustil. Poukazoval

na rozpory a podľa neho nejasnosti vo výpovediach svedkov, hlavne poškodenej maloletej

S.U., ktorá často menila svoje výpovede, a preto mala byť vykonaná konfrontácia medzi ním

a poškodenou. Verzia skutku ako ho poškodená popísala je absurdná, nemieni pykať

za výmysel a klamstvo. Bol krivo obvinený, a preto žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec

vrátiť okresnému súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Na podklade odvolania obvineného Š. H. vo veci rozhodoval Krajský súd v Trenčíne,

ktorý na verejnom zasadnutí 9. marca 2010 pod sp. zn. 2 To 7/2008, podľa § 256 Tr. por.

odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol.

Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 9. marca

2010, kedy vo veci rozhodol krajský súd, pričom obvinený nastúpil výkon uloženého trestu

5. apríla 2010 a v súčasnosti ho vykonáva.

Odpis rozhodnutia krajského súdu obvinený i jeho obhajca prevzali 13. mája 2010,

prokurátorovi bolo rozhodnutie doručené 11. mája 2010.

3 Tdo 11/2011

Okresný súd Prievidza dňa 7. marca 2011 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolanie Š. H. st., otca obvineného Š. H. ml., ktoré podal prostredníctvom

zvoleného obhajcu JUDr. P. B. s výslovným písomným súhlasom obvineného (§ 369 ods. 5

Tr. por.), ktorý obvineného obhajoval aj v pôvodnom konaní na súde prvého stupňa.

Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 12. novembra 2010 a smeruje proti vyššie

citovanému uzneseniu krajského súdu.

V písomných dôvodoch svojho dovolania uviedol, že dovolanie podáva z dôvodov

§ 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por., pretože v konaní bolo zásadným spôsobom porušené

právo jeho syna na obhajobu a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení

zisteného skutku. Porušenie práv na obhajobu videl v tom, že obvineného zo skutku

usvedčovala iba poškodená, ktorej výpoveď sa v mnohom líšila od výpovede obvineného

i svedkyne O. Rozpornosť výpovedí jediného svedka údajného trestného činu nebola

odstránená. Súd mal vykonať dôkaz konfrontáciou medzi obvineným a poškodenou a keďže

tak neurobil, porušil práva obvineného na zákonný a spravodlivý proces. Trestný čin sa podľa

dovolateľa nestal, pretože poškodená i svedkyňa sa v byte zdržali minimálnu dobu, za ktorú

nemohlo dôjsť ku skutku uvedenom v obžalobe. Poškodená bola len niekoľko sekúnd o samote s jeho synom, preto ju nemohol donútiť za takú krátku dobu k orálnemu sexu.

V opačnom prípade by to musela vidieť aj svedkyňa O. To, čo sa odohralo v jeho byte

za prítomnosti jeho syna, poškodenej a svedkyne O., nie je trestný čin. Preto ide o nesprávne

posúdenie zisteného skutku, čo je dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Navrhol preto napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa

zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil

rovnopis dovolania stranám trestného konania s upozornením, že sa môžu k dovolaniu

vyjadriť. Okresný prokurátor podaním z 13. januára 2011 navrhol dovolanie podľa § 382

písm. c/ Tr. por. odmietnuť, pretože nie sú splnené zákonné podmienky dovolania.

K podanému dovolaniu sa v určenej lehote vyjadrila i matka poškodenej M. D.

(predtým U.), ktorá navrhla dovolanie zamietnuť, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa

považuje za správne.

3 Tdo 11/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,

že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 5 Tr. por.), v zákonom stanovenej

lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1

Tr. por.). Dovolanie podal otec obvineného v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por.

prostredníctvom zvoleného obhajcu. Zároveň však zistil, že dovolanie otca obvineného

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa § 371 (§ 382 písm. c/) Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje,

že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne

uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné

prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou

zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve

obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto

mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371   Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.).

Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.  

Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré

sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne

zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por.

V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie

upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo

uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm. c/

Tr. por. odmietnuť.

Dovolateľ Š. H. st., ako už bolo vyššie uvedené, opieral podané dovolanie v prvom

rade o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., že v konaní boli zásadným spôsobom

porušené práva jeho syna na obhajobu, pretože neboli vykonané všetky potrebné dôkazy. 3 Tdo 11/2011

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom

bolo porušené právo na obhajobu.

Dovolateľom uvádzaný dovolací dôvod predpokladá, že v konaní došlo k porušeniu

práva na obhajobu najmä tým, že boli porušené ustanovenia o povinnej obhajobe § 37 Tr. por.

Predovšetkým ide o prípady, kedy súd vykonával úkony trestného konania bez obhajcu

obvineného napriek tomu, že ho obvinený musel mať z dôvodu povinnej obhajoby.

V posudzovanej veci bolo trestné stíhanie obvineného vedené pre trestný čin, na ktorý bola

stanovená trestná sadzba odňatia slobody od 5 do 12 rokov, pričom začalo ešte za účinnosti

starého Trestného poriadku (zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), preto aj celé

konanie prebiehalo podľa ustanovení tohto zákona. Prípady povinnej (vtedy nutnej obhajoby)

upravovalo ustanovenie § 36 citovaného zákona. Vzhľadom na trest, ktorý obvinenému hrozil

išlo o prípad nutnej obhajoby podľa § 36 ods. 3 Tr. por. Obvinený si zvolil na plnú moc dňa

24. mája 2004 obhajcu JUDr. P. B., ktorý sa zúčastňoval úkonov prípravného konania a bol

prítomný počas celého hlavného pojednávania, mal teda možnosť počas celého konania

kvalifikovane navrhovať, predkladať a zadovažovať dôkazy slúžiace na obhajobu obvineného.

Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní pritom vyplýva, že obhajca ani obvinený nemali žiadne

návrhy na doplnenie dokazovania. Obvinený až v dôvodoch odvolania proti rozsudku súdu

prvého stupňa navrhoval vykonať dôkaz konfrontáciou s maloletou poškodenou, na ktorý

návrh reagoval odvolací súd vo svojom rozhodnutí. V tejto súvislosti najvyšší súd považuje

za potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá

pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov –   ustanovenia § 2 ods. 5

a ods. 6 a § 125 Tr. por. Podľa nich bolo potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu,

ktorý bol nevyhnutný pre rozhodnutie. Podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov zákon

nestanovil žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej

skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle

uplatňovaného dovolacieho dôvodu preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy

súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov. Skutočnosť, že odvolací súd neakceptoval

návrh obvineného na doplnenie dokazovania preto neznamená, že v posudzovanom prípade

došlo k porušeniu práva na obhajobu.

Dovolateľ vo svojom dovolaní ako ďalší dovolací dôvod uviedol ustanovenie § 371

ods. 1 písm. i/ Tr. por., pretože podľa neho je napadnuté rozhodnutie založené na nesprávnom

právnom posúdení zisteného skutku.

3 Tdo 11/2011

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa v zmysle uplatneného

dovolacieho dôvodu rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný

ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že išlo o iný trestný čin.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podstatou právneho posúdenia skutku ako posúdenia

hmotnoprávneho je aplikácia hmotného práva, t.j. trestného zákona na skutkový stav, ktorý

zistil súd a nie ako sa jeho zistenia domáha dovolateľ. V posudzovanom prípade to znamená,

že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie podľa ktorého obvinený Š. H. ml.

spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorého skutkovými

závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Popísanému skutkovému stavu potom zodpovedá

i právny záver vyjadrený v posúdení skutku ako trestný čin sexuálneho násilia podľa § 241a

ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Použitú právnu kvalifikáciu podľa citovaného ustanovenia

odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú do popisu skutku zahrnuté a ktoré vyjadrujú

naplnenie príslušných zákonných znakov uvedeného trestného činu.

Z tohto pohľadu dovolanie otca obvineného pokiaľ uplatňuje dovolací dôvod § 371

ods. 1 písm. i/ Tr. por. neobstojí, pretože jeho námietky smerujú výhradne voči hodnoteniu

dôkazov, resp. úplnosti vykonaného dokazovania, teda proti skutkovým zisteniam súdu

prvého a druhého stupňa, pričom vo vytýkaných vadách až následne vidí nesprávne právne

posúdenie skutku. Na podklade tohto dôvodu však nemožno skúmať ani preverovať úplnosť

vykonaného dokazovania ani správnosť hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 6 Tr. por., pretože

táto činnosť súdu spočíva v aplikácii procesných ustanovení a nie hmotnoprávnych.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné

ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace

mimo uplatnených dôvodov a poukazuje predovšetkým na nesprávne skutkové zistenia.

Dovolací súd ako už bolo vyššie uvedené, však nie je oprávnený skúmať správnosť a úplnosť

skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie.

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené podmienky

dovolania podľa § 371 Tr. por.

3 Tdo 11/2011

V posudzovanom prípade neboli splnené zákonné podmienky dovolania, a preto

Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie Š. H. st., otca

obvineného Š. H. ml., odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 17. marca 2011

JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

  predseda senátu

Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová