N a j v y š š í   s ú d  

5 Tdo 11/2010

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Tatiany Biednikovej v trestnej veci obvineného J. B. pre zločin šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné na neverejnom zasadnutí 21. apríla 2010 v Bratislave o dovolaní obvineného J. B.   proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 27. januára 2010, sp. zn. 2To 142/2009, rozhodol

t a k t o :

Podľa § 382 písm. d/ Tr. por. dovolanie obvineného J. B. s a   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Žilina z 24. novembra 2009, sp. zn. 3T 82/2009, bol obvinený J. B. uznaný za vinného v bode 1/ zo zločinu šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.   a v bode 2/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že v bode 1/ v presne nezistenom čase v dňoch od 1. septembra 2008 do 2. septembra 2008 v K., ktorého majiteľkou je A. K., nahováral J. K., nar. X. a L. J., nar. X., k vdychovaniu bieleho prášku, ktorý prášok obaja vdýchli cez slamku do oboch nosných dierok, následkom čoho u nich došlo k bolesti hlavy, štípaniu nosnej dutiny a očí, pričom skúmaním Kriminalisticko- expertíznym ústavom PZ Bratislava na prítomnosť omamnej látky v moči, bola u J. K. a L. J. zistená prítomnosť metamfetamínu, ktorý je zaradený v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach   a prípravkov v znení neskorších predpisov do druhej skupiny psychotropných látok;

v bode 2/ v čase od 15.00 hod. dňa 28. augusta 2008 do 17.30 hod. dňa 1. septembra 2008 v K., odtiaľ z obývacej izby odcudzil kovovú pokladničku s finančnou hotovosťou vo výške 53 000 Sk (1 759,28 €) a jeden kus obrúčky zo žltého kovu, finančnú hotovosť vo výške 600 Sk (19,92 €), 3 ks liehovín, čím spôsobil poškodenému I. V., bytom K., odcudzením vecí škodu vo výške 56 375,50 Sk (1 871,32 €) a poškodením zariadenia spôsobil škodu vo výške 135 Sk (4,48 €).

Za to ho Okresný súd Žilina odsúdil podľa § 174 ods. 2, § 38 ods. 2 a § 41 ods. 2 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Zároveň mu uložil podľa § 287 ods. 1 Tr. por. povinnosť nahradiť poškodenému I. V., bytom K., škodu vo výške 56 510,50 Sk (1 871,32 €), pričom poškodeného I. V. so zvyškom nároku na náhradu škody podľa § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych.

Krajský súd v Žiline rozsudkom z 27. januára 2010, sp. zn. 2 To 142/2009, na podklade odvolaní podaných okresným prokurátorom a obvineným J. B. podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil vyššie uvedený rozsudok vo výroku o treste a na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obvineného J. B. podľa § 174 ods. 2, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 a § 41 ods. 2 Tr. zák. odsúdil k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov, na výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pričom podľa § 319 Tr por. odvolanie obvineného J. B. zamietol.

Proti tomuto rozsudku obvinený J. B. podal dovolanie, ktoré bolo doručené Okresnému súdu Žilina 16. februára 2010. Obvinený uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., keďže podľa jeho názoru tak okresný ako aj krajský súd dospeli k nesprávnym skutkovým záverom. Súčasne týmto písomným podaním požiadal o ustanovenie obhajcu, nakoľko si je vedomý, že dovolanie môže podať iba prostredníctvom obhajcu, ktorý ho musí v tejto veci zastupovať.

Okresný súd Žilina predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dovolanie obvineného J. B. 25. marca 2010.  

V tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné konštatovať, že za účelom podania dovolania obvinenému obhajcu nemožno (ex offo) ustanoviť, pretože obvinený si na tento účel obhajcu musí zvoliť (§ 39 Tr. por.), čo vyplýva z § 373 ods. 1 Tr. por.

V tejto súvislosti treba potom vec uzavrieť tak, že dovolanie (nesprávne) podané ustanoveným obhajcom je pre uvedenú chybu „nulitným úkonom“, ktoré preto Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je v dovolacom konaní oprávnený preskúmavať.

Tento nesprávny postup pritom neprimerane predlžuje konanie a navyše je nehospodárny pre trovy obhajoby ustanovenému obhajcovi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto z vyššie uvedených dôvodov dovolanie podľa § 382 písm. d/ Tr. por. odmietol, keďže neboli splnené podmienky dovolania podľa § 373, pričom v tejto veci Najvyšší súd Slovenskej republiky neuplatnil postup podľa § 379 ods. 1 Tr. por., pretože obvinený J. B. má vedomosť o tom, že procesné spôsobilým je iba dovolanie podané prostredníctvom obhajcu, ktorého si na tento účel zvolí a ktorý ho bude v tejto veci zastupovať.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 21. apríla 2010  

  JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Zuzana Cerovská