5Sžp/5/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne obchodnej spoločnosti C. T. S., s. r. o., so sídlom K., proti žalovanému Ústrednému kontrolnému a skúšobnému ústavu poľnohospodárskemu v Bratislave, so sídlom Matúškova 21, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného a o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Krajského

súdu v Nitre z 30. decembra 2010, č. k. 11S/130/2010-58, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre

z 30. decembra 2010, č. k. 11S/130/2010-58   z r u š u j e   a vec mu   v r a c i a   na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) zastavil podľa

§ 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) konanie o žalobe žalobkyne,

ktorou sa táto domáhala preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu

podľa § 249 OSP, konkrétne zrušenia Povolenie na dovoz súbežného prípravku na ochranu

rastlín G. 360SL zo dňa 24. novembra 2009, č. j. ORP/2780/2009 vydané žalovaným a vrátenia vec žalovanému na ďalšie konanie. V dôvodoch žaloby namieta,   že

povinnosti jej uložené v Povolení pre G. 360SL sú v rozpore s ustanoveniami článkov 28, 29 a 30 Zmluvy o Európskej únii a Zmluvy o založení európskeho spoločenstva (t. č. články 34,

35 a 36 zmluvy o fungovaní Európskej únie) a uložením oznamovacej povinnosti v lehote 10

dní odo dňa dovozu (množstvo, miesto uskladnenia, zoznam odberateľov s uvedením

ich adries) znevýhodňujú žalobkyňu (ako aj ďalší okruh súťažiteľov) v obchodovaní s tými

istými prípravkami, ktorým takto komplikuje prístup na trh v Slovenskej republike,

a to predovšetkým tým, že povinnosti ukladané konkurenčným subjektom obchodujúcim 5Sžp/5/2011

s referenčnými prípravkami (teda rovnakými prípravkami ako sú súbežné prípravky, ktoré

dováža žalobca) v rozsahu takom ako žalobcovi uložené nebývajú a neboli.

Krajský súd konanie o žalobe podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil s poukazom

na ustanovenia § 103, § 244 ods. 2 a § 247 ods. 1, 2 OSP a § 2 písm. a/, § 3 ods. 1 písm. c/,  

§ 10 ods. 3, § 11 ods. 20 a § 34 ods. 2 písm. b/ zákona č. 193/2005 Z. z. o rastlinolekárskej

starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 193/2005 Z. z.“), keď dospel

k názoru, že takéto povolenie nemá náležitosti rozhodnutia vydaného podľa zákona

č. 193/2005 Z. z., ani podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), na ktorý síce zákon  

č. 193/2005 Z. z. odkazuje v ustanovení § 34 ods. 1, ale s dodatkom „ak tento zákon

neustanovuje inak“. Krajský súd poukázal na to, že tieto výnimky zákon č. 193/2005 Z. z.

taxatívne uvádza v § 34 ods. 2 a podľa písm. b/ tohto ustanovenia všeobecný predpis

o správnom konaní sa nevzťahuje na povolenie uvádzať na trh a používať súbežný prípravok

alebo používať súbežný prípravok na osobnú spotrebu podľa §10 ods. 3.

Zhodne s názorom žalovaného i krajský súd poukázal na ustanovenie § 11 ods. 20

zákona č. 193/2005 Z. z., z ktorého vyplýva, že žalovaný vydá rozhodnutie v súlade s § 46  

-§ 47 správneho poriadku iba pokiaľ ide o registráciu, ale nie o povolenie podľa § 10 ods. 3,

pričom z tohto ustanovenia vyplýva aj to, že žalovaný ako kontrolný ústav na úseku

rastlinolekárskej starostlivosti môže uložiť držiteľovi povolenia podľa § 10 ods. 3 povinnosti

súvisiace s uvádzaním prípravku na trh so skladovaním a podobne, a toto oprávnenie

mu vyplýva z jeho povinnosti vykonávať kontrolu používania prípravkov na ochranu rastlín

(§ 25 zákona).

Vzhľadom na vyššie uvedené potom podľa názoru krajského súdu povolenie

žalovaného, ktoré žiada žalobca preskúmať, nemá náležitosti rozhodnutia vydaného

v správnom konaní, ktoré by podliehalo súdnemu prieskumu podľa § 244 ods. 1 OSP

v spojení s § 247 ods. 2 OSP, teda že by išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych

opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú. Nadobudlo právoplatnosť.

Krajský súd vyslovil tiež názor, že ak by mal žalovaný v danom prípade vydať

rozhodnutie na dovoz súbežného prípravku na ochranu rastlín, musela by takáto povinnosť

pre neho vyplývať priamo zo zákona a v prípade, že by žiadateľ nebol spokojný s takýmto

rozhodnutím, o opravnom prostriedku by podľa § 24 písm. c/ zákona č. 193/2005 Z. z. muselo

rozhodovať príslušné ministerstvo, ktoré riadi výkon štátnej správy v oblasti rastlinolekárskej

starostlivosti podľa citovaného zákona, teda dvojstupňovitosť správneho konania by bola

zachovaná a boli by splnené podmienky podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho 5Sžp/5/2011

poriadku na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu,

ktorému zákonodarca zveril rozhodovanie o právach a právom chránených záujmov fyzických

a právnických osôb podľa zákona č. 193/2005 Z. z. o rastlinnej starostlivosti.

Záverom krajský súd skonštatoval, že tieto podmienky v preskúmavanej veci splnené

neboli, lebo vydané povolenie, ktoré žalobca považuje za rozhodnutie správneho orgánu,

nespĺňa zákonom predpísané podmienky podľa § 244, § 247 OSP a nasl..

O náhrade trov konania krajský súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na ňu právo

(§146 ods. 1 písm. c/ OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).

Proti tomuto uzneseniu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie domáhajúc

sa jeho zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie dôvodiac tým, že postupom

krajského súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a rozhodnutie krajského súdu

navyše je aj zmätočné.

S poukazom na ustanovenie § 248 OSP, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 22. januára 2009 sp. zn. I. ÚS 354/08-50, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

vo veci sp. zn. 1Sžo/3/2007, jeho rozsudok z 29. apríla 2002 sp. zn. 6Sž/196/2001 a jeho

uznesenie vo veci sp. zn. 2Sžo/51/2005 mala za to, že je nutné konštatovať, že žaloba, ktorou

bolo napadnuté Povolenie ORP/2780/2009 (ďalej aj „Povolenie“) spĺňa všetky zákonom

predpísané náležitosti a nejestvuje dôvod na zastavenie konania podľa §-u 250d ods. 3 OSP,

a to z nasledovných dôvodov:

- jedná sa o rozhodnutie vydané správnym orgánom, ktorým je žalovaný ako štátny orgán

na úseku rastlinolekárskej starostlivosti v zmysle ustanovenia §-u 23 zákona č. 193/2005 Z. z.,

- Povolenie zakladá práva a povinnosti pre žalobcu, tak ako sa to vyžaduje v súlade

s ustanovením §-u 244 ods. 2 OSP,

- Povolenie je rozhodnutím orgánu štátnej správy, proti ktorému nie je možné podať

odvolanie, a preto je právoplatným,  

- žalobkyňa bola uložením povinností v napadnutom Povolení ukrátená na svojich právach,

tak ako to vyžaduje ustanovenie §-u 247 ods. 1 OSP.

Zároveň žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Žalovaný na odvolanie žalobkyne zaslal súdu písomné „stanovisko“ (správne vyjadrenie - § 114 ods. 2 v spojení s § 211 ods. 2, § 209a ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta

prvá OSP), v ktorom zastáva právny názor, že Krajský súd v Nitre sa riadne oboznámil

s celým pripojeným spisovým materiálom ako aj námietkami žalobcu a vyslovil správny 5Sžp/5/2011

právny záver. Podotkol, že krajský súd procesnoprávne nepochybil, a keďže vychádzal

zo správneho právneho názoru, rozhodol vo veci tak, ako je uvedené vo výroku citovaného

uznesenia.

Záverom, vzhľadom na uvedené, žiadal „Krajský súd v Nitre, aby „Odvolanie“

navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre pod č. j.: 11S/130/2010-58 ako právne

nedôvodné odmietol“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10

ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§250ja

ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nemožno považovať

za vecne správne.

Podľa   čl. 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou Ústavy Slovenskej republiky, súdy

preskúmavajú aj   zákonnosť rozhodnutí   orgánov verejnej   správy a zákonnosť rozhodnutí,

opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach

ukrátený   rozhodnutím   orgánu   verejnej   správy,   môže sa obrátiť na   súd, aby preskúmal

zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie

byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa § 244 ods. 2 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov

záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon

zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti

verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“).

Podľa ustanovenia § 244 ods. 3 veta prvá OSP rozhodnutiami   správnych orgánov

sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré

zakladajú, menia alebo   zrušujú oprávnenia alebo povinnosti fyzických alebo právnických

osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických

alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení   tejto   hlavy   sa postupuje   v prípadoch,

v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená 5Sžp/5/2011

rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd   preskúmal zákonnosť tohto

rozhodnutia a postupu.  

Podľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí správneho   orgánu   vydaného   v   správnom

konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní

riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Napokon podľa § 247 ods. 3 OSP predmetom preskúmania môže byť za podmienok

ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému   zákon nepripúšťa opravný

prostriedok, ak sa stalo právoplatným.

Podľa § 248 OSP súdy nepreskúmavajú:

a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce

sa vedenia konania,

b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo

technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania,

zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti,

c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo

fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,

d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony.

Z citovaných právnych noriem, najmä z čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky

vyplýva, že vo veci žalobkyne, ak by sa domáhala preskúmania rozhodnutí žalovaného,  

by bola daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve rozhodovať o rozhodnutiach

žalovaného najmä so zreteľom na to, že podľa tvrdení žalobkyne tieto rozhodnutia porušujú jej základné práva.

Prvou podmienkou preskúmania rozhodnutia správneho orgánu na základe žaloby

je v zmysle § 244 ods. 3, OSP, ktorý všeobecne ustanovuje, aké rozhodnutia môžu byť

preskúmané v správnom súdnictve na základe žalôb, že musí ísť o také rozhodnutia orgánov

verejnej správy, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo

právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti

fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

5Sžp/5/2011

Druhou podmienkou je, že musí ísť o také rozhodnutie, ktorým bola fyzická alebo

právnická osoba ukrátená na svojich právach, pretože v správnom súdnictve prejednávajú

súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola

na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom   správneho orgánu, a žiada, aby súd

preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1OSP).

Treťou podmienkou je, že musí ísť o právoplatné rozhodnutie správneho orgánu  

(§ 247 ods. 2 a 3 OSP). To znamená, že predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy

piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je, aby pri rozhodnutí orgánu verejnej správy

vydaného v správnom konaní   išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných

prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 OSP), alebo

rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré sa stalo právoplatným aj v dôsledku toho, že proti

nemu   príslušná procesná norma (obsiahnutá hoci v hmotnoprávnom predpise správneho

práva) nepripúšťa opravný prostriedok, a preto právoplatnosť nastáva spravidla po doručení

správneho rozhodnutia poslednému účastníkovi správneho konania, ak zákon neustanovuje

inak (§ 247 ods. 3 OSP).

Štvrtou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby mohol súd v správnom súdnictve

rozhodnutie správneho orgánu preskúmať, je to, že nejde o rozhodnutie, ktorého preskúmanie

je vylúčené podľa § 248 OSP. Okrem toho ústavne   súladný výklad   ustanovenia § 248

OSP vyžaduje, aby súd v správnom súdnictve zisťoval, či rozhodnutie orgánu verejnej správy

(správneho orgánu), ktoré mu bolo   príslušným   spôsobom   predložené   na preskúmanie

jeho zákonnosti,   sa svojím obsahom súčasne   nedotýka základných   práv alebo slobôd

účastníka   konania, ktoré   mu zaručuje Ústava Slovenskej   republiky   alebo   príslušná

medzinárodná   zmluva o ľudských právach a základných slobodách.

Podľa nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky i rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov

verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť

práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb.

Súdna prax doteraz ustálila, že rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie,

ktorým sa zakladajú,   menia, rušia alebo ktorým   môžu byť priamo   dotknuté práva

a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb.

5Sžp/5/2011

Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa v zmysle uvedených podmienok súdneho

prieskumu a ustálenej súdnej praxe považujú aj povolenia (pozri k tomu napr. nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci I. ÚS 354/08) alebo aj listy s charakterom

rozhodnutia vydané príslušným   orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné akty

správnych orgánov uvedené v ustanovení § 3 ods. 6 správneho poriadku. Aj keď sa na proces

vydávania týchto aktom výslovne nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,

v zmysle § 3 ods. 6 správneho poriadku, ktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá

(obsahujúce všeobecné právne princípy správneho konania bez ohľadu na limitujúce zákonné

ustanovenia v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom ministrov na pôde Rady

Európy), platí, že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 5

sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných

podobných opatrení.

Takto potom pre rozhodnutie   v danej veci   bolo potrebné   posúdiť, či žalobou

napadnuté Povolenie na dovoz súbežného prípravku na ochranu rastlín G. 360SL zo dňa 24. novembra 2009, č. j. ORP/2780/2009 vydané žalovaným (ako štátnou rozpočtovou

organizáciou, ktorej základnou úlohou je výkon štátnej odbornej kontroly a skúšobníctva v podmienkach rezortu poľnohospodárstva ako aj štátny odborný dozor nad kvalitou vstupov

do poľnohospodárstva) podľa § 10 ods. 3 zákona č. 193/2005 Z. z. je iným rozhodnutím,

ktoré podľa § 244 ods. 2 a ods. 3 veta prvá OSP podlieha preskúmaniu súdom.

Vychádzajúc zo zhora citovaných zákonných ustanovení, uvedených zásad ako

aj ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (na ktorú poukazuje aj žalobkyňa vo svojom odvolaní), záver krajského súdu

vyslovený v napadnutom uznesení nemôže obstáť.

Treba vytknúť súdu prvého stupňa, že stotožniac sa aj s tvrdením žalovaného,

predčasne uzavrel,   že predmetné povolenie nie je rozhodnutím vydaným podľa správneho

poriadku a nemá jeho náležitosti, čím   nejde o o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych

opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť, a preto nemôže

podliehať súdnemu prieskumu. Takéto právne posúdenie veci nie je dostatočné. Preto,

ak prvostupňový súd konanie zastavil z dôvodov uvedených v napadnutom uznesení, dopustil 5Sžp/5/2011

sa závažného procesného pochybenia, a to tým, že žalobkyni odňal možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil

účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok

dáva. Krajský súd na zastavenie konania použil zákonný dôvod, na aplikáciu ktorého neboli

splnené skutkové a zákonné predpoklady. Vyvodené závery krajského súdu vychádzajú

z nedostatočného a tým aj nesprávneho právneho posúdenia veci. V takomto prípade

sa zastavenie konania považuje za odmietnutie spravodlivosti a porušenie ústavného princípu

základného práva na súdnu ochranu.

Po zohľadnení vyššie uvedených skutočnosti a zákonných ustanovení Najvyšší súd

Slovenskej republiky nemohol považovať rozhodnutie krajského súdu o zastavení konania

za vecne správne, a preto ho podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP s poukazom na § 250ja ods. 3

veta druhá OSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd

rozhodne o žalobe zákonným spôsobom, včítane náhrady trov celého súdneho konania (§ 224

ods. 3 OSP v spojení s § 246c veta prvá OSP).

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov

3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 01. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. mája 2011  

JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová