UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v právnej veci sťažovateľky (pôvodne žalobkyne): R. Q., nar. XX.XX.XXXX, D., právne zastúpená: JUDr. Jana Zlochová, advokátka, P. O. Hviezdoslava č. 83/13, Martin, proti žalovanému: Okresný úrad Martin, katastrálny odbor, Severná č. 15, Martin, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. V 5758/2019 zo dňa 06.04.2020, v konaní o kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/93/2020- 19 zo dňa 2. júla 2020, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. 30S/93/2020-19 zo dňa 2. júla 2020 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
1. Napadnutým uznesením Krajský súd v Žiline podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (,,SSP“) odmietol žalobu žalobkyne o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného sp. zn. V 5758/2019 zo dňa 06.04.2020, ktorým žalovaný v konaní o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností titulom kúpnej zmluvy na základe návrhu na vklad, ktorý mu bol doručený dňa 11.12.2019 rozhodol o prerušení konania podľa § 31a písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej aj len,,katastrálny zákon“).
2. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia poukázal na zásadu subsidiarity súdneho prieskumu a skutočnosť, že § 7 SSP upravuje negatívny výpočet rozhodnutí, ktoré nie sú predmetom súdneho prieskumu, pričom ide o negáciu tých verejno-správnych vecí, pri ktorých nie je daný priamy dotyk na subjektívnych právach alebo sú spojené s inými než právnymi odbornými otázkami. Ďalej krajský súd s poukazom na § 7 písm. e) SSP a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž-o/KS 33/2006, v ktorom sa riešila obdobná právna otázka uviedol, že rozhodnutie o prerušení konania je rozhodnutím o predbežnej otázke a uplatní sa vtedy, keď sa v konaní vyskytne prekážka, v dôsledku čoho určitý čas nemožno v konaní pokračovať. Jedná sa teda o rozhodnutie procesnej povahy, ktoré je vecou vedeniakonania, a preto súdy takéto rozhodnutia nepreskúmavajú. Krajský súd uviedol, že žalobkyňa napadla rozhodnutie o prerušení katastrálneho konania, ktoré podľa právnej teórie, ako aj ustálenej súdnej praxe je v zmysle § 7 písm. e) SSP rozhodnutím procesnej povahy a je vecou vedenia konania. Ďalej poukázal na to, že v tomto prípade bola splnená aj ďalšia podmienka vyplývajúca z § 7 písm. e) SSP a to, že napadnuté rozhodnutie nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania, keďže napadnutým rozhodnutím žalobkyni neboli konštituované žiadne hmotné práva, či povinnosti a ani jej neboli upreté žiadne procesné práva. Bola síce uložená určitá procesná povinnosť, avšak pokiaľ nebude splnená, dôjde k vydaniu nového (konečného) rozhodnutia, v ktorom sa správny orgán s jej nesplnením vysporiada. K meritórnym námietkam ohľadne náležitostí kúpnej zmluvy krajský súd konštatoval, že tieto nie je možné riešiť v tomto konaní, ale naopak táto právna otázka môže byť predmetom prieskumu až konečného rozhodnutia žalovaného. Na základe uvedeného preto s poukazom na existenciu neodstrániteľnej vady procesnej podmienky spočívajúcej v nespôsobilom predmete súdneho prieskumu podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. e) SSP žalobu ako neprípustnú odmietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podala sťažovateľka zastúpená advokátkou včas kasačnú sťažnosť a navrhla, aby kasačný súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie Kasačnú sťažnosť odôvodňovala § 440 ods. 1 písm. g) a j) SSP. Namietala, že v napadnutom rozhodnutí žalovaného bolo v poučení uvedené, že,,Toto rozhodnutie je podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok preskúmateľné súdom po nadobudnutí právoplatnosti.“, pričom krajský súd uviedol, že súdy takéto rozhodnutia nepreskúmavajú. Vylúčením napadnutého rozhodnutia zo súdneho prieskumu podľa sťažovateľky dochádza k porušeniu dvojinštančnosti konania. Namietala, že napadnuté rozhodnutie svojou kvalitou a obsahom nebolo rozhodnutím o vedení konania, ale zasiahlo do subjektívnych práv zmluvných strán zmluvy, ktorá bola predmetom katastrálneho konania.
4. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) a podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.
6. Podľa § 7 písm. e) zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.
7. Podľa § 31a písm. c) zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh.
8. Preskúmaním veci kasačný súd zistil, že kľúčovým pre prejednávanú vec je posúdenie otázky, či rozhodnutie o prerušení katastrálneho konanie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.
9. Kasačný súd konštatuje, že závery vyplývajúce z pôvodného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž-o/KS 33/2006, na ktoré odkázal aj krajský súd v napadnutom uznesení boli prekonané novou právnou úpravou, ako aj judikatúrou (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžrk/1/2019 zo dňa 29. 01. 2020.
10. Nepreskúmavanie rozhodnutí a opatrení predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy v zmysle § 7 písm. e) SSP nadväzuje na pôvodné ustanovenie § 248 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavali „rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania“. „Nóvum“ oproti pôvodnej právnej úprave však predstavuje výnimka zakotvení v § 7 písm. e), ktorá umožňuje správnemu súdupreskúmať zákonnosť aj rozhodnutí a opatrení predbežnej, procesnej a poriadkovej povahy, ak by mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka administratívneho konania. Účelom tejto zmeny je zabezpečiť materiálnu ochranu práv v správnom súdnictve. Priamy zásah do subjektívnych práv môže byť totiž spojený, ešte pred vydaním meritórneho alebo konečného rozhodnutia, resp. opatrenia, s prijatím predbežného, procesného alebo poriadkového rozhodnutia, či opatrenia orgánu verejnej správy. Príkladom sú rozhodnutie o prerušení vkladového konania, ktoré môže mať za následok obmedzenie vlastníckeho práva - dispozičného práva k nehnuteľnosti, rozhodnutie o nepriznaní postavenia účastníka konania, rozhodnutie o uložení poriadkovej pokuty atď. (k tomu pozri Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 126). Pokiaľ ide o procesné rozhodnutie, ktorým je prerušenie vkladového konania v zmysle § 31a písm. c) katastrálneho zákona, o aké ide v prejednávanej veci, toto z dôvodu jeho možného dopadu na dispozičné oprávnenie vlastníka nehnuteľnosti bude spĺňať výnimku uvedenú v § 7 písm. e) SSP, ktorá spočíva v existencii potenciálu,,mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania“.
11. Kasačný súd z napadnutého rozhodnutia žalovaného zistil, že konanie o návrhu na vklad bolo prerušené podľa § 31a písm. c/) katastrálneho zákona s poučením, že proti tomuto rozhodnutiu sa podľa § 29 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj len,,správny poriadok“) nemožno odvolať, a že je po nadobudnutí právoplatnosti preskúmateľné súdom podľa § 177 SSP. V dôsledku nemožnosti odvolať sa rozhodnutie o prerušení konania návrhu na vklad vytvára situáciu, ktorá je mimo kontroly zákonnosti prostredníctvom riadnych, ale aj mimoriadnych opravných prostriedkov. V zmysle § 29 ods. 5 správneho poriadku pokiaľ je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. V dôsledku toho neplynú ani lehoty na rozhodnutie a účastník konania by tak stratil aj možnosť ochrany v správnom súdnictve prostredníctvom žalôb proti nečinnosti orgánu verejnej správy. V tomto kontexte je preto nevyhnutné konštatovať, že rozhodnutie o prerušení konania o návrhu na vklad podlieha súdnemu prieskumu zákonnosti.
12. Vzhľadom na to, že rozhodnutie o prerušení konania o návrhu na vklad je spôsobilým predmet preskúmania zákonnosti, kasačný súd podľa § 462 ods. 1 zrušuje napadnuté uznesenie krajského súdu a vec mu vracia na ďalšie konanie, v ktorom sa krajský súd bude zaoberať jeho meritórnym prieskumom v kontexte žalobných námietok.
13. O trovách kasačného konania rozhodne krajský súd podľa § 467 ods. 3 SSP v spojení s § 167 SSP.
14. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.