5Sžp/4/2013

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a členov senátu JUDr. Jany Baricovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci navrhovateľa Pozemkového spoločenstva Hutírová, so sídlom v Dolnom Kubíne, Bziny 2106/28, zastúpeného JUDr. Vincentom Pribulom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Športovcov 1174/2, proti odporcovi Okresnému úradu Žilina (pôvodne Krajskému úradu životného prostredia), so sídlom v Žiline, Janka Kráľa 4, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu z 10. apríla 2012, č. k. 2012/64/Kr, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 16. novembra 2012, č. k. 22Sp/29/2012-33, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 16. novembra 2012, č. k. 22Sp/29/2012-33 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu z 10. apríla 2012, č. k. 2012/64/Kr z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 629,69 eura na účet JUDr. Vincenta Pribulu, advokáta v Dolnom Kubíne, č. účtu M., vedený vo VÚB, a. s. pobočka Dolný Kubín, do troch dní.

Odôvodnenie

Rozsudkom zo 16. novembra 2012, č. k. 22Sp/29/2012 Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) potvrdil napadnuté rozhodnutie, ktorým vtedajší Krajský úrad životného prostredia v Žiline rozhodol o priznaní náhrady podľa § 61 ods. 1 a 9 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „ZOPK“) za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov na území Národného parku Malá Fatra v Prírodnej rezervácii Paráč s piatym stupňom ochrany v sume 15.320,- eur navrhovateľovi. Krajský súd postupujúc podľa § 250l a nasl. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia, zamerajúc sa na námietky navrhovateľa obsiahnuté v jeho opravnom prostriedku. Spornou otázkou a dôvodom pre podanie opravného prostriedku navrhovateľom bola výška priznanej náhrady a spôsob jej určenia, osobitne znalecký posudok R. č. 7/2012, proti ktorému navrhovateľ predložil písomné vyjadrenie R. z 23. februára 2012, spochybňujúc východiska skoršie uvedeného znaleckého posudku.

Krajský súd sa pri svojom prieskume zameral na logickosť záverov znalca R. ustanoveného odporcom a konfrontoval ich s námietkami navrhovateľa. Dospel k záveru, že tento znalecký posudok vychádza z logických základov, rovnako tak jeho závery sú logické. Preto ho mal za hodnoverný a výpovedný dôkaz. Následne sa zameral na čiastkové námietky navrhovateľa týkajúce sa absencie obhliadky na mieste, použitej metódy, absencie zisťovania aktuálnych cien konkrétneho porastu v mieste a čase, a pod., ako aj na námietky týkajúce sa rozporu tohto posudku s nariadením vlády č. 438/2005 Z. z. a vyhláškou č. 492/2004 Z. z., či použitých Sortimentačných tabuliek hlavných drevín - Petráš, Nociar rok 1991. Námietky vyhodnotil ako neopodstatnené a nemajúce vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporcu. O trovách konania krajský súd rozhodol poľa § 250k ods. 1 OSP a § 250l ods. 2 OSP a neúspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 OSP, § 250l ods. 2 OSP) odvolanie navrhovateľ a žiadal, aby ho Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zrušil a vec krajskému súdu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. Vo vzťahu ku kvalite dreva dal odporca do pozornosti súdu, že drevo zo stromov napadnutých lykožrútom nestráca svoju kvalitu automaticky. Lykožrút neznehodnocuje drevo, ale vyhrýzaním lyka zamedzuje prúdeniu živín, v dôsledku čoho dochádza k vysychaniu stromu. K poškodeniu dreva dochádza až po tom, ako strom uhynie, resp. 1 - 1 rok po uschnutí kmeňa, kedy sa doň zavŕtavajú ďalšie škodce znehodnocujúce už priamo drevo stromu. O hodnote dreva svedčí aj skutočnosť, že lykožrútom napadnuté porasty vyťažené na základe udelenej výnimky boli predané za cenu 125 eur / m3, o čom predložil faktúru č. 62010 z 22. júna 2010. Rozhodnutie odporcu č. 2010/00097/Tru, ktorým bola povolená výnimka zo zákazov zásahu podľa § 16 ods. 1 písm. b/ a f/ ZOPK do JPRL č. 127b v objeme cca 117 m3 a ktorý nepovolil výnimku z § 16 ods. 1 písm. a/ v znení § 15 ods. 1 písm. d/ ZOPK pri súčasnom určení podmienok realizácie udelenej výnimky, bolo vydané len asi dva mesiace skôr, 26. apríla 2010. Trhová cena v danom čase bola výrazne vyššia, než koľko priznal odporca ako náhradu. Poukázal tiež na stanovisko R., ktorý uviedol, že nepovolená ťažba smrekového dreva, ktoré v mieste a sledovanom čase má kvalitu prevažne I. a II. akostnej triedy, ojedinelé III. A, B akostnej triedy, takže stredná hodnota kvality sledovaného dreva sa pohybuje v priemernej akostnej triede II a lepšej. Vychádzajúc z podkladov uverejnených v Spravodajcovi Národného lesníckeho centra č. 4/2009, tabuľky č. 2, za štvrtý štvrťrok 2009 stredné Slovensko dosahovalo priemernú trhovú cenu predaja na odvoznom mieste bez DPH cenu 144 eur / m3, čo je po odpočítaní skutočných nákladov obhospodarovateľa na ťažbu a priblíženie na odvozné miesto (20 eur) 124 eur / m3 bez DPH na pni. Na základe týchto údajov navrhovateľa žiadal od odporcu náhradu vo výške trhovej hodnoty dreva na pni, t. j. 105 eur / m3 (125 eur / m3 znížených o 20 eur / m3 nákladov na ťažbu a priblíženie). Namietal, že krajský súd sa nesprávne vysporiadal s jeho námietkami uvedenými v opravnom prostriedku proti neprimerane malej výške náhrady a spôsobu jej určenia. Zdôraznil, že v prejednávanej veci nešlo o ťažbu rozsiahleho lesného ťažobného územia, čomu by mohol zodpovedať spôsob určenia hodnoty dreva R. pre potreby určenia výšky náhrady, ale o konkrétny presne ustanovený počet stromov. Uviedol, že pôvodne žiadal o výnimku zo zákazu ťažby a vyvezenia dreva (§ 16 ods. 1 písm. b/ a f/ ZOPK) v celkovom objeme 550 m3. Na základe tejto žiadosti mu odporca povolil ťažbu v objeme 117 m3, pričom odporca sám označil 50 kusov smrekových drevín. Vo zvyšnej časti 443 m3 odporca ťažbu nepovolil, ale priznal za ňu náhradu, ktorej výška je predmetom sporu v tomto konaní. Nevhodnosť použitej metódy pre určenie hodnoty drevín, za ktoré sa poskytovala náhrada, ďalej vyplýva z určenia akostných tried v rozsahu I, II, IIIA, IIIB, V, palivo a odpad, a z percentuálneho určenia pre každú z tried. Táto metóda je podľa navrhovateľa aplikovateľná len v prípadoch ťažby kalamitného dreva vo veľkom rozsahu (niekoľko hektárov), nie na objem, o ktorý sa jedná v tunajšej veci, kde sa náhrada priznáva za 443 m3 (cca 230 stromov). Rozhodnutie odporcu je podľa navrhovateľa v rozpore s čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), v zmysle ktorých ak dôjde k zásahu do vlastníckych práv dotknutých subjektov, bolo by v rozpore so zákonom o ochrane prírody a krajina, ako aj s ústavou, ak by vlastníkovi, ktorý je povinný strpieť obmedzenia, v dôsledku ktorých dochádza k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, právo na náhradu zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania sa vtakomto prípade určovalo podľa kritérií, ktoré sa používajú na ocenenie veľkých niekoľko hektárových plôch. Navrhovateľ ďalej namietal aj pochybenie súdu zakladajúce porušenie čl. 48 ods. 1 ústavy, t. j. práva na zákonného sudcu. Poukázal na to, že vec bola pôvodne pridelené do senátu predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej pod sp. zn. 20S/42/2012. Následne, bez toho, že by bol navrhovateľ nejako upovedomený o dôvodoch, bola vec preradená sudkyni JUDr. Jane Martinčekovej a bola jej pridelená sp. zn. 22Sp/29/2012. JUDr. Martinčeková nie je podľa navrhovateľa zákonnou sudkyňou v tejto veci.

Odporca využil svoje právo a k odvolaniu navrhovateľa predložil svoje písomné vyjadrenie. Vo vzťahu k navrhovateľom namietanej metóde pre určenie ceny porastov požiadal odporca o stanovisko znalca Ing. Valacha, ktoré vo vyjadrení odcitoval. Znalec uviedol, že pri uplatnení náhrad podľa ZOPK a nariadenia vlády č. 438/2005 Z. z. sa vychádza z ceny dreva na pni, t. j. zo všeobecnej hodnoty lesného porastu v skutočnom veku. Táto hodnota sa vypočítava podľa vyhlášky MS SR č. 492/2004 Z. z., pričom na základe predchádzajúcej skúsenosti sa neadekvátnosť (nízka výška) náhrady dala predpokladať. V tunajšej veci bola nespracovaná ťažba určená povinným orgánom, preto mohol využiť stanovenie ceny dreva na pni inou objektívnejšou metódou za predpokladu dodržania určitých ekonomických zásad a princípov, s možnosťou použitia vstupných veličín už raz zistených v teréne. Z uvedeného dôvodu sa stanovila sortimentačná štruktúra nespracovanej hmoty Na základe vstupov (stredná hrúbka dreviny, podiel kvalitatívnych tried, podiel poškodených kmeňov) bol stanovený podiel akostných tried výrezov v percentách, ktorý po prenásobení 433 m3 reprezentuje sortimentačnú štruktúru daného množstva drevnej hmoty bez kôry so zákazom ťažby. Použité sortimentačná tabuľky sú oficiálny dokument v tejto oblasti, vypracovaný renomovanými odborníkmi slúžiaci vo výskume a praxi lesného hospodárstva. V texte tabuliek sa neuvádza ich použitie len za „akési veľké celky“, naopak z textu ich použitia na str. 1-12 jasne vyplýva, že sa použijú ako stromové závislosti od taxačných veličín stromu, resp. ako porastové, v závislosti od vstupných taxačných veličín porastu. Objem 433 m3 možno pokojne klasifikovať ako porast (podľa zásoby na 1 ha to reprezentuje porast o výmere cca 1,21 ha). Každá kvalitatívna trieda v sortimentačných tabuľkách má svoje parametre (znaky), ktoré určuje STN 480055 - kvalitatívne triedenie ihličnatej guľatiny Poukázal na to, že v danej lokalite šiesteho vegetačného stupňa ochranného lesa vo veku 175 rokov je 100 % dosiahnutie len tohto uvedeného kritéria utópiou (naopak sortimentačná tabuľky zreálňujú zastúpenie kvalitatívnej triedy B1, s ohľadom na stav lesného porastu len na 4,5 % (naopak udávajú aj podiel akostnej triedy I - 2,3 %). Kritéria kvality na výrezy B1 sú náročné, pretože výrezy tejto triedy sú určené na: výrobu dýh lupa ním (tzv. lúpačka), preglejkových dosiek, zápalkárskych výrezov, výrezov na športové a iné potreby (zdravotníctvo) ako aj sudárske výrezy. Tento dôležitý fakt, podľa R., znalecký posudok R. úplne opomenul a naopak mylne zatriedil 433 m3 drevnej hmoty do kvalitatívnej triedy II (B1), a to bez ohľadu na fingovaný doklad od domnelého kupca. Zdôraznil, že takýto lapsus si znalec jednoducho nemôže dovoliť, pretože to odporuje §16 ods. 2 zákona o znalcoch. V ďalšom kroku Ing. Valachovič uplatnil pre kvalitatívne triedy odpovedajúce jednotkové ceny dreva z oficiálneho zdroja, ktorým je Lesnícky trhový informačný systém (LTIS) - priemerné ceny dodávok sortimentov surového dreva v neštátnych lesoch za 4. štvrťrok 2009 (bez DPH, lokalita expedičný sklad na www.ForesPortal.sk v odbornej sekcii). Tento výkaz plnia obhospodarovatelia lesov štátnych i neštátnych, pričom nesprávne údaje sú zo spracovania vylúčené a vyhodnocuje ho štvrťročne NLC Zvolen. Z tabuľky vybral Ing. Valach údaje o tom, že neštátne lesy neobchodovali v kvalitatívnej triede smrek II za 144 eur / m3, ale len za 77,24 eur / m3, ďalej že priemerná cena surového ihličnatého dreva v neštátnom sektore tuzemsko dosiahla v priemere 31,23 eura / m3 (to je vlastne priemerná cena dreva na pni) a napokon v jeho znaleckom posudku je stanovená cena dreva na pni priemerne na: 50,09 - 15,96 = 34,13 eura / m3 a nie je 15,96 eura / m3, ako je uvedené v odvolaní. Na záver svojho vyjadrenia Ing. Valach pridal niekoľko poznámok o lesnom poraste 127b - predmete znaleckého skúmania. Vyjadril poľutovanie, že „máme opäť počasie nie príliš vhodné na vonkajšiu pochôdzku“. Avšak z opisu porastov platného programu starostlivosti o les (PSL) - prírodné pomery mal za to, že sa jedná o tzv. nepravé smrečiny v hospodárskom súbore lesných typov (HSLT) 628- vrcholové bučiny s jedľou a smrekom, v cieľovom hospodárení (po obnove) by zastúpenie drevín malo byť nasledovné: buk 50-80 %, smrek 15-40 %, Jd, Sc do 10 %, cenné list. a jarabina do 15 %, porast jeprestarnutý, sucháre, zlomy, vývraty, poškodený na 50 % imisiami, z hospodárskeho hľadiska bez zásahu v stupni ochrany 5, to všetko na obdobie platnosti PSL 2006-2015. Poškodenie imisiami je dlhodobé poškodenie lesného porastu (aj pôdy) v závislosti od stupňa defoliácii korún, so stratou objemového prírastku daných podmienkach od 15 do 30 % (Petráš a kol. 1991). Vo veku 175 rokov má porast len nepatrný, resp. nulový výškový a hrúbkový prírastok, tento porast v danom veku už nefruktifikuje. Pre uplatnenie dodávkových cien sortimentov u väčších subjektov sa bežne doužíva ich vlastný potvrdený cenník výrezov surového dreva na príslušný rok. Je to v nápočte náhrad ideálny stav, znalec môže cenník bez obáv použiť k znaleckej činnosti. Naopak akýkoľvek doklad o predaji určitého množstva výrezov z ťažby je vždy „zahalený rúškom tajomstva“ a ja by som ho nikdy do znaleckého posudku neprijal. Na záver mi nedá uviesť nasledovné: aj v podmienkach voľného trhu musia v spoločnosti platiť určité odborné a morálne pravidlá, ktoré z pozície žiadateľa o náhrady a najmä znalca musia byť rešpektované. K námietke porušenia práva na zákonného sudcu sa odporca nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je namieste priznať úspech.

Napadnuté rozhodnutie bolo vydané Krajským úradom životného prostredia v Žiline. Následne, zákonom č. 345/2012 Z. z. boli s účinnosťou od 01. januára 2013 krajské úrady životného prostredia zrušené (§ 1 písm. d/) a ich pôsobnosť prešla na obvodné úrady životného prostredia v sídle kraja (§ 3 ods. 1). Zákonom č. 180/2013 Z. z. s účinnosťou od 01. októbra 2013 prešla dovtedajšia pôsobnosť obvodných úradov životného prostredia v sídle kraja na okresné úrady v sídle kraja (§ 9 ods. 3). Najvyšší súd preto v konaní pokračoval s Okresným úradom Žilina, ktorého aj ako odporcu označil v záhlaví tohto rozsudku.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 OSP).

Podľa ustanovení tretej hlavy druhej časti OSP sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov (§ 250l ods. 1 OSP).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.

Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma ajprocesné pochybenia správneho orgánu namietané v opravnom prostriedku, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP, § 250l ods. 2 OSP).

Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka výšky náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania lesných pozemkov podľa § 61 ods. 1 ZOPK na území Národného parku Malá Fatra v Prírodnej rezervácii Paráč s piatym stupňom ochrany podľa zákona, v katastrálnom území E. vo vlastníctve a v obhospodarovaní navrhovateľa, v jednotkách priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „JPRĽ“) č. 127B v rozsahu zákazu spracovania vyvezenia 433 m3 kalamitného dreva na základe rozhodnutia KÚŽP č. 2010/00097/Tru z 26. apríla 2010 a na základe kontrolného znaleckého posudku č. 7/2012, vypracovaného znalcom v odbore Lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty lesov R..

Náhradu odporca priznal vo výške 15.320,- eur, zatiaľ čo navrhovateľ žiadal priznanie náhrady v sume 46.005,- eur na základe znaleckého posudku vypracovaného znalcom v odbore lesníctvo, odvetvie odhad hodnoty lesov R..

V konaní o náhrade odporca, s poukazom na to, že ide o odbornú otázku, poveril znalca R. vypracovaním kontrolného znaleckého posudku. Postupoval tak s ohľadom na vyjadrenie Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy NP Malá Fatra, v zmysle ktorého znalec R. „použil jednoznačne nesprávne vstupné údaje pre výpočet“ náhrady, pričom reálna ujma sa pohybuje niekde na úrovni 50 % ujmy podľa znaleckého posudku R..

Lesné pozemky, o ktorých obhospodarovanie ide, sa nachádzajú v území Prírodnej rezervácie Paráč, kde platí 5. stupeň ochrany, t. j. obmedzenia uvedené v § 16 ZOPK.

Podľa § 61 ods. 1 ZOPK vlastník pozemku je povinný strpieť obmedzenia a opatrenia vyplývajúce zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených týmto zákonom alebo na jeho základe. Ak dochádza v dôsledku týchto obmedzení a opatrení k obmedzeniu bežného obhospodarovania pozemkov, patrí mu náhrada vo výške zodpovedajúcej tomuto obmedzeniu bežného obhospodarovania; to neplatí pre vlastníka súkromného chráneného územia a jeho ochranného pásma, ak sa obmedzenie týka bežného obhospodarovania v tomto území a na pozemkoch vo vlastníctve štátu.

Podľa § 81 ods. 1 ZOPK na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správneho poriadku), (ďalej len „správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 34 správneho poraidku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi (odsek 1). Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (odsek 2). Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (odsek 3). Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu (odsek 4). Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (odsek 5). Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať (odsek 6).

Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, akopoužil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Proces hodnotenia dôkazov predstavuje dôležitú súčasť rozhodovacieho procesu v správnom konaní. Pri hodnotení dôkazov ide o myšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti. Správny orgán pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o tieto dôkazy môže oprieť svoje zistenia ohľadne skutku, t. j. či sú pre zistený skutkový stav upotrebiteľné.

Dokazovanie predstavuje aj verifikačný proces, pri ktorom správny orgán zvažuje, ktorý dôkaz je využiteľný a z hľadiska dokazovania významný a ktorý je pre rozhodnutie vo veci bezvýznamný. Ak správny orgán vyradí určitý dôkaz ako bezvýznamný, už sa týmto dôkazom ďalej nezaoberá.

Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich zákonnosti správny orgán posudzuje, či dôkazy boli získané a vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu alebo či z tohto hľadiska možno vyčítať aj určité chyby, t. j. či ide o dôkazy zabezpečené v súlade so zákonom, alebo o dôkazy nezákonné. Na dôkazy, ktoré boli získané alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, nemožno prihliadnuť.

Správny orgán považuje vykonaný dôkaz za pravdivý, pokiaľ nebol preukázaný opak. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti dochádza správny orgán k záveru, ktoré skutočnosti na základe dôkazov pre rozhodnutie významných a zákonných možno považovať za pravdivé a ktoré pravdivé nie sú (bližšie pozri aj ZSP 3/2007, s. 113).

Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. Správny orgán môže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov len potom, ak vykonal všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch.

Ako bolo uvedené vyššie, jedným z kľúčových problémov v prejednávanej veci je existencia rozporu dvoch znaleckých posudkov vypracovaných za účelom vyčíslenia náhrady podľa § 61 ods. 1 ZOPK. Zjavný rozpor medzi závermi znalcov sa odporca pokúšal odstrániť jednak cestou vzájomných stanovísk a vyjadrení znalcov, ako aj získaním vyjadrení, resp. odporúčaní Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správu Národného parku Malá Fatra. Toto osebe však nestačí, pretože ide z hľadiska správneho konania len o ďalšie získavanie podkladov pre rozhodnutie, ktoré samé podliehajú hodnotiacemu procesu. Najvyšší súd nemohol nechať bez povšimnutia, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vo svojej súčasnej podobe necháva veľa priestoru na pochybnosti o správnosti určenej náhrady. Vyvoláva dojem, že odporca bez ďalšieho odmietol listiny, vyjadrenia a námietky navrhovateľa len na základe odporúčania Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Malá Fatra, respektíve, že len urobil matematické porovnanie názorov na výšku náhrady vyslovených v konaní a vybral to s početnejším zastúpením. Fakticky tak preniesol výlučné právo a povinnosť hodnotiť dôkazy na Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky, Správu Národného parku Malá Fatra. Štátna ochrany prírody Slovenskej republiky je osobitnou odbornou organizáciou Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky s celoslovenskou pôsobnosťou, zameranou najmä na zabezpečovanie úloh na úseku ochrany prírody a krajiny vrátane správy jaskýň podľa ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a na úseku ochrany druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi podľa ustanovení zákona č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Najvyšší súd nespochybňuje odbornosť Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Malá Fatra, avšak zo žiadneho ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny nevyplýva záväznosť jej stanovísk a odporúčaní pre odporcu v konaní o náradách podľa § 61 ZOPK. Preto v rámci tohto správneho konania nemožno jej stanovisku alebo odporúčaniu pripisovať väčšiudôkaznú silu než akejkoľvek inej listine predloženej v konaní, či už účastníkom konania, alebo odporcom.

Riadne sa vysporiadať s oboma znaleckými posudkami a aj s ďalšími vyjadreniami, respektíve odporúčaniami, ako dôkaznými prostriedkami a odstrániť vzniknutý rozpor, osobitne s ohľadom na markantný rozdiel náhrad vyčíslených v posudkoch je povinnosťou, za ktorú nesie zodpovednosť výlučne odporca. Odporúčanie Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky, Správy Národného parku Malá Fatra, ku ktorému sa priklonil, je len ďalším dôkazným prostriedkom. Preto, pokiaľ aj mal odporca tam vyslovený názor za smerodajný, bol stále povinný uviesť odporúčanie do vzťahu k obom znaleckým posudkom.

Odporca sa nikde v rozhodnutí nevysporiadal s námietkami navrhovateľa voči tomuto posudku, keď v zásade túto svoju povinnosť a zodpovednosť preniesol na samého znalca R., prípadne na Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky, Správu Národného parku Malá Fatra. Neuviedol, prečo znalecký posudok vypracovaný R. mal za hodnovernejší než posudok R., prečo je možné cenu v ňom uvedenú považovať za „reálnejšiu“, ani ako dospel k záveru, že znalecký posudok predložený navrhovateľom „vychádza z jednoznačne nesprávnych vstupných údajov pre výpočet náhrady za obmedzenie v zmysle žiadosti navrhovateľa (navrhovateľa v tunajšom konaní - pozn.)“.

Krajský súd sa vo svojom rozsudku zameral len na vyhodnotenie námietok navrhovateľa proti znaleckému posudku R., ktorý vyhodnotil ako logicky koherentný. Na základe toho ustálil tiež zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako celku a neskúmal existenciu vád konania, majúcich za následok také porušenie práv účastníka správneho konania, pre ktoré rozhodnutie nemožno považovať za zákonné. Opomenul však skutočnosť, že sama skutočnosť, že znalecký posudok nevykazuje vady v logike a zákonnosti zistenia podkladov negarantuje zákonnosť rozhodnutia, ktoré bolo na jeho základe vydané. Absencia zjavných vád jedného znaleckého posudku najmä nezakladá vadnosť, respektíve nepoužiteľnosť druhého znaleckého posudku.

Rovnako sa najvyšší súd nemôže celkom stotožniť s právnym názorom krajského súdu o nedôvodnosti námietok navrhovateľa. Osobitne dáva do pozornosti záver vo vzťahu k vykonanému obchodu - predaju dreviny vyťaženej na základe udelenej výnimky za cenu 125 eur/ m3 (faktúra z 22. júna 2010, č. 62010). Krajský súd uzavrel, že keďže išlo o jeden, navyše ojedinelý obchod s drevinou za túto cenu, priklonenie sa k tejto sume ako určujúcej pre náhradu podľa § 61 ZOPK by mohlo viesť k špekulatívnym obchodom za účelom navyšovania náhrady.

Najvyšší súd poukazuje na skutočnosť, že predložená faktúra č. 62010 je riadnym dôkazným prostriedkom a odporca mal povinnosť sa s ňou vysporiadať v súlade s § 34 správneho poriadku. V prípade, že mal za to, že ide o fiktívny obchod, ako vyslovil R., alebo že je tu iný dôvod, prečo na faktúru neprihliadať, mal povinnosť túto svoju úvahu odôvodniť. V prípade pochybností mal možnosť vyžiadať si od navrhovateľa ďalší doklad o uskutočnení obchodu (zmluvu, ak bola uzavretá písomne, výpis z účtu alebo iný doklad o priajtí platby, výsluch kupujúceho, resp. jeho zodpovedného zamestnanca). Pokiaľ odporca toto neurobil, nemožno námietku navrhovateľa uplatnenú v opravnom prostriedku vyhodnotiť ako neopodstatnenú.

Na margo neexistencie povinnosti znalca R. vysporiadať sa so správnosťou znaleckého posudku R., vrátane použitých podkladov a metód, najvyšší súd poznamenáva nasledovné. Krajský súd správne skonštatoval, že R. nie je subjektom oprávneným a povinným robiť takéto vyhodnotenie ďalšieho posudku v konaní. Je to totiž povinnosť odporcu, ktorý ju však preniesol na R. a Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky, Správu Národného parku Malá Fatra, ako vyplýva aj zo skutočnosti, kedy jeho vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa pozostáva z vyjadrenia R..

Hrubé porušenie povinnosti rozhodnutie riadne odôvodniť a s tým súvisiace porušenie práva na spravodlivé konanie navrhovateľa ako účastníka správneho konania vedeného odporcom má za následok neudržateľnosť vlastného napadntuého rozhodnutia. Ako vyplýva z uvedeného, najvyšší súd nemôže podporiť právny záver krajského súdu, a preto vyhovuje odvolaniu navrhovateľa a mení rozsudokkrajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na nové konanie (§ 250ja ods. 3 veta prvá OSP, § 250l ods. 2 OSP).

V novom konaní odporca znovu vyhodnotí doteraz predložené listiny a tvrdenia, a to jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, ako aj odstráni rozpory týkajúce sa navrhovanej výšky náhrady podľa predložených posudkov a odporúčaní, a vysporiada sa s námietkami navrhovateľa vrátane a osobitne s tými voči posudku R.. Následne rozhodne o výške náhrady, ktorú presvedčivo odôvodní, najmä uvedie, ktoré z predložených dôkazov mal za rozhodujúce a prečo im pripísal väčšiu váhu než iným.

Vo vzťahu k námietke nezákonného sudcu najvyšší súd poukazuje na č. l. 13 súdneho spisu sp. zn. 22Sp/29/2012, na ktorom sa nachádza interný prípis sudkyne JUDr. Eriky Čanádyovej z 21. júna 2012 adresovaný podpredsedníčke krajského súdu. Obsahom prípisu je oznámenie o nesprávnom zápise napadnutého opravného prostriedku navrhovateľa do registra „S“ odôvodnené poukazom na § 61 ods. 9 ZOPK, v zmysle ktorého o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nároku na náhradu rozhoduje súd, a to v konaní podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Tieto veci sú v zmysle v tom čase aktuálneho rozvrhu práce prejednávané v registri „Sp“.

Podľa časti II, podčasti 1.1 Súdne registre prvostupňovej agendy, bodu B Súdny register vecí správneho súdnictva Rozvrhu práce Krajského súdu v Žiline platného v čase vydania opatrenia podpredsedníčky krajského súdu z 09. júla 2012 do súdneho registra „S“ sa zapisujú senátne veci týkajúce sa preskúmania rozhodnutí orgánov štátnej správy, územnej samosprávy a záujmovej samosprávy, ďalších právnických osôb, ak im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb (bod 1). Do súdneho registra „Sp“ sa zapisujú samosudcovské veci, okrem vecí zapisovaných do súdneho registra „Sd“, týkajúce sa správneho súdnictva, vrátane návrhov podľa § 250w Občianskeho súdneho poriadku (bod 3).

Tu prejednávaná vec je vecou prejednávanou podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku - preskúmava sa neprávoplatné rozhodnutie správneho orgánu na základe opravného prostriedku (§ 61 ods. 9 ZOPK, § 250l ods. 1 OSP).

Podľa § 246b OSP pri preskúmavaní rozhodnutí a postupov správnych orgánov súdy konajú a rozhodujú v senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov, ak nie je ustanovené inak (odsek 1). Samosudca koná a rozhoduje: a/ na krajskom súde o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam orgánov verejnej správy podľa tretej hlavy a vo veciach podľa šiestej hlavy tejto časti, b/ vo veciach, na ktorých prejednanie sú vecne príslušné okresné súdy, c/ vo veciach, v ktorých to ustanoví zákon (odsek 2).

Preto, pokiaľ bola vec v podateľni zaradená do registra „S“ (senátna vec), bola tak zapísaná nesprávne a bol na mieste postup „inakom“, kedy vec bola opätovne predložená elektronickej podateľni na priradenie zákonnému sudcovi (samosudcovi) v registri „Sp“.

Novo určenej sudkyni vo veci bola vec priradená v súlade s Občianskym súdnym poriadkom a aj ústavou. Právo navrhovateľa na zákonného sudcu nebolo porušené.

O náhrade trov celého súdneho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s poukazom na § 250k ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 a 5 OSP, v zmysle ich vyčíslenia právnym zástupcom v sume 629,69 eura, ktorá suma z náhrady trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej služby vykonané v roku 2012 (prevzatie a príprava vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd, zastupovanie na krajskom súde 16. novembra 2012 a podanie odvolania proti rozsudku) po 127,16 eura za jeden úkon právnej služby (§ 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a/, b/ a c/, ods. 5 písm. b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), plus 4 krát režijný paušál po 7,63 eura (§ 18 ods. 3 vyhlášky), plus náhrada za stratu časudňa 16. novembra 2012 za štyri polhodiny (§ 17 ods. 1 vyhlášky) spolu v sume 50,88 eura, plus náhrada za použitie osobného motorového vozidla na cestu z Dolného Kubína do Žiliny v sume 39,65 eura. Náhradu trov celého konania je žalovaný povinný zaplatiť na účet JUDr. Vincenta Pribulu, advokáta v Dolnom Kubíne, č. účtu M., vedený vo VÚB, a. s. pobočka Dolný Kubín, do troch dní v zmysle § 149 ods. 1 OSP. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.