5Sžp/9/2012

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ S., bytom H., 2/ Ing. K., bytom H., 3/ M.j, bytom H., 4/ Ing. L., bytom H., 5/ Z.j, bytom H., 6/ Ing. M. bytom H., 7/ prof. MUDr. K. PhD., bytom S., 8/ MUDr. L., bytom JA., 9/ prof. MUDr. S. PhD., bytom S., 10/ Mgr. S., bytom S. a 11/ Ing. arch. V., bytom P., všetci zastúpení JUDr. Dagmar Farkašovou, advokátkou so sídlom Štúrova 11, Bratislava, proti žalovanému Krajskému stavebnému úradu v Bratislave, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2010/750-PSO zo dňa 18. januára 2010, o odvolaní žalobcov v 1/ až 11/ rade proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 18. januára 2012, č. k. 2S/212/2010-65, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 18. januára 2012, č. k. 2S/212/2010-65 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v zmysle § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) opätovne zastavil konanie vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2010/750-PSO zo dňa 18.01.2010 z dôvodu, že žalobcovia v 1/ až 11/ rade podali žalobu oneskorene. Rozhodol tak po zrušení svojho predchádzajúceho uznesenia o zastavení konania zo 16.06.2010, č. k. 2S/212/2010-38 uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/213/2010 zo 07.04.2011 vychádzajúc z ustanovenia § 250b ods. 1 OSP a § 26 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok“), keď považoval za dostatočne preukázané, že napadnuté rozhodnutie bolo na úradnej tabuli Krajského stavebného úradu v Bratislave vyvesené dňa 28.01.2010 a účinky jeho doručenia adresátom (vrátane žalobcov) nastali v 15. deň od vyvesenia, teda dňom 12.02.2010. Krajský súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že v zmysle § 26 ods. 2 správneho poriadku počítanie lehôt rozhodných pre vykonanie procesných úkonov sa viaže na dátum vyvesenia a zvesenia verejnej vyhlášky na úradnej tabuli toho správneho orgánu, ktorý vydal písomnosť doručovanou verejnou vyhláškou. Súčasné zverejnenie rozhodnutia žalovaného formou verejnej vyhlášky vyvesenej na úradnej tabuli Magistrátu hl. m. Slovenskej republiky Bratislavy a Miestneho úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov, je trebapovažovať za iný, obvyklý spôsob zverejnenia predmetnej písomnosti na mieste, ktorého sa konanie o umiestnení stavby „Bytový dom H.“ týkalo. Za daných okolností nemohol podľa názoru krajského súdu súd prehliadnuť argumentáciu žalovaného o účinkoch doručenia napadnutého rozhodnutia na jeho úradnej tabuli, ktorú si osvojil aj napriek tomu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie uvedenom uznesení zaujal iný právny názor. Týmto názorom sa však krajský súd necítil viazaný, pretože pri posudzovaní včasnosti podanej žaloby vychádzal z doručenia napadnutého rozhodnutia verejnou vyhláškou vyvesenou na úradnej tabuli Krajského stavebného úradu v Bratislave, ku ktorému podľa obsahu administratívneho spisu a súdom obstaraných skutkových zistení došlo dňa 12.02.2010. Tieto skutočnosti odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení zo dňa 07.04.2011 posudzované neboli. Z uvedených dôvodov považoval súd žalobu podanú na poštovú prepravu dňa 23.04.2010 za uplatnenú oneskorene, teda po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia. O trovách konania rozhodol súd na základe § 246c OSP podľa 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, nakoľko konanie bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie. S poukazom na ustanovenie § 226 OSP boli toho názoru, že právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí č. k. 8Sžo/213/2010-46 zo dňa 07.04.2011 je pre rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave v tejto právnej veci ohľadom otázky včasnosti podania žaloby záväzné. Poukázali na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí vyslovil názor, že žaloba bola podaná včas, pričom sa podrobne zaoberal odôvodnením rozhodnutia a uviedol konkrétne dôvody, pre ktoré je potrebné považovať žalobu za podanú včas. Domnienka Krajského súdu v Bratislave o tom, že určité skutočnosti odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení zo dňa 07.04.2011 posudzované neboli, podľa žalobcov neobstojí, nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací mal k dispozícii spis Krajského súdu v Bratislave spolu s pripojeným administratívnym spisom žalovaného. Zároveň neboli naplnené vyššie popísané podmienky, ktoré právo predvída tak, aby prvostupňový súd nebol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. Žalobcovia mali za to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí vychádzal z úmyslu zákonodarcu, ktorým bol cieľ, aby obsah informácie o verejnej vyhláške sa dostal do sféry účastníkov aj vtedy, ak by vyvesenie verejnej vyhlášky prehliadli. Povinnosť správneho orgánu okrem vyvesenia písomnosti na úradnej tabuli je zverejniť ju aj iným spôsobom v mieste obvyklým. Navyše mali zato, že žalovaný si splnil svoju povinnosť a zverejnil svoje rozhodnutie aj iným spôsobom v mieste obvyklým, tzn. na úradnej tabuli Miestneho úradu Bratislava Ružinov až dňa 05.02.2010 a v takom prípade je dňom 20.02.2010 (sobota), a teda posledným dňom lehoty je v zmysle ustanovenia § 27 ods. 2 správneho poriadku najbližší pracovný deň, ktorým je pondelok 22.02.2010, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného zverejnené na úradnej tabuli Miestneho úradu Bratislava Ružinov obsahovalo informáciu o tom, že sa toto rozhodnutie vyvesí na úradnej tabuli správneho orgánu (ktorým bezpochyby Miestna časť Bratislava Ružinov je) po dobu 15 dní, pričom posledný deň lehoty je dňom doručenia. Žalobcovia tak boli konaním žalovaného uvedení do omylu, keď sa z vyveseného rozhodnutia žalovaného na úradnej tabuli Miestneho úradu Bratislava Ružinov nedozvedeli, že lehota doručenia sa počíta od 12.02.2010, tzn. kedy mali podľa názoru krajského súdu nastať účinky doručenia. Podľa žalobcov v tomto prípade ustanovenie § 26 ods. 2 správneho poriadku je nutné vykladať v prospech žalobcov z dôvodu analógie s ustanovením § 204 ods. 2 OSP. Vzhľadom na vyššie uvedené mali za to, že lehota na podanie žaloby bola zachovaná, nakoľko do sféry žalobcov sa napadnuté rozhodnutie žalovaného dostalo až 05.02.2010, tzn. dňom vyvesenia na úradnej tabuli Miestneho úradu Bratislava Ružinov. Navrhli preto uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/212/2010-65 z 18.01.2012 zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň uplatnili náhradu trov konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení na odvolanie zotrval na svojom tvrdení, že počítanie lehôt rozhodných pre vykonanie procesných úkonov sa vždy viaže na dátum vyvesenia a zvesenia verejnej vyhlášky na úradnej tabuli toho správneho orgánu, ktorý vydal písomnosť, ktorá sa doručuje písomnou vyhláškou. To podľa žalovaného znamená, že rozhodujúce pre počítanie lehôt je vyvesenie a zvesenie rozhodnutia na úradnej tabuli Krajského stavebného úradu v Bratislave, ktorý žalobou napadnuté rozhodnutie vydal. Z uvedených dôvodov považoval Krajský stavebný úrad v Bratislave podané odvolanie za neodôvodnené a navrhol, aby bolo uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/212/2010-65 z 18.01.2012 potvrdené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je plne dôvodné, a že napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave je potrebné zrušiť vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Súdy v správnom súdnictve preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP). Zmyslom a účelom platnej právnej úpravy správneho súdnictva je poskytovať efektívnu ochranu verejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút ktorý umožňuje, aby sa každá osoba ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten o koho práva v konaní ide (k tomu pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 14/98 z 22.06.1999 zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čiastka 73, pod č. 166/1999, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 238/06 zo 16.12.2008, či jeho uznesenie č. k. IV. ÚS 109/2011-17 z 24.03.2011 - www.concourt.sk ). Podľa § 250b ods. 1 OSP žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia správny súd má povinnosť skúmania splnenia podmienky včasnosti podania žaloby, aby vo veci mohol konať a zaoberať sa meritom veci. Na konanie a rozhodovanie žalovaného v preskúmavanej veci sa vzťahuje zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), ktorý v ustanovení § 140 zakotvuje subsidiárnu pôsobnosť všeobecných predpisov o správnom konaní (t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov). Keďže § 42 stavebného zákona iné náležitosti nestanovuje, na vykonanie doručenia verejnou vyhláškou je potrebné aplikovať ustanovenia správneho poriadku. Podľa § 26 ods. 2 správneho poriadku doručenie verejnou vyhláškou sa vykoná tak, že sa písomnosť vyvesí po dobu 15 dní na úradnej tabuli správneho orgánu. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Správny orgán zverejňuje písomnosť súčasne iným spôsobom v mieste obvyklým, najmä v miestnej tlači, rozhlase alebo na dočasnej úradnej tabuli správneho orgánu na mieste, ktorého sa konanie týka. Doručovanie písomností verejnou vyhláškou predstavuje štandardný spôsob doručovania umožňujúci primeraným spôsobom riešiť napätie medzi povinnosťou orgánu verejnej správy oznámiť oprávneným subjektom relevantné údaje v konaní a požiadavkou zabezpečiť plynulý priebeh konania s elimináciou rizika jeho zablokovania v dôsledku objektívnej alebo subjektívnej nemožnosti doručenia veľkému počtu osôb v primeranom časovom rozpätí alebo v dôsledku absencie aktuálnych údajov o mieste ich pobytu (k tomu pozri napr. aj nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 22/06 z 01.10.2008 - www.concourt.sk, či uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/125/2009 z 21.01.2010 -www.nsud.sk ). Doručenie verejnou vyhláškou sa uskutočňuje tak, že písomnosť sa vyvesí na úradnej tabuli správneho orgánu, ktorý má písomnosť doručiť. Po uplynutí lehoty určenej na vyvesenie správny orgán verejnú vyhlášku uloží do spisu. Z formálneho hľadiska verejná vyhláška opatrená úradným záznamom o dni, kedy bola vyvesená a sňatá, sa stáva súčasťou spisu o príslušnom konaní obdobne ako doručenka. Osobitné právne predpisy môžu upraviť dĺžku lehoty na vyvesenie verejnej vyhlášky odlišne. Novela zákona o správnom konaní zákonom č. 527/2003 Z. z. s účinnosťou od 01.01.2004 doplnila ustanovenie § 26 ods. 2 správneho poriadku o povinnosť správneho orgánu okrem vyvesenia písomnosti na úradnej tabuli zverejniť ju aj iným spôsobom v mieste obvyklým (napr. v miestnej tlači alebo vrozhlase). Týmto doplnením sa posilnila zásada informovanosti v právnej úprave správneho konania vyjadrená v ustanovení § 3 ods. 5 správneho poriadku a sleduje sa najmä cieľ, aby obsah informácie o verejnej vyhláške sa dostal do sféry účastníkov aj vtedy, ak by vyvesenie verejnej vyhlášky prehliadli (k tomu pozri aj Sobihrad. J.: Správny poriadok. Komentár. Druhé vydanie. Bratislava. IURA EDITION 2005). Keďže zákonodarca posilnil právne postavenie verejnosti v súvislosti s rozhodovacou činnosťou správnych orgánov, bolo potrebné novelou analogicky posilniť i právnu pozíciu samotného účastníka konania v súvislosti s jeho právom byť informovaný o právnom úkone, ktorý momentom doručenia vyvolá voči nemu právne následky. Sprísnenie zákonných požiadaviek na zverejňovanie písomností doručovaných verejnou vyhláškou má preto v praxi zvýšiť pravdepodobnosť toho, že sa adresát o obsahu právneho úkonu dozvie a bude môcť na základe toho obhajovať svoje záujmy (k tomu pozri Košičiarová, S.: Správny poriadok. Komentár s novelou účinnou od 01.01.2004. Šamorín, Heuréka 2004). Podľa novej právnej úpravy písomnosť sa musí vyvesiť na úradnej tabuli správneho orgánu (táto musí byť podľa § 3 ods. 5 nepretržite prístupná verejnosti). I keď to zákon výslovne neuvádza, bude to vždy úradná tabuľa správneho orgánu, ktorý má písomnosť doručiť (k tomu pozri Kučerová E.: Správne konanie. Komentár. Šamorín, Heuréka 1998). Okrem toho sa musí písomnosť zverejniť iným spôsobom v mieste obvyklým, pričom zákon príkladom uvádza konkrétne spôsoby. Aby bolo doručenie verejnou vyhláškou v súlade so zákonom, nestačí ju len zverejniť spôsobom ustanoveným zákonom (a v súvislosti s tým aj zabezpečiť ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania a iných osôb v súlade s požiadavkami osobitných zákonov), ale písomnosť je potrebné vyvesiť po dobu ustanovenú zákonom. Ak táto zákonná lehota uplynie, písomnosť sa z právneho hľadiska považuje za doručenú. Ide teda o fikciu doručenia, pričom za deň doručenia sa zo zákona považuje posledný deň tejto zákonnej pätnásťdňovej lehoty (k tomu tiež pozri Košičiarová, S.: Správny poriadok. Komentár s novelou účinnou od 01.01.2004. Šamorín, Heuréka 2004). Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom uznesení zo 07.04.2011 sp. zn. 8Sžo/213/2010 uviedol, že „z administratívneho spisu žalovaného č. A/2010/750-PSO zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. A/2010/750-PSO zo dňa 18.01.2010 bolo doručované verejnou vyhláškou, pričom podľa potvrdenia Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy bolo rozhodnutie vyvesené na úradnej tabuli dňa 03.02.2010 a zvesené dňa 17.02.2010. Zároveň bolo preskúmavané rozhodnutie vyvesené aj na úradnej tabuli Miestneho úradu Bratislava Ružinov v dňoch 05.02.2010 až 22.02.2010.“. Zároveň uviedol, že „žalovaný správny orgán pri doručovaní napadnutého rozhodnutia postupoval v súlade s ust. § 26 ods. 2 správneho poriadku, keď doručenie verejnou vyhláškou vykonal tak, že písomnosť vyvesil po dobu 15 dní na úradnej tabuli Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy. Po uplynutí lehoty určenej na vyvesenie bola verejná vyhláška uložená do spisu a opatrená potvrdením o dni, kedy bola vyvesená a sňatá. Súčasne správny orgán druhého stupňa písomnosť zverejnil spôsobom v mieste obvyklým, a to vyvesením rozhodnutia na úradnej tabuli Miestneho úradu Bratislava Ružinov, ktorý je správnym orgánom v mieste, ktorého sa konanie týka.“. Pritom vytýkal krajskému súdu, že „pri určení dňa doručenia (17.02.2010) síce správne vychádzal z ustanovenia § 26 ods. 2 správneho poriadku, avšak nezohľadnil skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie bolo vyvesené na úradnej tabuli Miestneho úradu Bratislava Ružinov až dňa 05.02.2010, a v takom prípade je pätnástym dňom 20.02.2010 (sobota), a teda posledným dňom lehoty je v zmysle ust. § 27 ods. 2 správneho poriadku najbližší budúci pracovný deň, ktorým je pondelok 22.02.2010. Preto lehota dvoch mesiacov na podanie žaloby, ktorá začala plynúť dňom 23.02.2010, v zmysle citovaného ustanovenia správneho poriadku končí uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty. Teda posledným dňom lehoty na podanie žaloby je 23.04.2010, v ktorý deň bola žaloba podaná na poštovú prepravu. Preto odvolací súd konštatuje, že žaloba v prejednávanej veci bola podaná včas.“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zrušujúcom uznesení zo 07.04.2011 sp. zn. 8Sžo/213/2010 ďalej uviedol, že „Krajský súd v Bratislave týmto postupom odňal žalobcom v 1/ až 11/ rade možnosť konať pred súdom, v dôsledku čoho nemohli uplatniť svoje procesné práva, medzi ktoré patrí napríklad vyjadriť sa k návrhom protistrany, navrhovať dôkazy, zúčastniť sa pojednávania a podobne.“.

Preto na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo 07.04.2011 sp. zn. 8Sžo/213/2010 napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k. 2S/212/2010-38 zo dňa 16.06.2010 zrušil podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP). Zároveň uložil krajskému súdu povinnosť v ďalšom konaní skúmať podmienky konania v zmysle ustanovenia § 247 ods. 2 OSP a následne sa zaoberať vecou v merite, preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu a v konečnom rozhodnutí vo veci samej rozhodnúť o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 3 OSP.

Podľa § 250ja ods. 4 OSP súd prvého stupňa aj správny orgán sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.

Viazanosť právnym názorom súdu je právna i skutková a vzťahuje sa na postup prvostupňového súdu v novom konaní, na výrok aj na odôvodnenie nového rozhodnutia.

Viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle citovaného zákonného ustanovenia znamená predovšetkým povinnosť adresáta rešpektovať právny názor rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, resp. povinnosť pri výklade a aplikácii príslušných právnych noriem, ktorých sa záväzný právny názor týka, postupovať v súlade s vyjadreným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Vo vzťahu k uvedenému je zároveň potrebné zdôrazniť, že viazanosť právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v sebe o. i. logicky zahŕňa i povinnosť krajského súdu vykonať úkony, doplnenia a dôkazy vyžadované v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou súdu nižšieho stupňa, ktorej nerešpektovanie je nezákonnosťou, ktorá sama osebe môže viesť k zrušeniu nového rozhodnutia, vydaného po prvom zrušení.

K uvedenému treba dodať, že odvolací súd musí svoj právny názor vyložiť v odôvodnení rozhodnutia. Viazanosť prvostupňového súdu predpokladá, že odvolací súd svoj právny názor o veci v zrušujúcom uznesení jasne vyloží a odôvodní. Aj jeho pokyny o ďalšom postupe musia byť jednoznačné. Právny názor odvolacieho súdu je záväzný, či sa vzťahuje na otázky právne (hmotnoprávne, procesné - postup, vady), alebo na otázky skutkového stavu, najmä jeho úplnosti. Len pri určitej zmene skutkového stavu, z ktorého odvolací súd vychádzal, v ďalšom konaní sa viazanosť nemusí uplatniť, osobitne ak sa ukáže potreba aplikovať na zmenený skutkový stav iné hmotnoprávne predpisy. V preskúmavanej veci krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne nevysvetlil dôvod, so zreteľom na ktorý vychádzal z toho, že nie je viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v uznesení sp. zn. 8Sžo/213/2010 zo 07.04.2011.

Z uvedeného pohľadu vo vzťahu k ustanoveniu § 250ja ods. 4 OSP je „pocit“ krajského súdu a jeho „stotožnenie sa s argumentáciu žalovaného“, na základe čoho sa rozhodol nerešpektovať právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v citovanom zrušujúcom uznesení, bez právneho významu.

Právne irelevantné je aj tvrdenie krajského súdu, že najvyšší súd v citovanom zrušujúcom uznesení neposudzoval skutočnosti ohľadom vyvesenia vyhlášky na úradnej tabuli Krajského stavebného úradu v Bratislave, a to i napriek tomu, že z dôvodov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 07.04.2011 sp. zn. 8Sžo/213/2010 toto zistenie výslovne nevyplýva, nakoľko po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu nebolo preukázané, že v porovnaní s predchádzajúcimi skutkovými zisteniami sa podstatným spôsobom zmenili skutkové okolnosti rozhodné pre posúdenie včasnosti podania žaloby.

Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky (pozri k tomu bližšie nálezy Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. III. ÚS 341/07 z 01.07.2008, sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo 04.05.2010 alebo sp. zn. III. ÚS 70/2010 z 01.11.2010 -www.concourt.sk ) ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nepredstavuje iba viazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.

K citovanému záveru vyslovenému v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky treba v danej veci zdôrazniť, že zo žiadneho ustanovenia správneho poriadku ani komentárov k nemu ani z judikatúry nevyplýva, že pri včasnosti podania správnej žaloby treba striktne vychádzať iba z doručenia napadnutého rozhodnutia verejnou vyhláškou vyvesenou na úradnej tabuli úradu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Naopak podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky takýto zúžený výklad odporuje účelu ustanovenia § 26 ods. 2 správneho poriadku ako aj zásade informovanosti účastníkov správneho konania zakotvenej v ustanovení § 3 ods. 5 správneho poriadku a je i v rozpore s účelom, zmyslom a podstatou správneho súdnictva poskytovať efektívnu ochranu verejným subjektívnym právam fyzických a právnických osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Pri zúženom výklade ustanovenia § 26 ods. 2 správneho poriadku, ktorý zaujal krajský súd by novela tohto ustanovenia zákonom č. 527/2003 Z. z., ktorá uložila správnemu orgánu informovať o rozhodnutí súčasne iným spôsobom, stratila akýkoľvek zmysel. Nesplnenie si povinnosti žalovaného informovať o rozhodnutí súčasne s tým, ako ho vyvesil na svojej úradnej tabuli, nemôže byť interpretované v neprospech účastníkov konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky taktiež pripomína, že generálna interpretačná a realizačná klauzula ustanovuje, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou (čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Výklad každej právnej normy (právneho predpisu) musí byť konformný s ústavou ako základným zákonom štátu s najvyššou právnou silou. V prípade, že vec pripúšťa rôzny výklad, orgán aplikujúci právo je v konkrétnej veci povinný uprednostniť ústavne konformný výklad (k tomu pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 15/98 z 11.03.1999 - www.concourt.sk ).

Preto ak krajský súd bezdôvodne nerešpektujúc právny názor najvyššieho súdu, ktorý je pre neho záväzný (§ 250ja ods. 4 OSP), a v rozpore s ním zaujal výklad, ktorý pri nie jednoznačnom znení aplikovaného zákonného ustanovenia (§ 26 ods. 2 správneho poriadku) nerešpektuje právo účastníkov na spravodlivé súdne konanie, t. j. výklad ústavne nekonformný, jeho rozhodnutie je nevyhnutné považovať za arbitrárne, svojvoľné, a tým priamo zasahujúci do základného práva účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (k tomu pozri napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. I. ÚS 338/06 z 03.11.2006, sp. zn. III. ÚS 154/2010 z 05.10.2010, sp. zn. I. ÚS 118/2010 z 11.11.2010, či sp. zn. III. ÚS 259/2010 z 25.08.2010 - www.concourt.sk ).

Na základe uvedených okolností neostávalo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky iné, ako uznesenie krajského súdu znova podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 221 ods. 1 písm. f/ OSP zrušiť a vec mu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 221 ods. 2 OSP vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd súc viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveným v uznesení sp. zn. 8Sžo/213/2010 zo 07.04.2011 ako aj v tomto uznesení (§ 250ja ods. 4 OSP) vec meritórne prejedná a o nej rozhodne.

V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.