UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a členov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného X. V. pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 3. apríla 2019 v Bratislave dovolanie obvineného X. V. podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. Martina Bartka proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 3. septembra 2018, sp. zn. 3To/38/2018, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného X. V. sa odmieta.
Odôvodnenie
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd") rozsudkom z 13. decembra 2017, sp. zn. 2T/150/2015 uznal obvineného X. V. vinným z prečinu pytliactva podľa § 310 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:
ako člen Poľovníckeho združenia VÁH Brunovce, mimo času lovu v čase ochrany v zmysle § 71 ods. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva č. 344/2009 Z.z. dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX,XX hod. v poľovnom revíre Poľovníckej spoločnosti Ostré vrchy približne 1 km nad lyžiarskym strediskom SKI Centrum Kálnica našiel a následne naložil do úložného priestoru svojho vozidla C. P., B. farby, s evidenčným číslom Z., neidentifikovanou strelnou zbraňou a nezistenou osobou ulovenú zver druhu jeleň lesný (Cervus elaphus) o hmotnosti 140 kg vo veku 3 rokov, a tohto vo vozidle prikryl plachtou, s výnimkou parožia zvieraťa a vozidlo viedol v obci Kálnica smerom k lyžiarskemu stredisku SKI Centrum Kálnica, kde bolo policajnou hliadkou Obvodného oddelenia PZ Nové Mesto nad Váhom zastavené a kontrolované vozidlo obžalovaného X. V., pričom počas kontroly cez presklenú časť dvier úložného priestoru hliadka PZ zistila, že vo vozidle prechováva jeleňa lesného, čím Poľovníckej spoločnosti Ostré vrchy so sídlom 916 37 Kálnica č. 314, IČO: 34 076 174 spôsobil škodu vo výške 3 400 eur určenú podľa ustanovenia § 2 písm. b/ Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 421/2013 Z.z., ktorou sa určuje spoločenská hodnota poľovnej zveri.
Za to okresný súd obvineného odsúdil podľa § 310 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák.bol obvinenému výkon trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd uložil obvinenému trest zákazu činnosti vykonávať právo poľovníctva v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov. Ďalej súd podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenej Poľovnícka spoločnosť Ostré vrchy, 916 37 Kálnica č. 314, IČO: 34 076 174, škodu vo výške 3 200 eur.
Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Trenčíne preskúmal a následne, dňa 3. septembra 2018, sp. zn. 3To/38/2018, podľa § 319 Tr. por., ako nedôvodné zamietol.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal prostredníctvom svojho obhajcu obvinený X. V. dovolanie, ktoré odôvodnil dovolacími dôvodmi podľa § 371 ods. 1 písm. c/, g/, a i/ Tr. por., teda tým, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, rozhodnutie krajského súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, a že rozhodnutie súdu bolo založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Konkrétne napádal nesprávne zistenie skutkového stavu tak, ako ho zistil a ustálil Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, s ktorého závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Obvinený aj naďalej zotrval na svojom tvrdení, že prehliadka motorového vozidla bola vykonaná nezákonným spôsobom, v rozpore s Trestným poriadkom. Uviedol, že na ceste, teda na nepoľovnej ploche, našiel uhynuté zviera a toto prevážal cca 5 minút do zastavenia hliadkou polície, pričom s jeho úhynom nemal nič spoločné. Nedostatky v jeho konaní nastali až vtedy, keď sa nedovolal svedkovi F.. P. A. z miesta nálezu zvieraťa, čo bolo prejavom jeho unáhlenej snahy o vyriešenie situácie. Obvinený tiež zdôraznil, že jeho konanie je konaním nedbanlivostným, nakoľko nevedel, že naložením mŕtveho zvieraťa do svojho auta môže porušiť alebo ohroziť záujem chránenú trestným zákonom, avšak vzhľadom zrejme k okolnostiam a svojím osobným pomerom o tom vedieť mal a mohol. Ďalej poukázal na skutočnosť, že doposiaľ viedol riadny život a v poľovníckej obci bol mimoriadne pozitívne hodnotený, na usmrtení zvieraťa vinu nenesie, sám škodu nespôsobil, preto je takéto jeho prvé konanie nepatrnej závažnosti, a teda nie je potrebné ho postihovať podľa trestnoprávnych noriem. Sankcie uložené súdom považuje za absolútne neprimerané. V neposlednom rade namietal stanovenie výšky škody s tým, že hodnota mŕtveho zvieraťa nie je ekvivalentná hodnote živého zvieraťa. Obvinený vyjadril názor, že bolo porušením zákona, ak súd prihliadol na hodnotu živého zvieraťa ako na okolnosť pre použitie kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 310 ods. 3 Tr. zák.
Obvinený z uvedených dôvodov navrhol, aby najvyšší súd podľa § 386 Tr. por. zrušil rozhodnutia okresného aj krajského súdu a okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
K podanému dovolaniu sa 26. februára 2019 vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, ktorá uviedla, že konanie obvineného bolo dostatočne preukázané výsluchom svedkov a ďalších vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní. Vo vzťahu k údajnému porušeniu práva na obhajobu napriek absencii bližšieho ozrejmenia obvineným v čom toto právo bolo postupom súdu porušené zdôraznila, že obvinený bol v priebehu celého konania pred súdom riadne zastúpený zvoleným obhajcom a bol v zákonom stanovenej miere poučený o všetkých svojich procesných právach. Taktiež konštatovala, že vyhodnotenie vykonaného dokazovania v dovolaní predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov, čo ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nepripúšťa. Na základe uvedeného navrhla dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
Dňa 12. februára 2019 bolo dovolanie obvineného so spisovým materiálom predložené najvyššiemu súdu. Následne najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tentomimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.). Zároveň ale zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Nie je možné sa stotožniť s názorom obvineného, že prehliadka motorového vozidla bola vykonaná nezákonným spôsobom. Ako vyplýva zo spisového materiálu, k prehliadke vozidla nedošlo a obvinený dobrovoľne vydal vec po zákonnom poučení príslušným policajtom, viď zápisnica o vydaní veci (č.l. 172 spisu).
Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ a i/ Tr. por., ani tento neplnený nebol. Žiadny dôkaz nebol vykonaný nezákonne a nesprávne právne posúdenie skutku nemožno postaviť na domnienke obvineného, že jeho vina nebola jednoznačne preukázaná. V trestnej veci obvineného to teda znamená, že pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedené v uznesení odvolacieho súdu.
Poukázaním na dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach opakovane zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá zásada je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Dovolanie preto možno podať iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por., pričom dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 1 Tr. por.). Dovolací súd je viazaný uplatnenými dôvodmi dovolania a ich odôvodnením (§ 385 ods. 1 Tr. por.) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy.
Obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por.
V opačnom prípade, ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.
Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. To znamená, že vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je totiž v konaní na súde prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, resp. korigovať iba odvolací súd v rámci odvolacieho konania. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú na preskúmavanie rozhodnutí súdu druhého stupňa.
Z uvedeného je zrejmé, že argumenty obvineného uvedené v dovolaní nie sú spôsobilé naplniť ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., pretože sa netýkali právneho posúdenia, ale výlučne skutkových zistení.
Na základe týchto skutočností dospel najvyšší súd k záveru, že v posudzovanom prípade prednesené námietky uplatnené (ale ani žiadne iné) dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, g/ a i/ Tr. por. nenapĺňajú, a preto dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.