UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci proti obvinenému Z. L. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a iné prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 26. februára 2015 v Bratislave dovolanie obvineného Z. L. podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Milana Vysockého, advokáta Advokátskej kancelárie so sídlom ul. Horná č. 116, Čadca, proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 2. októbra 2013 sp. zn. 2 To 78/2013 a rozhodol
rozhodol:
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného Z. L. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Žilina z 22. februára 2013 sp. zn. 22 T 95/2011 bol obvinený Z. L. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a z prečinu ublíženia na zdraví v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1, § 156 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 16. 7. 2009 v presne nezistenom čase asi o 22.00 hod. v Kysuckom Novom Meste pred bytovým domom číslo XXXX na ulici Y. po predchádzajúcom slovnom konflikte z bezprostrednej blízkosti namieril na D. D. krátku samonabíjaciu pištoľ značky ARROW, model 002, kalibru 9 mm Luger, výrobné číslo E., a vyhrážal sa mu, že ho zastrelí, pričom poškodený oboma rukami zbraň vytlačil hlavňou smerom hore nad svoju hlavu, následne došlo k výstrelu z tejto zbrane, pričom Z. L. po výstrele udrel D. D. hranou pažby pištole do hlavy, čím mu spôsobil zhmoždenú ranu hlavy v ľavej temennej krajine v dĺžke 2 cm, ktoré zranenie by si u poškodeného vyžiadalo pracovnú neschopnosť v trvaní 6 dní.
Za to mu bol podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 a § 56 ods. 1 ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný peňažný trest vo výmere 160,- (stošesťdesiat) Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, bol mu ustanovený náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) dní.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obvinenému uložený aj trest prepadnutia veci - krátkej guľovej zbrane zn. ARROW, model 002, kalibru 9 mm, výrobného čísla E..
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obvinenému uložená povinnosť nahradiť poškodenému D. D.kodu vo výške 72,30 Eur.
Odvolanie, ktoré proti tomuto rozsudku podal obvinený Z. L., bolo uznesením Krajského súdu v Žiline z 2. októbra 2013 sp. zn. 2 To 78/2013 podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuté.
Citované uznesenie Krajského súdu v Žiline napadol dovolaním, prostredníctvom obhajcu, obvinený Z. L., a to z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., pričom ako dôvod dovolania uplatnil podľa § 374 ods. 3 Tr. por. aj konanie na súde prvého stupňa, keďže vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
Dôvod dovolania videl obvinený v tom, že Krajský súd v Žiline zamietol jeho odvolanie podané proti rozsudku Okresného súdu Žilina, hoci na to neboli dané zákonné dôvody, lebo vykonanými dôkazmi nebolo nepochybne preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý bola na neho podaná obžaloba a za existujúcej dôkaznej situácie mal byť spod obžaloby oslobodený podľa § 285 písm. a/ Tr. por., eventuálne mal byť oslobodený spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por., že skutok nie je trestným činom.
Obvinený tvrdil, že konal v nutnej obrane po tom, ako bol fyzicky napadnutý D. D. a súdy oboch stupňov nedostatočne posúdili okolnosti vylučujúce protiprávnosť jeho konania. Poukázal na predchádzajúce rozhodnutie Okresného súdu Žilina, ktorým bol podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby a i keď toto rozhodnutie bolo krajským súdom zrušené, v novom konaní bola dôkazná situácia úplne rovnaká, súd nevyhovel ani jeho návrhu na doplnenie dokazovania vykonaním vyšetrovacieho pokusu, akým spôsobom a akým smerom vyletí nábojnica po výstrele z pištole, ktorú mal v rukách pri konflikte s poškodeným, ale uznal jeho vinu, hoci mal rešpektovať zásadu „in dubio pro reo“ a mal ho opätovne oslobodiť spod obžaloby.
Podľa obvineného zistený skutok obsahuje také skutkové okolnosti, ktoré svedčia o tom, že konal v nutnej obrane, no tieto okolnosti neboli správne vyhodnotené tak, že spĺňajú kritériá uvedené v § 25 Tr. zák. ale naopak, boli vyhodnotené nesprávne, ako nespĺňajúce kritériá uvedené v § 25 Tr. zák. o nutnej obrane.
Obvinený na základe uvedeného navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že napadnutým uznesením Krajského súdu v Žiline a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 319 Tr. por. a § 25, § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a § 14 ods. 1, § 156 ods. 1 Tr. zák. v neprospech obvineného Z. L. a aby súčasne podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie, ako aj rozsudok Okresného súdu Žilina z 22. februára 2013 sp. zn. 22 T 95/2011 v celom rozsahu a aby podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Okresnému súdu Žilina prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiline a uviedol v ňom, že rozhodnutia súdov považuje za zákonné a nie je mu známa žiadna skutočnosť, z ktorej by vyplývalo, že súdy porušili zákon. Poukázal na to, že vo veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie aj s vykonaním rekonštrukcie v prípravnom konaní za účasti obvineného, poškodeného a svedkov a za účasti znalcov, ktorí boli pribratí do konania a dokazovanie bolo náležitým spôsobom vyhodnotené, pričom na základe vykonaných dôkazov nie je možné sa stotožniť s tvrdením obvineného, že svojím konaním len odvracal útok poškodeného. Obhajobou navrhovaný vyšetrovací pokus by nebol objektívnym dôkazom a prvostupňový súd ho správne do konania nepripustil.
Z uvedených dôvodov prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvinenéhoZ. L. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) v prvom rade zisťoval, či dovolanie obvineného Z. L. spĺňa všetky zákonné náležitosti a konštatuje, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Zo spisového materiálu možno zistiť, že obvinený Z. L. uložený peňažný trest vo výmere 160,- Eur vykonal dňa 17. januára 2014 zložením uvedenej sumy na účet Okresného súdu Žilina (záznam o zložení na č. l. 396).
Krátka guľová zbraň - samonabíjacia pištoľ zn. Arrow, model 002, 9 mm Luger, výr. č. E., bola zaistená od obvineného podľa § 21 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov dňa 16. júla 2009 a dňa 17. júla 2009 bola prevzatá podľa § 92 Tr. por. povereným príslušníkom Policajného zboru SR, ktorý vo veci vykonával skrátené vyšetrovanie a nachádzala sa počas trestného konania na Obvodnom oddelení Policajného zboru SR v Kysuckom Novom Meste.
Trest prepadnutia veci, uvedenej krátkej guľovej zbrane, bol vykonaný v súlade s ustanovením § 428 ods. 1 Tr. por., postupom upraveným v § 78b ods. 1, ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších zmien a doplnkov a tiež v súlade s § 62 zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v znení neskorších predpisov, keď právoplatný a vykonateľný výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bol uložený trest prepadnutia veci a uznesenia krajského súdu bol 30. mája 2014 zaslaný príslušnému Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru SR, Útvaru správnej služby v Žiline.
Podľa § 92 ods. 2 Tr. zák., ak ide o odsúdenie na tresty uvedené v § 32 písm. b/ až k/, dochádza k zahladeniu odsúdenia ich vykonaním. V ustanovení o druhoch trestov je peňažný trest uvedený v § 32 písm. d/ Tr. zák. a trest prepadnutia veci v § 32 písm. f/ Tr. zák.
Podľa § 93 ods. 1 Tr. zák., ak bolo odsúdenie zahladené, hľadí sa na páchateľa, ako keby nebol odsúdený.
V danom prípade výkonom peňažného trestu a trestu prepadnutia veci, teda už od času pred podaním dovolania, sa na obvineného Z. L. hľadí, akoby nebol odsúdený.
Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý znamená vážny prielom do právoplatnosti a predpokladanej stability konečného a vykonateľného rozhodnutia. Jeho zmyslom je, za prísne vymedzených podmienok, zvrátenie existencie odsúdenia páchateľa, aby nedošlo k trestno-právnemu následku, t. j. sankcii spojenej s týmto odsúdením.
Práve preto, že ide o prielom do naznačenej stability konečného a vykonateľného rozhodnutia na základe tohto mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým sa dáva možnosť dvom hlavným proti sebe stojacím stranám v trestnom konaní (odhliadajúc od práva ministra spravodlivosti, ktorý nie je stranou v konaní) prokurátorovi a obvinenému dosiahnuť vyvolanie mimoriadneho konania pred najvyšším súdom na preskúmanie niektorých právoplatných rozhodnutí, zákon obmedzuje možnosť podania dovolania len obmedzenému okruhu subjektov, v obmedzenom rozsahu, zo špecificky vymedzených, kvalifikovaných dôvodov a len proti niektorým vymedzeným rozhodnutiam.
Keďže sa možnosť tohto opravného prostriedku dáva predovšetkým dvom hlavným proti sebe stojacím stranám v konaní, základným princípom, ktorým sa musí tento inštitút mimoriadneho opravného prostriedku riadiť, je princíp rovnosti strán a to jednak čo do možnosti podania tohto opravného prostriedku, tak aj v samotnom procese, v konaní o ňom pred súdom. Pri dodržaní tejto základnej zásady v trestnom konaní by bolo proti jej zmyslu, aby strana v konaní mala možnosť dovolať sa mimoriadnym opravným prostriedkom konania na najvyššom súde vo veci, v ktorej už bol trest zahladený s účinkami, že sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
V § 368 ods. 2 Tr. por. sú uvedené rozhodnutia, ktoré treba rozumieť, ak tento zákon neustanovuje inak, ako rozhodnutia podľa odseku 1, proti ktorým možno podať dovolanie. Pod jeho písmenom a/ sa uvádza rozsudok a trestný rozkaz, bez bližšej špecifikácie, aký rozsudok sa má na mysli. V nadväznosti na ostatné ustanovenia Trestného poriadku o dovolaní, i tie, ktoré sa týkajú rozsudku, je zrejmé, že sa má na mysli tak odsudzujúci, ako aj oslobodzujúci rozsudok.
Odsudzujúcim rozsudkom v zmysle § 163 až § 168 Tr. por. treba rozumieť taký, ktorý obsahuje výrok o vine páchateľa a ak nedošlo k upusteniu od potrestania, výrok o treste a prípadné ďalšie výroky o náhrade škody alebo o ochrannom opatrení. Odsudzujúcim rozsudkom teda treba zároveň rozumieť taký rozsudok, na základe ktorého existujú účinky, že sa na páchateľa hľadí ako na odsúdeného.
Pokiaľ, tak ako v danom prípade, priamo zo zákona nastávajú právne dôsledky spojené s fikciou neodsúdenia, že sa v zmysle zákona hľadí na páchateľa, ako keby odsúdený nebol, potom treba do všetkých dôsledkov právne považovať za neexistujúce odsudzujúce rozhodnutie takej osoby, na ktorú sa hľadí, akoby odsúdená nebola.
Predpokladom na podanie dovolania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, je existencia odsúdenia páchateľa. Pokiaľ platí fikcia neodsúdenia, ktorú zákonodarca spojil s inštitútom zahladenia odsúdenia, nemožno ju chápať podmienene tak, že pre určité prípady v trestnom konaní platí a pre niektoré nie.
Zahladenie odsúdenia spojené so zákonnou fikciou neodsúdenia, znamená, okrem iných dôsledkov spojených s bezúhonnosťou určitej osoby, že vo výpise z registra trestov sa jej zahladené odsúdenie už neuvádza. V oblasti trestno-právnej zanikajú nepriaznivé následky spojené s odsúdením páchateľa. Treba vychádzať z toho, že neexistuje odsúdenie, ktoré by bolo dôvodom priťažujúcej okolnosti alebo recidívy trestnej činnosti. Zahladením odsúdenia s fikciou neodsúdenia môže taká osoba preukazovať stav svojej bezúhonnosti. Nie je už povinná pri rôznych príležitostiach, napr. pri prijímaní do zamestnania, pri žiadostiach o niektoré povolenia, oprávnenia a pod. uvádzať odsúdenie, ktoré už bolo zahladené. Platí to aj obrátene zo strany iných subjektov vo vzťahu k tejto osobe. Odpadnutie prekážky odsúdenia teda môže viesť k vzniku alebo k obnoveniu takých právnych vzťahov a práv, ktoré občan nemohol nadobudnúť alebo sa ich nemohol dožadovať, pokým u neho existovala prekážka odsúdenia páchateľa.
Keďže v dôsledku toho, že odsúdenie bolo zahladené, môžu vznikať nové právne vzťahy, ktoré by inak nemohli nastať, ak by neexistovala podmienka bezúhonnosti, potom by bolo vážnym zásahom do stability právnych vzťahov, ak by na základe dovolania strany v trestnom konaní bolo možné zvrátiť nový právny stav vznikajúci po zahladení odsúdenia spojeného s fikciou neodsúdenia.
Keďže v predmetnom prípade nastal zo zákona stav zahladenia odsúdenia, ktorý znamená, že neexistuje odsúdenie, ktorým sa uložila sankcia, jeho dôsledkom musí byť i to, že podanie dovolania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, už neprichádza do úvahy.
Vychádzajúc z uvedenej zákonnej fikcie neodsúdenia obvineného Z. L., považuje Najvyšší súdSlovenskej republiky jeho dovolanie za neprípustné, lebo nesmeruje proti existujúcemu odsudzujúcemu rozhodnutiu, proti ktorému by ho bolo možné podať v zmysle § 368 ods. 1 a 2 Tr. por. Preto dovolanie obvineného podľa § 382 písm. f/ Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.