ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu PaedDr. B. L., bytom I., právne zast. advokátom JUDr. Štefanom Levickým, so sídlom Námestie J. Herdu 1, 917 01 Trnava, proti žalovanej v 1. rade Obci Horné Orešany, so sídlom Horné Orešany 190 a žalovanému v 2. rade Obvodnému úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v 2. rade č. KSÚ-OSP-2011/00828/Gi zo dňa 19. decembra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 14S/17/2012-122 zo dňa 26. septembra 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave, č.k. 14S/17/2012-122 zo dňa 26. septembra 2013 p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Odôvodnenie
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej len,,krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu ako nedôvodnú vo vzťahu k žalovanému 2. rade, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia vydaného žalovanou v 1. rade pod číslom 550/2011, opraveného dodatkom z 23. septembra 2011 v znení zmenenom rozhodnutím Krajského stavebného úradu č. KSÚ-OSP-2011/00828/Gi z 19. decembra 2011, ktorým krajský stavebný úrad podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku v spojení s ustanovením § 105 ods. 1 stavebného zákona zmenil rozhodnutie žalovanej v 1. rade v časti uloženia pokuty za protiprávne konanie a túto znížil za 331,93 € na 150 € s odôvodnením, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti stavebnému poriadku tým že ako stavebník začal realizovať vodovodnú prípojku bez ohlásenia drobnej stavby stavebnému úradu na pozemkoch parc. číslo 1959/5, 1957/6, 1957/1, 1957/7, 1956/1 a 2 v katastrálnom území obce I.. Krajský súd konanie voči žalovanej v 1. rade zastavil podľa § 250d ods. 3 OSP, nakoľko žalobca v priebehu konania zobral žalobu späť vo vzťahu k žalovanej v 1. rade. O trovách konania krajský súd rozhodol postupom podľa § 250k OSP tak, že procesne neúspešnému žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a tento aj po právnej stránke správne posúdili, rozhodnutia správnych orgánov obsahujú zákonné ustanovenia, ktoré boli žalobcom porušené, popis skutku správneho deliktu, pričom žalobca podľa názoru krajského súdu jednoznačne porušil povinnosti, ktoré mu vyplývali zo stavebného zákona, t.j. ustanovenie § 105 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, keď sa dopustil priestupku tým, že ako stavebník začal realizovať vodovodnú prípojku bez ohlásenia drobnej stavby stavebnému úradu. Uviedol, že ani v procesnom postupe správnych orgánov sa nevyskytli také vady, ktoré by mali za následok nezákonnosť vydaných rozhodnutí. Krajský súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že podanie označené ako žiadosť o pripojenie sa na verejný vodovod z hľadiska obsahu nahrádza ohlásenie drobnej stavby. Podľa názoru krajského súdu, žalobca mohol uskutočňovať drobnú stavbu - vodovodnú prípojku len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že tento proti uskutočneniu stavby nemá námietky.
Pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, krajský súd uviedol, že správne orgány oboch stupňov postupovali v intenciách právnej úpravy týkajúcej sa správnej úvahy a v odôvodnení svojich rozhodnutí náležite odôvodnili, z akých dôvodov sankciu uložili a akými úvahami sa riadili pri ukladaní jej výšky. Podľa názoru krajského súdu, zo strany druhostupňového správneho orgánu došlo k správnemu a odôvodnenému zníženiu sankcie, ktorú súd vzhľadom na všetky okolnosti prípadu považoval za primeranú, keďže výška uloženej sankcie bola uložená v dolnej hranici zákonom stavebného rozpätia, zo strany druhostupňového správneho orgánu bola primerane znížená s prihliadnutím na okolnosti prípadu a jej konečná výška zodpovedá požiadavke generálnej prevencie. V tejto súvislosti krajský súd konštatoval, že zodpovednosť za správny delikt podľa ustanovenia § 106 stavebného zákona je konštruovaná na báze objektívnej zodpovednosti bez liberačných dôvodov, čo znamená, že účastník konania zodpovedná za správny delikt bez ohľadu na zavinenie.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zmeny tak, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave, č.k. 14S/17/2012-122 zo dňa 26. septembra 2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobca považuje rozhodnutie krajského súdu za vecne i právne nesprávne, keďže krajský súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil všetky okolnosti uvedeného prípadu, ktoré viedli ku konaniu žalobcu. Ďalej je toho názoru, že prvostupňový súd neúplne a nedostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa jeho názoru uložená pokuta neplní vôbec preventívny alebo výchovný charakter, ale má vo vzťahu k nemu výslovne diskriminačný charakter. Uviedol, že sa nedopustil takého konania, ktoré by mohlo byť akýmkoľvek spôsobom kvalifikované ako priestupok. Tvrdil, že žiadosť žalobcu zo dňa 9. júla 2009 o pripojenie na verejný vodovod v spojení so žiadosťou zo dňa 15.7.2009 je možné hodnotiť ako ohlásenie drobnej stavby, nakoľko svojím obsahom spĺňa náležitosti ohlásenia drobnej stavby.
Žalobca je toho názoru, že Obec Horné Orešany ako vlastník a zároveň prevádzkovateľ verejného vodovodu, nemal zákonný dôvod na nevyhovenie žiadosti žalobcu o napojenie pozemku parc.č. 1955/9 na verejný vodovod najmä, keď žalobca zabezpečil a vykonal práce, ktoré inak vykonáva Obec Horné Orešany. Poukázal na to, že nad pozemkom žalobcu parc.č. 1955/9 je umiestnená vetva verejného vodovodu a vodovodná šachta, z ktorej je možné napojenie uvedeného pozemku žalobcu na verejný vodovod, kapacita verejného vodovodu to umožňovala a pripojenie na verejný vodovod splnilo technické podmienky určené prevádzkovateľom verejného vodovodu - Obcou Horné Orešany. Žalobca je presvedčený, že za neochotou starostu Obce Horné Orešany odsúhlasiť pripojenie jeho pozemku parcelné číslo 1955/9 na verejný vodovod je tiež neobjektívny, resp. zaujatý postoj starostu Obce Horné Orešany, p. C., voči žalobcovi, ktorý viackrát poukázal na porušovanie zákona, či neplnenie zákonných povinností zo strany starostu Obce Horné Orešany, pričom dôkazom uvedeného je aj skutočnosť, že dňa 30.10.2013 v dopoludňajších hodinách, na podnet starostu Obce Horné Orešany, boli všetky 3 byty nachádzajúce sa v bytovom dome, v ktorom býva aj žalobca, odstavené od dodávky pitnej vody, keďže, podľa jeho názoru, boli obyvatelia uvedených troch bytov údajne dlžní za dodávku pitnej vody a odvod použitej vody Obci Horné Orešany.
Žalovaný sa písomne nevyjadril na odvolanie žalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).
V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).
Najvyšší súd z administratívneho spisu zistil, že predmetom správneho konania je protiprávne konanie žalobcu proti stavebnému poriadku podľa § 105 ods. 1 písm. a/ zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebného zákona), ktorého sa dopustil tým, že ako stavebník zrealizoval vodovodnú prípojku bez ohlásenia drobnej stavby na vyššie uvedených pozemkoch nachádzajúcich sa v katastrálnom území Obce I., miestna časť Majdánske, a bola mu uložená pokuta vo výške prísť do 150 €. Podľa § 54 stavebného zákona, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
Podľa § 139b ods. 7 písm. c/ stavebného zákona, za drobné stavby sa považujú prípojky stavieb a pozemkov na verejné rozvodné siete a kanalizáciu všetkých stavieb a pozemkov a pripojenie drobných stavieb a pozemkov na rozvodné siete a kanalizáciu hlavnej stavby.
Podľa § 55 ods. 2 stavebného zákona, ohlásenie stavebnému úradu postačí a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí, b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie; c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti; d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou, e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby, f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 4,5 m, g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavieb elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby, h) pri reklamných stavbách, na ktorých najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona, stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav audržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a/, pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
Podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona, stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a/, k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Ohlásenú reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, môže stavebník začať uskutočňovať len do jedného roka odo dňa doručenia oznámenia stavebného úradu stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu.
Podľa § 105 ods. 1 písm. a) stavebného zákona, priestupku sa dopustí a pokutou do 10 000,- Sk (331,94 €) sa potresce ten, kto uskutočňuje jednoduchú stavbu, drobnú stavbu, stavebné úpravy alebo udržiavacie práce, ktoré treba ohlásiť, bez takéhoto ohlásenia alebo v rozpore s ním.
Najvyšší súd sa oboznámil s obsahom pripojených spisov a preskúmal správnosť záverov krajského súdu, ako aj úvah, z ktorých pri svojom rozhodovaní krajský súd vychádzal.
Majúc ho za skutkovo a vecne správny, považuje najvyšší súd za primerané vysloviť, že sa s odôvodnením odvolaním napadnutého rozsudku v celom rozsahu stotožňuje a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva nasledovné dôvody (§ 219 ods. 2, § 250ja ods. 3 OSP):
Žalobca podľa názoru Najvyššieho súdu napriek rozsiahlym, avšak nerelevantným námietkam, nepreukázal žiadnym listinným alebo iným dôkazom, že by si splnil zákonnú povinnosť stanovenú v paragrafe 57 ods. 1 stavebného zákona, t.j., že by vopred písomne ohlásil stavebnému úradu uskutočnenie drobnej stavby a k ohláseniu drobnej stavby pripojil jednoduchý situačný výkres. Nepreukázal ani tvrdenie, že ním prezentovanú „Žiadosť o pripojenie na verejný vodovod“, by bolo možné hodnotiť ako ohlásenie drobnej stavby na základe obsahových náležitostí.
Najvyšší súd z obsahu podaného odvolania, ani z ďalšieho obsahu predložených spisov nezistil pochybenie krajského súdu týkajúce sa jeho postupu v konaní, v skutkovom hodnotení veci, alebo v jej právnom hodnotení, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozsudku. Naopak, dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je vecne i právne správny, a preto ho potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 OSP, § 250ja OSP).
O trovách odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 OSP, § 246c ods. 1 OSP a § 250h OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Úspešnému žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleží.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.