N a j v y š š í s ú d
5 Tdo 10/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Juraja Klimenta a sudcov JUDr. Milana Karabína a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci
obvineného Ing. I. K. pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1,
ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. (ďalej len „Tr. zák.“) prerokoval na neverejnom zasadnutí
konanom 23. februára 2012 v Bratislave dovolanie obvineného Ing. I. K. proti uzneseniu
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. augusta 2011, sp. zn. 2To 94/2011, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného Ing. I. K. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 24. januára 2011, sp. zn. 4T 108/2008,
obvineného Ing. I. K. podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodil spod obžaloby prokurátora
Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici z 19. augusta 2008, sp. zn. Kv 72/03-245, pre trestný
čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.,
ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v úmysle získať neoprávnený finančný
prospech, konajúc v mene obchodných spoločností
- P., P., B., IČO: X., registrovanej ako platiteľ dane z pridanej hodnoty
so štvrťročným zdaniteľným obdobím, na základe splnomocnenia konateľa M. H., nar. X.,
trvale bytom H., Š.,
- T., P., B., IČO: X., registrovanej ako platiteľ dane z pridanej hodnoty s mesačným
zdaniteľným obdobím, ako štatutárny zástupca,
- T., M., B., IČO: X., registrovanej ako platiteľ dane z pridanej hodnoty v roku 2002 s mesačným zdaniteľným obdobím a v roku 2003 so štvrťročným zdaniteľným obdobím,
na základe poverenia konateľa spoločnosti Ing. I. B., nar. X., trvale bytom T., B.,
- A., Z., B., IČO: X., registrovanej ako platiteľ dane z pridanej hodnoty s mesačným
zdaniteľným obdobím, na základe splnomocnenia konateľa spoločnosti L. B., nar. X., trvale
bytom G., T.,
a ako podnikateľ podnikajúci pod obchodným menom Ing. I. K. - E., K., B., IČO: X.,
registrovaný ako platiteľ dane z pridanej hodnoty so štvrťročným zdaniteľným obdobím,
predkladal v Banskej Bystrici Daňovému úradu I a Daňovému
úradu II v dobe od mesiaca apríl roku 2002 do mesiaca január roku 2004
za príslušné zdaniteľné obdobia daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za vyššie uvedené
podnikateľské subjekty, v ktorých na základe daňových dokladov, ktoré vystavoval,
predmetom ktorých boli najmä zdaniteľné plnenia týkajúce sa predaja časti patentu SK
na úpravu mastenca číslo 278312, časti patentu CZ na úpravu mastenca číslo 284979
a budúceho patentu nazvaného ZDOK, služieb spojených s predajom častí uvedených
patentov a strpenia užívacích práv k častiam uvedených patentov od spoločnosti V., P., B., IČO: X., za ktorú tiež konal Ing. I. K. na základe príkaznej zmluvy zo dňa
22. októbra 2001, pričom zdaniteľné plnenia boli len predstierané, teda v rozpore s vtedy
platným zákonom č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty uplatnil Ing. I. K.
v predložených daňových priznaniach nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty
- za spoločnosť P.
v prvom štvrťroku roku 2002 vo výške 136 553,542 € (4 113 812 Sk),
v štvrtom štvrťroku roku 2002 vo výške 196 806,313 € (5 928 987 Sk),
v prvom štvrťroku roku 2003 vo výške 377 273,286 € (11 365 735 Sk),
- za spoločnosť T.
v mesiaci marec roku 2002 vo výške 58 764,854 € (1 770 350 Sk),
v mesiaci september roku 2002 vo výške 9 846,91 € (296 648 Sk),
v mesiaci október roku 2002 vo výške 12 414,028 € (373 985 Sk),
v mesiaci november roku 2002 vo výške 5 172,708 € (155 833 Sk),
v mesiaci december roku 2002 vo výške 2 438,193 € (73 453 Sk),
v mesiaci apríl roku 2003 vo výške 865 336,752 € (26 069 135 Sk),
- za spoločnosť T.
v mesiaci december roku 2002 vo výške 5 875,357 € (177 001 Sk),
v štvrtom štvrťroku roku 2003 vo výške 9 622,718 € (289 894 Sk),
- za spoločnosť A.
v mesiaci september roku 2002 vo výške 6 206,997 € (186 992 Sk),
v mesiaci október roku 2002 vo výške 6 206,997 € (186 992 Sk),
v mesiaci december roku 2002 vo výške 9 330,313 € (281 085 Sk),
- za podnikateľa s obchodným menom Ing. I. K. – E.
v prvom štvrťroku roku 2002 vo výške 475 996,847 € (14 339 881 Sk),
v treťom štvrťroku roku 2002 vo výške 5 589,823 € (168 399 Sk),
v štvrtom štvrťroku roku 2002 vo výške 350 997,411 € (10 574 148 Sk),
v druhom štvrťroku roku 2003 vo výške 1 112 429,164 € (33 513 041 Sk),
v štvrtom štvrťroku roku 2003 vo výške 109 030,14 € (3 284 642 Sk)
celkovo vo výške 3 755 892,651 € (113 150 022 Sk), ktorá mu zo strany daňových
úradov vyplatená nebola, pretože skutok nie je trestným činom.
Proti cit. rozsudku okresného súdu podal prokurátor Krajskej prokuratúry v Banskej
Bystrici odvolanie v neprospech obvineného Ing. I. K..
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením z 18. augusta 2011,
sp. zn. 2To 94/2011, napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 321 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec okresnému súdu vrátil s tým, aby ju v potrebnom
rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal obvinený Ing. I. K. prostredníctvom
splnomocneného obhajcu JUDr. Ľ. H. dovolanie. V ňom uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo
porušené právo na obhajobu, ako aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli
súdom vykonané zákonným spôsobom.
Vo vzťahu k obom uplatneným dovolacím dôvodom zhodne argumentoval tým,
že Krajský súd v Banskej Bystrici svoje rozhodnutie z 18. augusta 2011, sp. zn. 2To 94/2011,
oprel o listinné dôkazy, ktoré nevykonal. Konkrétne ide o rozsudky Krajského súdu v Banskej
Bystrici, sp. zn. 23S/118/2009, zo 17. augusta 2011, sp. zn. 23S/43/2011, zo 16. augusta 2011
a písomné pripomienky Európskej komisie vo veci, sp. zn. C 504/10, z 28. februára 2011.
Uvedené listinné dôkazy zabezpečil do súdneho spisu deň pred konaním verejného zasadnutia
člen odvolacieho senátu Mgr. J. B., čo vyplýva z úradného záznamu v spise na č. l. 4021.
Zo zápisnice o verejnom zasadnutí je zrejmé, že krajský súd tieto listinné dôkazy na verejnom
zasadnutí neoboznámil. Z odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu je však evidentné,
že na tieto dôkazy pri svojom rozhodovaní krajský súd prihliadol.
Týmto postupom podľa názoru obvineného Ing. I. K. odvolací súd porušil hneď
niekoľko ustanovení Trestného poriadku, počnúc zásadou kontradiktórnosti konania,
keďže tieto listinné dôkazy zabezpečil z vlastnej iniciatívy, bez návrhu prokurátora, následne v rozpore s právom obvineného na obhajobu tieto dôkazy riadne nevykonal, čím zhatil
obvinenému právo vyjadriť sa k nim a nakoniec v rozpore so zásadou ústnosti a bezprostrednosti prihliadol na skutočnosti, ktoré neboli prebraté na verejnom zasadnutí
a na dôkazy, ktoré neboli na verejnom zasadnutí vykonané.
S poukazom na vyššie uvedené obvinený Ing. I. K. navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky podanému dovolaniu „vyhovel“ a po zrušení rozhodnutia odvolacieho
súdu zároveň žiadal, aby dovolací súd prikázal jeho trestnú vec inému súdu toho istého stupňa
na nové konanie a rozhodnutie s odôvodnením, že postup Krajského súdu v Banskej Bystrici
považuje za taký, ktorý spochybňuje jeho objektivitu.
K dovolaniu obvineného Ing. I. K. sa písomne vyjadril prokurátor Krajskej
prokuratúry v Banskej Bystrici v tom smere, že navrhuje dovolanie obvineného Ing. I. K.
odmietnuť podľa § 382 písm. f/ Tr. por., nakoľko podľa jeho názoru dovolanie smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Vzhľadom na neprípustnosť dovolania
sa k argumentom obvineného Ing. I. K. bližšie nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) preskúmal
dovolanie obvineného Ing. I. K. a zistil, že dovolanie síce bolo podané oprávnenou osobou
(§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), prostredníctvom splnomocneného obhajcu (§ 373 ods. 1
Tr. por.), v zákonnom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.) a na mieste, kde možno tento
mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.), ale súčasne aj to, že podané
dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo bolo podané
proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu
súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré
mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
Podľa § 368 ods. 2 Tr. por., ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím
podľa odseku 1 sa rozumie
a/ rozsudok a trestný rozkaz,
b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,
c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania,
d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho
obvineného,
f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,
h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný
proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd
na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
V posudzovanom prípade podal obvinený Ing. I. K. dovolanie proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd na podklade odvolania prokurátora podaného
v neprospech obvineného Ing. I. K. zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec
mu vrátil s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Z ustanovenia § 368 ods. 2 Tr. por. ani z iných ustanovení Trestného poriadku
nevyplýva prípustnosť dovolania proti tomuto typu uznesenia. Je tomu tak z toho dôvodu,
že dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je rozhodnutím vo veci samej.
Ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por., ktorého aktuálne znenie bolo do Trestného poriadku
zavedené s účinnosťou od 1. septembra 2011, upravuje okruh rozhodnutí, proti ktorým
je dovolanie prípustné. Spoločným znakom všetkých týchto rozhodnutí je, že ide
o tzv. meritórne rozhodnutia, teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestné stíhanie
obvineného končí ako celok.
Uvedená zmena Trestného poriadku odráža doteraz ustálenú rozhodovaciu prax
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej by odporovalo
logickým zámerom zákona (Trestného poriadku), ak by mimoriadnym opravným
prostriedkom – dovolaním – bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia súdov prvej a druhej
inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len o parciálnych otázkach,
resp. o otázkach nadväzujúcich na meritórne rozhodnutie. Takými sú z pohľadu celého
trestného stíhania rozhodnutia upravujúce procesný postup, pribratie do konania, uloženie
pokuty a mnohé ďalšie. Tieto rozhodnutia majú vlastný režim opravných prostriedkov,
pokiaľ ich zákon vôbec pripustil.
Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, má teda v trestnom procese
výnimočné postavenie a bolo by nelogické jeho osobitný štatút narúšať aj možnosťou
napadnúť tiež parciálne rozhodnutia, ktorých zákonnosť a dôvodnosť (aplikácia)
je posudzovaná napokon v celkovom kontexte pri rozhodovaní in meritum. Pripustenie
možnosti určitej parciálnosti dovolania by napokon so sebou prinieslo aj nezodpovedné
predlžovanie trestného stíhania, čo odporuje aj tendencii Trestného poriadku (ako vyplýva
aj z rôznych lehôt) trestné veci prerokovať a rozhodnúť v primeranej lehote (§ 2 ods. 6, ods. 7
Tr. por.).
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,
bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému
dovolanie nie je prípustné.
S poukazom na vyššie uvedený výklad je evidentné, že dovolanie obvineného
Ing. I. K. smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, preto Najvyšší
súd Slovenskej republiky toto dovolanie na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. f/
Tr. por. odmietol.
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 23. februára 2012
JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová