5Sžr/91/2014

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Moravu a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: F. Z., J., zastúpeného JUDr. Samuelom Baránikom, advokátom, so sídlom Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, Nám. Ľudovíta Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšej účastníčky: P. X., bytom XXX XX V. XXX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Vo 12/2013-2 zo dňa 12. júla 2013, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/272/2013-48 zo dňa 10. júla 2014, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/272/2013-48 zo dňa 10. júla 2014 p o t v r d z u j e.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 142,04 € a zaplatiť ich na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného č. Vo 12/2013-2 zo dňa 12. júla 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal náhradu trov konania.

Správa katastra Banská Bystrica ako prvostupňový orgán rozhodnutím č. V 3205/10 z 12.04.2013 zastavila konanie vo veci návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 6/9. júna 2008 medzi žalobcom a nebohou T. X., ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. B. a parc. registra E-KN č. 392, 495/1, 495/2, 495/3, 555, 611/1, 611/2, 368/1, 368/2, 496 a 581. Rozhodnutie o zastavení konania bolo odôvodnené tým, že účastníci konania v určenej lehote neodstránili nedostatky konania v zmysle výzvy obsiahnutej v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu č. V 3205/10 zo dňa 18.12.2012, ktorým bolo konanie prerušené, a v ktorom prvostupňový správny orgán žiadal účastníkov zmluvy zosúladiť údaje v listine s údajmi katastra nehnuteľností (z predloženej zmluvy prvostupňový správny orgán zistil, že pozemok parc. registra E-KN č. 368/1 nie je vedený v k.ú. B. na LV č. XXXX). V odôvodnenípredmetného prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu sa uvádza, že dňa 29.09.2010 bolo správnemu orgánu doručené podanie, ktorým účastník Mgr. F. Z. (žalobca) vzal svoj návrh na vklad späť v rozsahu pozemku registra E-KN č. 368/1 a vo zvyšku žiadal vklad povoliť. Napriek opätovne stanovenej lehote na odstránenie vyššie uvedeného nedostatku návrhu účastníci konania nedostatky konania neodstránili.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podali účastníci konania odvolanie, v ktorom namietali, že z prvostupňového rozhodnutia nie je jasné, aké nedostatky obsahoval návrh a ako tieto nedostatky bránili vydaniu rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva. O predmetnom odvolaní rozhodla Správa katastra Banská Bystrica, odbor katastrálnych konaní ako odvolací orgán napadnutým rozhodnutím č. Vo 12/2013-2 z 12.07.2013 tak, že odvolanie účastníkov konania zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. V rozhodnutí poukázala na to, že podľa originálu LV č. XXXX, k.ú. B. bola číslom zmeny 219/03 prečiarknutím odpísaná par. č. 1-368/1. Z predloženého spisu pre odvolací orgán vyplynulo, že kúpna zmluva bola vyhotovená s dátumom 06.06.2008 s overeným podpisom predávajúcej zo dňa 09.06.2008, pričom podľa zmluvy bol predmetom prevodu aj citovaný pozemok parc. registra E č. 368/1 zapísaný na LV č. XXXX. Predmetná parcela v operáte katastra nehnuteľností však v súbore popisných informácií na LV č. XXXX k.ú. B. nefigurovala. Rovnako tak ku dňu podania návrhu na vklad 21.06.2010 kúpnej zmluvy do katastra nebola evidovaná na LV. V odôvodnení odvolací orgán ďalej konštatoval, že prvostupňový správny orgán postupoval správne, ak konanie s poukazom na § 31b písm. f/ Katastrálneho zákona zastavil, keďže podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona v znení zákona č. 304/2009 Z.z. s účinnosťou od 01.09.2009 nebolo možné rozhodnúť o časti návrhu.

Žalobou podanou dňa 17.09.2013 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a postupu rozhodnutia č. Vo 12/2013-2 z 12.07.2013 pôvodne označeného žalovaného Správa katastra Banská Bystrica.

Vzhľadom na ustanovenie § 250 ods. 1 O.s.p. súd uznesením č.k. 24S/272/2013-31 zo dňa 04.06.2014 pribral do konania ďalšiu účastníčku P. X., ktorá je právnou nástupkyňou účastníčky správneho konania nebohej T. X..

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd uviedol, že žalovaný nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 32 a § 33 Správneho poriadku, ako všeobecného predpisu o správnom konaní, keď účastníkom konania nedal možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Týmito boli najmä podklady, z ktorých žalovaný vyvodil záver, že jedna z parciel, konkrétne sporná parcela č. 368/1, nebola vedená na LV č. XXXX, k.ú. B. už od roku 2003, t.j. ani v čase uzavretia kúpnej zmluvy.

Súčasťou administratívneho spisu nie sú listiny, z ktorých by bolo možné zistiť údaje uvádzané žalovaným v písomnom vyjadrení k žalobe, t.j. že predmetná parcela bola zapísaná položkou výkazu zmien 158/08 na LV č. XXXX pre k.ú. B. na základe Rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici o určenie vlastníctva č.k. 18C 325/1994-29 a Opravného uznesenia Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 18C 325/1994 zo dňa 07.12.2007 pod č. parcely CKN 509/5, ani skutočnosť, že listina na zápis do katastra nehnuteľností bola prijatá pod Z 2577/2007 zo dňa 18.06.2007 a zapísaná bola pod položkou výkazu zmien dňa 04.08.2008. Táto skutočnosť však medzi účastníkmi nebola sporná. Sporné nebolo ani to, že v čase vyhotovenia kúpnej zmluvy (jún 2008) ešte nebola prevedená položka výkazu zmien 158/08. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že vyznačenie tejto položky nebolo na origináli LV č. XXXX vyznačené, a preto žalovaný nesprávne vo svojom rozhodnutí o zastavení konania uviedol, že predmetná parcela bola z LV vyčiarknutá už v roku 2003. Tieto skutočnosti podľa názoru krajského súdu zaťažujú konanie vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto je daný dôvod na zrušenie rozhodnutia žalovaného s poukazom na § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p..

Krajský súd ďalej v napadnutom rozhodnutí uvádza, že vzhľadom na to, že vkladové konanie je návrhovým konaním a účastník konania upravil svoj návrh a trval na návrhu o povolenie vkladu vlastníckeho práva len ohľadne nesporných nehnuteľností, pri ktorých boli podmienky na vklad splnené, správny orgán mal o takomto návrhu rozhodnúť spôsobom, že vklad povoľuje. Ak tak neurobil a zastavilkonanie o celom návrhu s odôvodnením, že účastníci konania neodstránili vady konania, nepostupoval v súlade s § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Pokiaľ má teda vlastník nehnuteľností právo disponovať s predmetom vlastníckeho práva, o.i. previesť vlastnícke právo na inú osobu tak, že uzavrie jednu kúpnu zmluvu na jednotlivé pozemky, žiadne ustanovenie Katastrálneho zákona mu nebráni, aby navrhol povoliť vklad všetkých nehnuteľností, alebo len niektorej z nehnuteľností, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy. Pokiaľ teda žalovaný v rozhodnutí potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu s odôvodnením, že správa katastra postupovala v súlade so zákonom, keď konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva pre neodstránenie vád konania zastavila s poukazom na § 31b ods. 1 písm. f/ Katastrálneho zákona, takéto rozhodnutie je podľa názoru krajského súdu výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu zrušil s poukazom na § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 744,40 €, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 674,40 €, iné trovy konania vo výške 70,- € a zaplatiť ich na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S 272/2013-48 zo dňa 10.07.2014 z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Banskej Bystrici na nové konanie. V odvolaní uviedol, že správny orgán po zistení nesúladu skutočností uvedených v kúpnej zmluve a návrhu na vklad vlastníckeho práva s údajmi v katastrálnom operáte (parcela E-KN č. 368/1 nebola v čase rozhodovania o vklade evidovaná na liste vlastníctva predávajúcej), vyzval účastníkov konania, aby tento odstrániteľný nedostatok odstránili dodatkom k zmluve, pričom im bola určená primeraná lehota s poučením, že v opačnom prípade bude vkladové konanie zastavené. Kupujúci namiesto toho, aby spolupracoval so správnym orgánom a odstránil nedostatok, keďže mal splnomocnenie na konanie aj za predávajúcu, doručil odpoveď, v ktorej zobral späť návrh na vklad v rozsahu tejto parcely a vo zvyšku žiadal vklad povoliť. Správny orgán nemohol postupovať v zmysle návrhu, nakoľko konal v zmysle v tom čase platnej právnej úpravy. Podľa právnej úpravy platnej do 31.08.2009 bol správny orgán viazaný návrhom na vklad a teda mohol rozhodnúť aj o časti návrhu. Novelou Katastrálneho zákona č. 304/2009 Z.z. účinnou od 01.09.2009 už neplatila druhá veta § 31 ods. 3, že,,Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu“. Žalovaný ďalej nesúhlasí s názorom krajského súdu, že správny orgán mal po úprave návrhu na vklad vlastníckeho práva rozhodnúť len ohľadne nesporných nehnuteľností, ako aj s tvrdením, že žiadne ustanovenie katastrálneho zákona nebráni správnemu orgánu povoliť vklad všetkých alebo len niektorých nehnuteľností. Podľa názoru žalovaného nie je správny orgán pri rozhodovaní o povoľovaní vkladu viazaný návrhom na vklad, nakoľko obligatórnou náležitosťou návrhu na vklad nie sú označené nehnuteľnosti tak, ako sú v zmluve, ale len právny úkon (kúpna zmluva). Žalobca ďalej uvádza skutočnosť, že predávajúca už nežije a v čase pojednávania na súde boli už nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, právoplatne prevedené na jedinú dedičku nebohej - P. X.. Súd mal vedomosť o tom, že predávajúca už nežije, preto mal prípad posúdiť aj z hľadiska účinkov dopadu jej smrti na samotnú kúpnu zmluvu. Krajský súd si nepreveroval tieto skutočnosti, čo by v konečnom dôsledku viedlo k zamietnutiu žaloby, nakoľko vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúceho sa nedá povoliť, pretože v operáte katastra je zapísaná ako vlastníčka právna nástupkyňa nebohej, teda údaj o prevodcovi podľa zmluvy nie je v súlade s údajom v katastri.

Žalobca sa k odvolaniu vyjadril vo Vyjadrení žalobcu zo dňa 24.09.2014, ktoré bolo odvolaciemu súdu doručené dňa 30.10.2014. Uvádza, že krajský súd v napadnutom rozsudku zrušil rozhodnutie žalovaného aj z dôvodu vady, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože žalovaný nedal žalobcovi možnosť oboznámiť sa s novými skutočnosťami (podkladmi), na ktorých založil svoje rozhodnutie. Tento dôvod zrušenia žalovaný vo svojom odvolaní nijako nespochybňuje. Za týchto okolností treba podľa názoru žalobcu vychádzať z toho, že odvolanie žalovaného smeruje v podstate len proti časti dôvodov napadnutého rozsudku krajského súdu, čo je neprípustné s odkazom na§ 202 ods. 4 O.s.p.. Podané odvolanie tak treba podľa názoru žalobcu predovšetkým odmietnuť. Žalobca ďalej uvádza, že aj keby bolo možné súhlasiť s názorom, že správa katastra nemôže vklad povoliť len sčasti, nijako z neho nevyplýva názor, že účastník právneho úkonu musí vždy navrhnúť vklad len k celému právnemu úkonu. Predmet vkladu nemôže byť vymedzený inak ako návrhom navrhovateľa. Katastrálny zákon nerieši však otázku vzťahu predmetu právneho úkonu a návrhu na vklad. Ako reakciu na tvrdenie žalovaného v odvolaní, že súd sa mal zaoberať otázkou prechodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam na základe dedenia a následnej nemožnosti zápisu práv žalobcu k nim, žalobca uvádza že, podľa ustálenej judikatúry úmrtie prevodcu nemá vplyv na povolenie vkladu.

Žalobca navrhuje, aby odvolací súd odvolanie žalovaného odmietol a aby potvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/272/2013-48 zo dňa 10.07.2014 a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 142,04 €, ktoré mu žalovaný zaplatí do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a dospel jednomyseľne k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.03.2014 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 30 ods. 2 Katastrálneho zákona konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 31a písm. c/ Katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh.

Podľa § 31b písm. f/ Katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh.

Podľa § 42 ods. 1 Katastrálneho zákona na zápis práva k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v štátnom jazyku, českom jazyku alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva, verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávností.

Podľa § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie

a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu, c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra „C“ alebo parcela registra „E“, druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Podľa § 42 ods. 3 Katastrálneho zákona podpis prevodcu na zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov; ak sú tieto osoby zastúpené, ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy štátny orgán, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo vyšší územný celok alebo ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti vyhotovenú vo forme notárskej zápisnice alebo autorizovanú advokátom.

Podľa § 22 ods. 5 Katastrálneho zákona v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa před vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 41 občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/272/2013-48 zo dňa 10.07.2014, ktorým Krajský súd v Banskej Bystrici podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a e/ O.s.p. zrušil rozhodnutie žalovaného č. Vo 12/2013-2 zo dňa 12. júla 2013 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

S názorom žalobcu prezentovanom vo Vyjadrení k odvolaniu, že odvolanie žalovaného smeruje len proti dôvodom rozhodnutia krajského súdu sa odvolací súd nestotožňuje. Odvolanie žalovaného smeruje k dôvodom, na základe ktorých krajský súd založil svoje rozhodnutie a síce, že rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. Zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, a tým pádom aj k výroku samotnému s ktorým nesúhlasí, keď uvádza, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 v spojení s § 250l ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnychzáverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.

Pre potvrdenie názorov krajského súdu odvolací súd uvádza, že záväzok z kúpnej zmluvy, ktorú uzavrel žalobca dňa 06.09.2006, poníma ako záväzok pozostávajúci z niekoľkých oddeliteľných častí (t.j. odkúpenia niekoľkých samostatných pozemkov). Zámerom zmluvných strán kúpnej zmluvy nebolo previesť všetky pozemky, resp. previesť predmet zmluvy iba ako celok ale za určitých okolností previesť iba niektoré z pozemkov. Uvedené takisto vyplýva zo skutočnosti, keď žalobca doručil žalovanému podanie, v ktorom vzal svoj návrh na vklad v rozsahu parcely registra E-KN č. 368/1 späť a vo zvyšku žiadal vklad povoliť. Keďže sporná parcela registra E č. 368/1 zanikla, keď bola číslom zmeny 219/03 prečiarknutím odpísaná z LV č. XXXX pre k.ú. B., odvolací súd považuje časť kúpnej, ktorá sa týka tejto parcely za neplatnú, pretože plniť tak na strane predávajúcej ako aj kupujúceho by bolo nemožné. Pri aplikácii ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka, teda zostávajú ostatné ustanovenia kúpnej zmluvy platné, pretože z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Pokiaľ by odvolací súd teda súhlasil s argumentom žalovaného, že podľa platnej právnej úpravy od 01.09.2009 nie je správny orgán viazaný návrhom na vklad, ale len právnym úkonom (kúpnou zmluvou), z ktorého vychádza, potom je logické, že o povolení vkladu ohľadom parcely E-KN č. 368/1 ani nemôže rozhodovať, keďže kúpna zmluva je v časti týkajúcej sa tejto parcely neplatná.

Pri rozhodovaní súd vychádzal zo zhodného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 10Sžr/124/2012, kde správa katastra podľa jeho názoru, mala tiež rozhodovať o časti návrhu na vklad vlastníckeho práva.

V predmetnej právnej veci však nejde o rozhodovanie o časti návrhu na vklad vlastníckeho práva, keďže sporná parcela registra E č. 368/1 zanikla, keď bola číslom zmeny 219/03 prečiarknutím odpísaná z LV č. XXXX pre k.ú. B.. Z tohto dôvodu nebolo potrebné rozhodovať o povolení vkladu vlastníckeho práva k predmetnej parcele. Takisto prerušenie a následné zastavenie konania zo strany žalovaného stráca opodstatnenie. V predmetnej právnej veci mala správa katastra rozhodnúť o vklade vlastníckeho práva k zostávajúcim parcelám.

Na námietku žalovaného vznesenú v odvolaní, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní nezaoberal otázkou prechodu vlastníckeho práva z prevodkyne na jej právnu nástupkyňu, odvolací súd uvádza, že pri dedení právna nástupkyňa ne vstupuje do všetkých práv a povinností prevodkyne ako svojho právneho predchodcu. Pri tejto skutočnosti, a v zmysle zásady Nemo plus iuris, (nikto nemôže na iného preniesť viac práv ako sám má), ak prevodkyňa uzavrela platnú zmluvu, potom jej zmluva zaväzuje aj jej právnych nástupcov.

Ako ďalšia rozhodujúca skutočnosť sa javí porušenie postupu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku žalovaným. Žalobcovi bolo upreté právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia spôsobu ich zistenia a práva navrhnúť doplnenie dokazovania. V danom prípade takýto postup znamenal reálnu ujmu na práve žalobcu, a to najmä vo vzťahu k podkladom, za ktoré žalovaný vyvodil záver, že sporná parcela č. 368/1 nebola vedená na LV č. XXXX, k.ú. B. už od roku 2003, t.j. v čase uzavretia kúpnej zmluvy.

Odvolací súd pochybenie v konaní súdu prvého stupňa nezistil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. a úspešnémužalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania vo výške 142,04 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.