UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Štifta v trestnej veci obvineného Y. T., pre pokračovací prečin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, čiastočne vo viacčinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 4. marca 2021 v Bratislave dovolanie obvineného, podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Róberta Bánosa, proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 31. marca 2020, sp. zn. 6To/5/2020, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Y. T. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) zo 7. augusta 2019, sp. zn. 31T/61/2018, bol obvinený Y. T. uznaný za vinného z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a), písmeno b) Trestného zákona, z toho v bode 2/ vo viacčinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe ako je uvedené v skutkovej vete rozsudku okresného súdu.
Obvinenému T. bol citovaným rozsudkom podľa § 212 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 36 písmeno l), § 37 písmeno h), písmeno m), § 38 odsek 4 a § 41 odsek 1 Trestného zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona ho súd pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 2 a § 78 odsek 1 Trestného zákona mu súd uložil ochranný dohľad v trvaní 1 rok. Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku mu uložil nahradiť poškodeným: L. X., škodu vo výške 289 €,
- L. J., škodu vo výške 139 €, T. Á., škodu vo výške 235 €, P. W.Č., škodu vo výške 80 €.
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku bol poškodený L. J. a Správa športových zariadení Mesta Galanta so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkázaní na civilný proces.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podali odvolanie tak obvinený, ako aj okresný prokurátor (ďalej len „prokurátor“), pričom obvinený neskôr svoje odvolanie zobral späť.
Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) o ňom rozhodol na verejnom zasadnutí rozsudkom z 31. marca 2020, sp. zn. 6To/5/2020, takým spôsobom, že podľa § 321 odsek 1 písmeno d), f ), odsek 2 Trestného poriadku (ďalej len „Tr. por.“) napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil, a to v celom rozsahu a podľa § 322 odsek 3 Tr. por. obvineného Y. T. uznal za vinného z pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona účinného od 1. augusta 2019, z toho v bode 1/ aj podľa § 212 odsek 1 písmeno b) Trestného zákona účinného od 1 augusta 2019 a v bode 2/ v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona v spojení s § 138 písmeno e) Trestného zákona.
Za to ho odsúdil podľa § 194 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 36 písmeno 1), § 37 písmeno h), písmeno m), § 38 odsek 4, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona ho na výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 odsek 2 a § 78 odsek 1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad na 1(jeden) rok.
Taktiež zmenil výrok o náhrade škody.
Dňa 15. februára 2021 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) predložené dovolanie obvineného (doručené prvostupňovému súdu 6. novembra 2020) proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 31. marca 2020, sp. zn. 6To/5/2020.
Ako dovolací dôvod pritom obvinený označil dôvod uvedený v § 371 odsek 1 písmeno a) Tr. por. s tým, že vo veci rozhodol nepríslušný súd.
Obvinený v podanom dovolaní namietal skutočnosť, že krajský súd konal napriek tomu, že požiadal o odňatie veci tomuto súdu a prikázanie Krajskému súdu v Bratislave. Dôvodom na takýto postup malo byť jeho vyjadrenie, že sa o tom dozvedel od svojej mamy, že jeden z poškodených má mať príbuzného na Krajskom súde v Trnave.
S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave, ako aj chybné konanie, ktoré mu predchádzalo a prikázal Krajskému súdu v Trnave vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.
Po postupe v zmysle ustanovenia § 376 Tr. por. sa k dovolaniu obvineného písomne vyjadril prokurátor (podaním z 9. decembra 2020, č. l. 605 spisu), a to v tom smere, že právny názor vyjadrený na verejnom zasadnutí krajského súdu si v plnom rozsahu osvojuje a navrhol dovolanie obvineného odmietnuť podľa § 382 písmeno c) Tr. por.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom podľa § 378 Tr. por. predbežne preskúmal dovolanie i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 odsek 2 písmeno h) v spojení s písmenom a) Tr. por.], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 odsek 2 písmeno b) Tr. por.], prostredníctvom obhajcu (§ 373 odsek 1 Tr. por.) a tiež v lehote a na mieste, kde možno tentomimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 odsek 1, odsek 3 Tr. por.). Najvyšší súd zároveň zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Úvodom rozhodnutia o dovolaní je nutné vo všeobecnosti zdôrazniť, že dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, keď nielen z označenia tohto opravného prostriedku, ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších. Tie sú ako dovolacie dôvody výslovne uvedené v § 371 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi ustanovenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.
Dňa 17. februára 2020 podal obvinený prostredníctvom obhajcu generálnu námietku zaujatosti a návrh na odňatie a prikázanie veci s odôvodnením, že poškodený X. má príbuzného na krajskom súde.
Uvedenú námietku podal mesiac po tom, čo vec bola na krajskom súde, ktorý mal rozhodovať o odvolaní prokurátora v neprospech obvineného. Túto informáciu sa mal dozvedieť od svojej starej mamy, ktorá sa pozná s matkou poškodeného.
Krajský súd vyhodnotil dané podanie, ako námietku, ktorá nie je založené na dôvodoch uvedených v § 31 odsek 1 Tr. por. a otvoril verejné zasadnutie.
Je potrebné konštatovať, že podľa § 48 odsek 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Ide o významnú ústavnú zásadu, ktorú je potrebné dôsledne zachovávať, najmä pri rozhodovaní o návrhoch na odňatie a prikázanie veci príslušnému súdu podľa § 23 Tr. por.
Inštitút odňatia a prikázania veci podľa citovaného ustanovenia znamená prelomenie vyššie uvedenej ústavnej zásady a je výnimočným opatrením.
Krajský súd rozhodol správne, že účelové podanie obvineného nepredložil tunajšiemu súdu na rozhodovanie o odňatí veci, nakoľko predložená námietka je absolútne nepreskúmateľná. Námietka zaujatosti musí byť založená na konkrétnych a preskúmateľných dôvodoch. Nie takých, ako uvádza obvinený - údajne poškodený má nejakého neznámeho, neexistujúceho príbuzného na krajskom súde.
Pokiaľ by niektorý z členov senátu bol v príbuzenskom vzťahu so stranou v konaní, sám by vzniesol námietku zaujatosti.
Najvyšší súd, preto konštatuje, že Krajský súd v Trnave postupoval v súlade so zákonom, keď podanie obvineného nevyhodnotil ako zákonný návrh na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 23 odsek 1 Tr. por.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietky vymedzenej v dovolaní obvineného nie je naplnený dovolací dôvod podľa § 371 odsek 1 Tr. por., a preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Toto uznesenie bolo prijaté v pomere 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.