Najvyšší súd
5Sžp/16/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členiek senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Eleny
Krajčovičovej, v právnej veci žalobkyne A., bytom V., zastúpenej JUDr. Ester Bujnovskou,
advokátkou so sídlom Nádražná 23, Malacky, proti žalovanému Krajskému stavebnému
úradu v Bratislave, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti 1. G.G. a 2. N.N., rod.
L., obaja bytom T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2009/2323-
2/HLO z 15. októbra 2009, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 05. mája 2011, č. k. 1S/200/2009-61, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 05. mája 2011, č. k. 1S/200/2009-61 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) zamietol
podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) žalobu, ktorou
sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. A-
2009/2323-2/HLO z 15.10.2009, ktorým žalovaný ako príslušný správny orgán rozhodujúc
2
o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Stavebného úradu obce Leváre č. S-04/2009/DSP
zo 04.05.2009 toto rozhodnutie, ktorým bola dodatočne povolená stavba „stavebné úpravy
rodinného domu č. X. a nadstavba“ pre stavebníkov G.G. s manželkou N. rodenou L., obaja
bytom T., zmenil tak, že odvolaniu žalobkyne čiastočne vyhovel, keď vo výrokovej časti
v odseku a) architektonické a urbanistické podmienky doplnil znenie bodu 2 o vetu „presah
strešnej konštrukcie a strešného žľabu zasahujúci nad pozemok parcelné číslo X. k. ú. V. L.
bude odstránený“; pri písmene f) zmenil bod 2 tak, že „pripomienke sa nevyhovuje, dymovod
z kotla ústredného kúrenia bude vyvedený nad strechu rodinného domu podľa schválenej
projektovej dokumentácie tvoriacej súčasť stavebného povolenia“ a bod 3 zmenil tak,
že „pripomienke sa vyhovuje, presah strešnej konštrukcie a žľabu bude upravený podľa
doplnenej podmienky uvedenej v odseku a) bod 2, úprava vyžaduje povolenie vstupu
na pozemok parcelné číslo X. k. ú. V. L.“; v zostávajúcej časti odvolací orgán napadnuté
rozhodnutie ponechal bezo zmeny.
Krajský súd ak súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmajúc
rozhodnutie žalovaného podľa druhej hlavy piatej časti OSP citujúc ustanovenia § 88 ods. 1
písm. b/ a § 88a ods. 1 a ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“)
odôvodnil svoj rozsudok tým, že z citovaných ustanovení je nesporné, že tieto určujú procesno-právny postup stavebného úradu a povinnosti vlastníka stavby, ktorý ju uskutočňuje
bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Stavebný úrad v takomto prípade začína
z úradnej moci konanie o nepovolenej stavbe alebo stavbe postavenej v rozpore so stavebným
povolením. Vlastník stavby je v konaní povinný preukázať, že jej dodatočné povolenie
nie je v rozpore s verejnými záujmami. Stavebný úrad následne môže dodatočne stavbu alebo
jej časť povoliť len za predpokladu, ak sa v takomto konaní preukáže, že jej existencia
nie je v rozpore s verejnými záujmami a jej vlastník, resp. stavebník podá žiadosť o dodatočné
povolenie spolu s predpísanou dokumentáciou. Opíšuc skutkový stav zistený v konaní
o dodatočnom povolení stavby sa krajský súd vyporiadal s námietkami žalobkyne
uplatnenými v žalobe.
K námietke žalobkyne týkajúcej sa nesúhlasu s osadením strešných okien
v miestnostiach č. 208, 209 a 201 v podkroví, krajský súd uviedol, že z obsahu
administratívneho spisu je nesporné, že v danom prípade sa jedná o strešné okná rozmerov
55 x 78 cm, ktoré nie sú umiestnené v štítovej stene domu, ktorá je protiľahlá vstupu
a zádveriu domu žalobkyne, že ide o okná, ktoré sú navrhnuté z priestoru stavebníkov
z kúpeľne a WC a z takej vzdialenosti, že nie sú protiľahlé k žiadnym oknám z obytných
3
miestností žalobkyne, pričom navrhované okno zo schodišťového priestoru, ktoré je najbližšie
k rodinnému domu žalobkyne bolo pri konečnej realizácii stavby zastavané. Predmetné okná
slúžia na vetranie WC a kúpeľne a sú umiestnené tak, že ich spodná hrana je pod úrovňou
balkóna žalobkyne, takže pohľad z nich do obytnej časti domu žalobkyne je prakticky
nemožný.
K námietke žalobkyne týkajúcej sa dymovodu z kotla ústredného kúrenia, ktorý
žalobkyňa žiada preložiť na opačnú stranu sedlovej strechy, krajský súd uviedol, že osadenie
predmetného dymovodu, ako je nesporné z projektovej dokumentácie, bolo v projektovej
dokumentácii navrhnuté tak, aby dymovod vedený od kotla ústredného kúrenia umiestnený
na prízemí rodinného domu bol vedený 500 mm nad hrebeň sedlovej strechy ku hrebeňu
strechy na stranu sedlovej strechy so spádom na pozemok stavebníka. Odvod spalín
od plynového kondenzačného kotla typ Buderus GB Logamax plus 142-24 má predpísané
zostavy systému odpadu spalín podľa smernice 90/396/EW G pri zohľadnení EN 483 spolu
s vykurovacím kotlom. Podľa technických údajov uvedených výrobcom, predmetný kotol
má normalizovaný emisný faktor CO menej ako 15 mg/kWh a emisný faktor NO menej ako
20 mg/kWh, čo vzhľadom na výšku vyústenia a polohu dymovodu nemôže negatívne
ovplyvniť riadne užívanie nehnuteľnosti ani zdravie žalobkyne. Na základe vyššie uvedených
skutočností krajský súd uviedol, že v tomto prípade osadením dymovodu z kotla ústredného
kúrenia nebola vo veci porušená vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 706/2002 Z. z. o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch,
o technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname
znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojov znečisťovania ovzdušia a o požiadavkách
zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok [účinnej do 31.08.2009, t. j. v čase
rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa („ďalej len vyhláška č. 706/2002 Z. z.“)].
Na základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd v Bratislave dospel k právnemu
záveru totožnému so závermi žalovaného správneho orgánu a konštatoval, že prieskumom
žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona.
Pre úplnosť krajský súd ešte uviedol, že obec Veľké Leváre vydala dňa 26.10.2010
kolaudačné rozhodnutie č. X., ktorým povolila užívanie stavby „stavebné úpravy rodinného
domu č. X. a nadstavba“ pozemok parcela č. X. k. ú. V. L. stavebníkom G. a N.N., bytom B..
Predmetné kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.11.2010.
Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd konštatoval, že preskúmavané
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonom.
4
O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní
neúspešnej žalobkyni súd náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z posúdenia veci
(§ 221 ods. 1 písm. h/ OSP) domnievajúc sa, že krajský súd celú vec nesprávne právne
posúdil, keď podstatou sporu je podľa názoru žalobkyne nesprávny postup konajúcich
správnych orgánov.
Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa najmä dymovodu, ktorú žalobkyňa uvádzala
od počiatku stavebného konania a žiadala ho preložiť na opačnú stenu sedlovej strechy,
resp. dodržať vyhlášku č. 706/2002 Z. z. a príslušnú STN, ktoré pripojila k žalobe, vytýkala
krajskému súdu, že sa bez náležitého zdôvodnenia a vyhodnotenia dôkazov na vec sa vzťahujúcich stotožnil s názorom žalovaného, ktorý si bezvýhradne osvojil s poukázaním
na to, že odvod spalín od plynového kondenzačného kotla typ Buderus GB Logomax plus 142-24 má predpísané zostavy systému odpadu spalín podľa smernice 90/396/EGEWG
pri zohľadnení EN 483 spolu s vykurovacím kotlom, a keďže podľa technických údajov
uvedených výrobcom, predmetný kotol má normalizovaný emisný faktor CO menej ako
15 mg/kWh a emisný faktor NO menej ako 20 mg/kWh, čo vzhľadom na výšku vyústenia
a potrebu dymovodu nemôže negatívne ovplyvniť zdravie žalobkyne ani jej užívanie
nehnuteľnosti, a preto podľa názoru súdu vo veci nebola porušená vyhláška č. 706/2002 Z. z..
Takýto názor, resp. stanovisko súdu je podľa žalobkyne predčasné a nesprávne
a krajský súd na svojom rozhodnutí pochybil, nakoľko v odôvodnení rozhodnutia neuviedol
žiadne dôkazy, resp. konkrétne predpisy, o ktoré svoje rozhodnutie oprel. Jeho rozhodnutie
je preto absolútne nepresvedčivé a naviac nemôže obstáť, pretože súd nesprávne a povrchne
zhodnotil skutkový stav veci a nesprávne aplikoval príslušné právne predpisy, ktorými
sa vôbec nezaoberal a vo všetkom sa stotožnil s názormi žalovaného správneho orgánu
a osvojil si jeho stanovisko bez zjavného posúdenia objektívne a nestranne.
Žalobkyňa trvala na tom, čo uviedla vo svojej žalobe, že pri projektovaní nadstavby
rodinného domu stavebníka nebolo prihliadnuté na existujúcu stavebnú situáciu v uvedenej
lokalite, kde rozptylu bráni okrem iného sedlová strecha na dome č. X. z uličnej strany a výška budovy na dome č. 144.
Poukazovala na to, že v zadnej časti sa totiž nejedná o nadstavbu, ale o novovybudovanú prestavbu, nakoľko pôvodná zadná časť bola celá zbúraná a postavená,
i napriek tomu, že stavebník pripojil statický posudok, ktorého sa v konaní dovolával v tom
5
zmysle, že nemôže kotol premiestniť, lebo uskutočňuje len nadstavbu. Žalobkyňa preto
namietala, ako je možné, že projektová dokumentácia bola schválená stavebným úradom,
keď až po odstránení strechy pôvodného domu sa zistilo, že je potrebné zadnú časť domu celú
zbúrať. Podľa tvrdenia žalobkyne stavebník mal možnosť vyriešiť premiestnenie kotla
na svoju stranu tak, aby nemusel byť dymovod lomený a priamo odviesť exhaláty kúrenia.
Odvod exhalátov lomeným dymovodom bol podľa žalobkyne aktuálny len v tom prípade,
keď stavebník a projektant tvrdili, že sa jedná len o nadstavbu a kotol ústredného vykurovania
nemôže inam premiestniť. Ak podľa žalovaného má kotol vlastnosti, že nemôže nad mieru
primeranú pomerom škodiť okoliu, tak za týchto okolnosti si ho stavebník bez problémov
mohol a môže premiestniť na svoju stranu a nemusí vôbec lomiť dymovod, čim by bola
sporná pripomienka žalobkyne okamžite odstránená a vyriešená k spokojnosti všetkých
účastníkov konania.
Ako dôkaz, že zo strany žalovaného došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia,
a že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, žalobkyňa uviedla, že predložila dodatočne
odborný posudok (stanovisko), ktorý podľa nej potvrdzuje, že komín stavebníka p. H. nespĺňa
požiadavky zabezpečenia rozptylu emisii znečisťujúcich látok podľa vyhlášky č. 706/2002 Z. z., príloha č. 6 a STN EN 15 287 – 1, platnej v čase, kedy bola vypracovaná projektová
dokumentácia, nakoľko vzdialenosť medzi stavbami je len 2,3 m a komín je posunutý smerom do priestoru medzi domom p. H. a žalobkyne oproti jej balkónovým dverám a balkónu, čo sa
prejavuje najmä za chladného počasia, kedy sa dym rýchle ochladzuje a exhaláty sa hromadia
spolu so vzniknutou parou medzi domami, vchodom do domu, pred oknami a v priestoroch
balkóna žalobkyne.
Z uvedeného dôvodu podľa žalobkyne rozhodnutie krajského súdu neobstojí, nakoľko
neposúdil celú vec komplexne a osobitne so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, čím zjavne
znevýhodnil žalobkyňu a jeho rozhodnutie je povrchné a nespravodlivé.
Žiadala preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu
v Bratislave, č. k. 1S/200/2009-61 zo dňa 05.05.2011 ako nezákonný zrušil a vec vrátil
Krajskému súdu v Bratislave na nové konanie. Zároveň žalobkyňa žiadala priznať náklady
trov odvolacieho konania tak, ako budú vyšpecifikované dodatočne.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že uznesenie (správne rozsudok)
Krajského súdu v Bratislave zn. 1S/200/2009-61 zo dňa 05.05.2011 pokladá v celom rozsahu
za zákonné. Trval na svojom stanovisku č. A/2010/1162-4/HLO zo dňa 04.02.2010 k žalobe
6
A., kde podrobne uviedol všetky podstatné skutočnosti, odôvodňujúce vydanie žalobou
napadnutého rozhodnutia.
Mal za to, že žalobkyňa v odvolaní voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave
neuviedla žiadne nové skutočnosti, ani svoje tvrdenia ničím relevantným nepodložila.
Podľa žalovaného v odôvodnení prvostupňového i druhostupňového rozhodnutia
stavebných úradov sú podrobne uvedené všetky v konaní zistené skutočnosti, vyhodnotené
dôkazy, vznesené pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Umiestnenie
aj realizácia vykurovacieho kotla a dymovodu je v súlade s platnými normami a žalobkyni
nemôže spôsobovať žiadnu ujmu.
Vzhľadom na dispozičné riešenie domu žalobkyne aj stavebníka, je žalobkyňou
požadované premiestnenie kotla neopodstatnené.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zn. 1S/200/2009-61 zo dňa 05.05.2011 bolo potvrdené a odvolanie zamietnuté.
Účastníci konania G.G. a N.N. vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie
žalobkyne vyslovili názor, že Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku,
č. k. 1S/200/2009-61 zo dňa 05.05.2011 jednoznačne a v plnom rozsahu zamietol žalobu
žalobkyne ako neodôvodnenú, pričom svoje stanovisko podrobne vysvetlil v odôvodnení,
ktoré sa opiera o fakty, technické normy a príslušné vyhlášky.
Podľa účastníkov žalobkyňa v už spomínanej žalobe ani v následnom odvolaní
nepredložila žiadne relevantné argumenty, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom spochybniť
vyššie uvedený rozsudok krajského súdu.
Poukázali i na to, že na základe rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Bratislave
zo dňa 15.10.2009 A/2009/2323-2/HLO, obec Veľké Leváre vydala dňa 26.10.2010
pod číslom S-X. kolaudačné rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.11.2011,
a ktoré je súčasťou spisového materiálu. V ňom obec Veľké Leváre konštatuje, že na stavbe
neboli zistené žiadne nedostatky ani odchýlky od dokumentácie, overenej v stavebnom
konaní, čím boli splnené podmienky stavebného povolenia, vydaného Príslušným stavebným
úradom obce Veľké Leváre zo dňa 04.05.2009 pod číslom S-04/2009/DSP. Obec Veľké
Leváre v kolaudačnom rozhodnutí tiež na základe zisteného skutkového stavu skonštatovala,
že užívaním stavby nie je ohrozený život, zdravie a bezpečnosť ani osôb ani životného prostredia.
7
Podčiarkli, že pôvodný stav objektu pred rekonštrukciou bol oveľa horší z pohľadu
žalobkyne, ako po rekonštrukcii. Týka sa to napríklad aj umiestnenia dymovodu, ktorý
žalobkyňa spomína v predmetnom odvolaní a ktorý oproti pôvodnému stavu zalomili
a posunuli smerom ku hrebeňu strechy (čiže ďalej od pozemku žalobkyne). Okrem toho
vymenili aj pôvodný starý plynový kotol za úplne nový moderný kotol značky Buderus.
Opätovne podotkli, že v priebehu celého stavebného konania a hlavne pri realizácii
stavby urobili viaceré ústupky, vychádzajúc žalobkyni v ústrety ďaleko nad rámec bežných
povinností stavebníka a nad rámec povinností stanovených zákonom a súvisiacim právnymi
normami.
Tiež podčiarkli, že dané ústupky, aj keď im nimi vznikali nemalé finančné náklady,
spravili v dobrej viere k budovaniu štandardných susedských vzťahov a k rýchlemu
vyriešeniu celej veci k obojstrannej spokojnosti. Pritom poukázali na to, že bohužiaľ zo strany
žalobkyne nebol zaznamenaný od začiatku stavebného konania po súčasnosť ani jeden jediný
ústretový krok, či snaha k vyriešeniu celej veci k obojstrannej spokojnosti. Skôr naopak,
požiadavky žalobkyne sa v priebehu stavebného konania neustále stupňovali. Okrem toho
do dnešného dňa nemajú omietnutý dom na hranici ich pozemku a pozemku žalobkyne,
vzhľadom na nemožnosť vstúpiť na jej pozemok. V tejto súvislosti im vzniká škoda vlhnutím a zatekaním stien a rovnako vznikajú škody súvisiace s únikom tepla vo vykurovacom období
a nutnosti zvýšeného výkonu plynového kotla.
Na základe vyššie uvedeného považovali predmetné odvolanie v celej šírke
ako neopodstatnené a neodôvodnené, a preto žiadali Najvyšší súd Slovenskej republiky,
aby odvolanie v celom rozsahu zamietol, nakoľko žalobkyňa nepreukázala vo svojom
odvolaní, že došlo k porušeniu zákona, platných právnych noriem a ani obmedzovaniu
jej osoby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení
s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja
ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia verejného rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1 veta prvá
OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech.
8
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) po oboznámení
sa s rozsahom a dôvodmi odvolania proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave,
po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného
spisového materiálu vychádzajúc z ustanovenia § 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto
závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne
východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd
stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne,
a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu
s právnymi závermi krajského súdu, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku
k námietkam žalobkyne uvedeným v odvolaní (osobitne k námietke týkajúcej sa umiestnenia
vykurovacieho kotla a dymovodu) dopĺňa nasledovné:
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb (244 ods. 1 OSP).
Súdy v správnom súdnictve prejednávajú na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom
správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu
(§ 247 ods. 1 OSP).
Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho
orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať,
či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi
konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi
a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť
rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda
skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné
9
pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla
mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).
Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých
správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo
pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané
dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.
Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu
posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.
Nie je ani úlohou najvyššieho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
a postupu správneho orgánu v správnom súdnictve prehodnocovať správnosť záverov
krajského súdu na základe nesúhlasu odvolateľa takýmito závermi. Účelom konania
v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným
rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo vydané v konaní,
ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie
presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovenia náležitosti odôvodní, niet dôvodu,
aby sa odvolací súd zaoberal námietkami, ktoré sú len vysvetleniami doterajších postupov
správneho orgánu v správnom konaní.
V podstate jedinou zostávajúcou konkrétnou námietkou žalobkyne uvedenou
v odvolaní bol jej nesúhlas s umiestnením dymovodu a nepremiestnením kotla. Pokiaľ
žalobkyňa vytýkala krajskému súdu, že sa bez náležitého zdôvodnenia a vyhodnotenia
dôkazov na vec sa vzťahujúcich stotožnil s názorom žalovaného, najvyšší súd dáva
do pozornosti, že správny súd je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého
rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia
je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia
(§ 250i ods. 1 prvá veta OSP). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne
nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 250i
ods. 1 veta druhá OSP). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve
10
(prvostupňového ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov
pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť
ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených
žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t. j. preskúmať
aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť
zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.
Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu o dodatočnom povolení stavby upravenom v § 88a stavebného
zákona.
Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola
postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu
konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi
a zámermi územného plánovania a s osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad
s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov
predložených v stavebnom konaní.
Podľa § 88a ods. 4 stavebného zákona v rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby
stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie
stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.
Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58
až 66 (§ 88a ods. 7 stavebného zákona).
Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a stavebného zákona upravuje jednak
postup vlastníka nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu
pri nepovolených stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, že dôkazné bremeno preukázať,
že ďalšia existencia nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným
povolením nie je v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže
sa dopustil porušenia zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám
11
a na vlastné náklady musí zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská
a vyjadrenia dotknutých orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto
súvislosti rozumejú záujmy chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami,
nariadeniami, záväznými časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu
s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový orgán štátnej správy. Musí
posúdiť najmä súlad s platnou územnoplánovacou dokumentáciou z hľadiska súladu
s funkčným využitím, určené záväzné limity a regulatívy, ktoré vykonáva obec. Rozsah
požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení
vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany
zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby ide,
na aký účel sa má stavba užívať, ktoré záujmy budú stavbou dotknuté, kde je stavba
umiestnená, či sú v predmetnom území vyhlásené ochranné pásma, a pod.
Účelom konania o dodatočnom povolení stavby je vlastne dodatočné zhojenie
závažnej vady, ktorou je prvotné vedomé ignorovanie zákona zo strany stavebníka,
pod podmienkou preukázania skutočnosti, že ďalšia existencia nepovolenej stavby
nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dôkazné bremeno je na vlastníkovi stavby, keďže
sa dopustil porušenia zákona. Predpokladom úspešnosti stavebníka v konaní o dodatočnom
povolení stavby v zmysle citovaného ustanovenia § 88a ods. 1 stavebného zákona
je preukázanie skutočnosti, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami
chránenými stavebným zákonom.
Stavebný úrad i v konaní o dodatočnom povolení stavby musí dôsledne vyhodnotiť
charakter námietok, či ide o námietky občianskoprávne alebo námietky územno-technického,
prípadne stavebno-technického charakteru, ktoré sú upravené stavebnými predpismi. Pritom
môže dôjsť aj k vzájomnému prelínaniu posúdenia námietok s prihliadnutím na ustanovenie
§ 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Z podkladov spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného,
je zrejmé, že správne orgány v posudzovanej veci na základe skutkových zistení dospeli
k záveru, že pre dodatočné povolenie stavby boli splnené zákonné podmienky a k takému
záveru dospel aj krajský súd. Tento ich záver je i podľa názoru najvyššieho súdu správny.
Správne orgány si pre svoje rozhodnutie zadovážili dostatok skutkových pokladov, aby mohli
12
vo veci rozhodnúť a v konaní nebola zistená taká vada, ktorá by mala vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia, keď žalobkyni aj bola daná dostatočná možnosť
sa v administratívnom konaní vyjadriť včítane vyjadrenia sa k podkladom rozhodnutia.
Nebolo možné ponechať bez povšimnutie, že správne orgány tak rozhodli po tom,
čo prvé stavebné povolenie vydané obcou Veľké Leváre 16.06.2008 pod č. j. S-54/2008/SP
bolo na základe odvolania žalobkyne zrušené rozhodnutím žalovaného č. A/2008/2641/JAN
z 31.10.2008 a vec bola vrátená prvostupňovému správnemu organu na nové prejednanie
a rozhodnutie.
Vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu, osobitne z projektovej dokumentácie
a pripojených posudkov, včítane záväzného stanoviska - udeleného súhlasu na povolenie
stavby malého zdroja znečisťovania ovzdušia vydaného obcou Veľké Leváre 04.05.2009,
č. j. OUŽP-04/2009/ga je taktiež zrejmé, že správne orgány sa v novom konaní dostatočne
a v súlade so zákonom vyporiadali so všetkými námietkami žalobkyne včítane umiestnenia
dymovodu a žalobkyňa v odvolaní v tomto smere neuvádza už žiadne nové skutočnosti, ktoré
by žalovaný a krajský súd neboli náležite zohľadnili a odôvodnili. Správnosť záverov
krajského súdu nemohli ovplyvniť ani prílohy k odvolaniu, ktoré žalobkyňa predložila dňa 25.11.2011.
Pokiaľ ide o námietku žalobkyne týkajúcej sa nerešpektovania prílohy č. 6 vyhlášky
č. 706/2002 Z. z., platnej a účinnej v čase rozhodovania Stavebného úradu Veľké Leváre, táto
je podľa názoru najvyššieho súdu nedôvodná a nedošlo ani k porušeniu vyhlášky Ministerstva
životného prostredia Slovenskej republiky č. 338/2009 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré
ustanovenia zákona o ovzduší účinnej od 01.09.2009 do 31.10.2010 zrušenej zákonom
č. 137/2010 Z. z. o ovzduší účinným od 01.06.2010, ani vyhlášky Ministerstva
pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky
č. 356/2010 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ovzduší účinnej
od 15.09.2010, pričom jednotlivé veličiny znečistenia ovzdušia sa zásadne nemenili a emisné
faktory kotla účastníkov ako malého zdroja znečistenia ovzdušia sú hlboko pod stanoveným
maximálnym limitom.
13
Takto potom i najvyšší súd dospel k názoru, že povolenými úpravami domu
účastníkov konania nebude nad mieru primeranú pomerom ohrozené riadne užívanie susednej
stavby žalobkyne a jej priľahlého pozemku ani ohrozený výkon vlastníckych práv žalobkyne,
pričom z obsahu spisového materiálu je skôr zrejmé, že v preskúmavanej veci viac ako
o námietky v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka, či stavebno-technický problém išlo
o medziľudské vzťahy dvoch susedov.
Podľa názoru najvyššieho súdu námietky žalobkyne vznesené v odvolaní neboli
spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Odvolanie
žalobkyne neobsahuje žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa krajský súd nebol podrobne
vyporiadal a ktorými by žalobkyňa bola preukázala konkrétne porušenie alebo ohrozenie svojich subjektívnych práv, alebo preukázala, že neboli splnené zákonné podmienky
pre postup v zmysle ustanovenia § 88a stavebného zákona, a že by správne orgány v konaní
o dodatočnom povolení stavby pri vykonávaní a hodnotení dôkazov, či odôvodnení
rozhodnutia porušili ustanovenia zákona č 71/1976 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (§ 140 stavebného zákona). Nesúhlas žalobkyne
s právnym názorom krajského súdu a jeho neprijateľnosť pre žalobkyňu nie je v danej veci
právne relevantnou námietkou, ktorá by mohla niečo zmeniť na skutkových zisteniach
a právnych záveroch krajského súdu.
Najvyšší súd nedospel ani k záveru, že by krajský súd vyhodnotil skutkový stav iba
jednostranne a vo veci urobil len formalistický výklad zákonných ustanovení, a že by jeho
postupom boli porušené základné práva žalobkyne (k tomu pozri bližšie napr. nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 36/2010 zo 04.05.2010).
Keďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom
na podanie žaloby žalobkyne o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, nerozhodol
svojvoľne ani protizákonne, a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu ani zrušenie
napadnutého rozsudku považujúc aj jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto rozhodnutí žiadny rozpor so stavebným zákonom a vykonávacími predpismi
k tomuto zákonu, rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219
ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
14
O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnej žalobkyni
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal; žalovanému ani účastníkom konania náhrada
trov konania neprináleží zo zákona ani ju neuplatnili.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2012
JUDr. Jana Baricová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková