5 Tdo 11/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného Š. H. pre trestný čin sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1, ods. 2 písm. b/
Tr. zák. v znení zák. č. 553/2002 Z.z. prerokoval na neverejnom zasadnutí
17. marca 2011 v Bratislave dovolanie, ktoré podal otec obvineného Š. H. st., zastúpený
obhajcom JUDr. P. B., proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 9. marca 2010, sp. zn.
2 To 7/2008, a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písmeno c/ Trestného poriadku dovolanie Š. H. st., otca obvineného Š. H. ml., sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 29. marca 2007, sp. zn. 1T 61/2005, bol Š. H.
ml. uznaný za vinného z trestného činu sexuálneho násilia podľa § 241a ods. 1, ods. 2 písm. b/
Tr. zák. v znení zák. č. 553/2002 Z.z. na skutkovom základe, že
v presne nezistený deň v auguste 2003 v P., v obývačke bytu na ulici F. bozkával
maloletú S.U., nar. X. na ústa a objímal ju, čomu sa bránila, následne sa zosunula z gauča
na koberec, kde ju chytil za zápästie rúk a nútil ju, aby sa dotýkala jeho pohlavného údu,
po čom si jednou rukou stiahol trenírky na stehná, chytil jej oboma rukami hlavu a povedal,
aby mu lízala pohlavný úd, potom jej hlavu držal jednou rukou a do druhej vzal pohlavný úd,
ktorým sa dotýkal jej tváre, ďalej jednou rukou jej silno stlačil tvár v oblasti úst tak, že musela
otvoriť ústa a druhou rukou jej pohlavný úd nasilu vložil do úst a povedal, aby mu jazykom
lízala pohlavný úd, keď to odmietla, jednou rukou jej chytil zozadu hlavu a striedavo
si ju pritláčal a odtláčal od jeho pohlavného údu, čomu sa bránila tak, že sa snažila dať hlavu
preč, potom ejakuloval do jej úst, po čom ho uštipla do nôh a z bytu odišla.
3 Tdo 11/2011
Za to bol odsúdený podľa § 241a ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v znení zák. č. 553/2002 Z.z.
za použitia § 35 ods. 2 Tr. zák. v znení zák. č. 553/2002 Z.z. na súhrnný trest odňatia slobody
vo výmere 5 (päť) rokov.
Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaradený do I.(prvej) nápravnovýchovnej skupiny.
Podľa § 35 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uložený mu trestným rozkazom
Vojenského obvodového súdu Bratislava z 9. júna 2006, sp. zn. 2T 26/2006, ako i všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu,
ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 bola poškodená M. U.,
bytom P., s nárokom na náhradu škody odkázaná na občiansko-právne konanie.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obvinený Š. H..
V písomných dôvodoch svojho odvolania uviedol, že sa ničoho nedopustil. Poukazoval
na rozpory a podľa neho nejasnosti vo výpovediach svedkov, hlavne poškodenej maloletej
S.U., ktorá často menila svoje výpovede, a preto mala byť vykonaná konfrontácia medzi ním
a poškodenou. Verzia skutku ako ho poškodená popísala je absurdná, nemieni pykať
za výmysel a klamstvo. Bol krivo obvinený, a preto žiadal zrušiť napadnutý rozsudok a vec
vrátiť okresnému súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie.
Na podklade odvolania obvineného Š. H. vo veci rozhodoval Krajský súd v Trenčíne,
ktorý na verejnom zasadnutí 9. marca 2010 pod sp. zn. 2 To 7/2008, podľa § 256 Tr. por.
odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol.
Rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 9. marca
2010, kedy vo veci rozhodol krajský súd, pričom obvinený nastúpil výkon uloženého trestu
5. apríla 2010 a v súčasnosti ho vykonáva.
Odpis rozhodnutia krajského súdu obvinený i jeho obhajca prevzali 13. mája 2010,
prokurátorovi bolo rozhodnutie doručené 11. mája 2010.
3 Tdo 11/2011
Okresný súd Prievidza dňa 7. marca 2011 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky dovolanie Š. H. st., otca obvineného Š. H. ml., ktoré podal prostredníctvom
zvoleného obhajcu JUDr. P. B. s výslovným písomným súhlasom obvineného (§ 369 ods. 5
Tr. por.), ktorý obvineného obhajoval aj v pôvodnom konaní na súde prvého stupňa.
Dovolanie bolo podané na súde prvého stupňa 12. novembra 2010 a smeruje proti vyššie
citovanému uzneseniu krajského súdu.
V písomných dôvodoch svojho dovolania uviedol, že dovolanie podáva z dôvodov
§ 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por., pretože v konaní bolo zásadným spôsobom porušené
právo jeho syna na obhajobu a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení
zisteného skutku. Porušenie práv na obhajobu videl v tom, že obvineného zo skutku
usvedčovala iba poškodená, ktorej výpoveď sa v mnohom líšila od výpovede obvineného
i svedkyne O. Rozpornosť výpovedí jediného svedka údajného trestného činu nebola
odstránená. Súd mal vykonať dôkaz konfrontáciou medzi obvineným a poškodenou a keďže
tak neurobil, porušil práva obvineného na zákonný a spravodlivý proces. Trestný čin sa podľa
dovolateľa nestal, pretože poškodená i svedkyňa sa v byte zdržali minimálnu dobu, za ktorú
nemohlo dôjsť ku skutku uvedenom v obžalobe. Poškodená bola len niekoľko sekúnd o samote s jeho synom, preto ju nemohol donútiť za takú krátku dobu k orálnemu sexu.
V opačnom prípade by to musela vidieť aj svedkyňa O. To, čo sa odohralo v jeho byte
za prítomnosti jeho syna, poškodenej a svedkyne O., nie je trestný čin. Preto ide o nesprávne
posúdenie zisteného skutku, čo je dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Navrhol preto napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s rozhodnutím súdu prvého stupňa
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové prerokovanie a rozhodnutie.
Predseda senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil
rovnopis dovolania stranám trestného konania s upozornením, že sa môžu k dovolaniu
vyjadriť. Okresný prokurátor podaním z 13. januára 2011 navrhol dovolanie podľa § 382
písm. c/ Tr. por. odmietnuť, pretože nie sú splnené zákonné podmienky dovolania.
K podanému dovolaniu sa v určenej lehote vyjadrila i matka poškodenej M. D.
(predtým U.), ktorá navrhla dovolanie zamietnuť, pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa
považuje za správne.
3 Tdo 11/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 5 Tr. por.), v zákonom stanovenej
lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1
Tr. por.). Dovolanie podal otec obvineného v súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por.
prostredníctvom zvoleného obhajcu. Zároveň však zistil, že dovolanie otca obvineného
je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 (§ 382 písm. c/) Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje,
že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne
uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné
prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou
zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve
obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto
mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.).
Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.
Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré
sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne
zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por.
V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie
upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo
uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm. c/
Tr. por. odmietnuť.
Dovolateľ Š. H. st., ako už bolo vyššie uvedené, opieral podané dovolanie v prvom
rade o ustanovenie § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., že v konaní boli zásadným spôsobom
porušené práva jeho syna na obhajobu, pretože neboli vykonané všetky potrebné dôkazy. 3 Tdo 11/2011
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom
bolo porušené právo na obhajobu.
Dovolateľom uvádzaný dovolací dôvod predpokladá, že v konaní došlo k porušeniu
práva na obhajobu najmä tým, že boli porušené ustanovenia o povinnej obhajobe § 37 Tr. por.
Predovšetkým ide o prípady, kedy súd vykonával úkony trestného konania bez obhajcu
obvineného napriek tomu, že ho obvinený musel mať z dôvodu povinnej obhajoby.
V posudzovanej veci bolo trestné stíhanie obvineného vedené pre trestný čin, na ktorý bola
stanovená trestná sadzba odňatia slobody od 5 do 12 rokov, pričom začalo ešte za účinnosti
starého Trestného poriadku (zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov), preto aj celé
konanie prebiehalo podľa ustanovení tohto zákona. Prípady povinnej (vtedy nutnej obhajoby)
upravovalo ustanovenie § 36 citovaného zákona. Vzhľadom na trest, ktorý obvinenému hrozil
išlo o prípad nutnej obhajoby podľa § 36 ods. 3 Tr. por. Obvinený si zvolil na plnú moc dňa
24. mája 2004 obhajcu JUDr. P. B., ktorý sa zúčastňoval úkonov prípravného konania a bol
prítomný počas celého hlavného pojednávania, mal teda možnosť počas celého konania
kvalifikovane navrhovať, predkladať a zadovažovať dôkazy slúžiace na obhajobu obvineného.
Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní pritom vyplýva, že obhajca ani obvinený nemali žiadne
návrhy na doplnenie dokazovania. Obvinený až v dôvodoch odvolania proti rozsudku súdu
prvého stupňa navrhoval vykonať dôkaz konfrontáciou s maloletou poškodenou, na ktorý
návrh reagoval odvolací súd vo svojom rozhodnutí. V tejto súvislosti najvyšší súd považuje
za potrebné pripomenúť, že v trestnom konaní platia zákonom stanovené pravidlá
pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie dôkazov – ustanovenia § 2 ods. 5
a ods. 6 a § 125 Tr. por. Podľa nich bolo potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu,
ktorý bol nevyhnutný pre rozhodnutie. Podľa zásady voľného hodnotenia dôkazov zákon
nestanovil žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej
skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle
uplatňovaného dovolacieho dôvodu preto nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy
súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov. Skutočnosť, že odvolací súd neakceptoval
návrh obvineného na doplnenie dokazovania preto neznamená, že v posudzovanom prípade
došlo k porušeniu práva na obhajobu.
Dovolateľ vo svojom dovolaní ako ďalší dovolací dôvod uviedol ustanovenie § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por., pretože podľa neho je napadnuté rozhodnutie založené na nesprávnom
právnom posúdení zisteného skutku.
3 Tdo 11/2011
Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa v zmysle uplatneného
dovolacieho dôvodu rozumie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný
ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že išlo o iný trestný čin.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že podstatou právneho posúdenia skutku ako posúdenia
hmotnoprávneho je aplikácia hmotného práva, t.j. trestného zákona na skutkový stav, ktorý
zistil súd a nie ako sa jeho zistenia domáha dovolateľ. V posudzovanom prípade to znamená,
že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie podľa ktorého obvinený Š. H. ml.
spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorého skutkovými
závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Popísanému skutkovému stavu potom zodpovedá
i právny záver vyjadrený v posúdení skutku ako trestný čin sexuálneho násilia podľa § 241a
ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Použitú právnu kvalifikáciu podľa citovaného ustanovenia
odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú do popisu skutku zahrnuté a ktoré vyjadrujú
naplnenie príslušných zákonných znakov uvedeného trestného činu.
Z tohto pohľadu dovolanie otca obvineného pokiaľ uplatňuje dovolací dôvod § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por. neobstojí, pretože jeho námietky smerujú výhradne voči hodnoteniu
dôkazov, resp. úplnosti vykonaného dokazovania, teda proti skutkovým zisteniam súdu
prvého a druhého stupňa, pričom vo vytýkaných vadách až následne vidí nesprávne právne
posúdenie skutku. Na podklade tohto dôvodu však nemožno skúmať ani preverovať úplnosť
vykonaného dokazovania ani správnosť hodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 6 Tr. por., pretože
táto činnosť súdu spočíva v aplikácii procesných ustanovení a nie hmotnoprávnych.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné
ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace
mimo uplatnených dôvodov a poukazuje predovšetkým na nesprávne skutkové zistenia.
Dovolací súd ako už bolo vyššie uvedené, však nie je oprávnený skúmať správnosť a úplnosť
skutkových zistení, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené podmienky
dovolania podľa § 371 Tr. por.
3 Tdo 11/2011
V posudzovanom prípade neboli splnené zákonné podmienky dovolania, a preto
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie Š. H. st., otca
obvineného Š. H. ml., odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 17. marca 2011
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Vyhotovil : JUDr. Peter Szabo
Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová