Najvyšší súd
5Sžp/103/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: S., so sídlom G., zast. Mgr. K., advokátkou so sídlom R., proti žalovanej: Mestská časť Bratislava – Rača, so sídlom Kubačova č. 21, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k.
4S/94/2009-19 zo dňa 24. júla 2009, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave,
č. k. 4S/94/2009-19 zo dňa 24. júla 2009 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Rozhodnutím č. 1389/16659/2008/ŽPPr zo dňa 19.12.2008 v spojení s opravou
rozhodnutia urobeného Mestskou časťou Bratislava – Rača listom č. 1389/1410/2008/ZPP
zo dňa 02.02.2009 udelila žalovaná v zmysle § 47 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane
prírody a krajiny (ďalej len „zák. č. 543/2002 Z. z.“) súhlas na výrub drevín (16 kusov
stromov rastúcich na pozemku parc. č. 17357/28 a 17362/5) v katastrálnom území R., ktorý
bol požadovaný spoločnosťou L., s. r. o. z dôvodu výstavby polyfunkčného objektu.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie dňa 11.04.2009. Žalovaná však
súčasne v tomto konaní rozhodovala aj o účasti žalobcu v správnom konaní, ktoré bolo
odôvodňované odkazom na práva verejnosti vyplývajúce z Dohovoru o prístupe
k informáciám (tzv. Aarhuský dohovor).
5Sžp/103/2009
Následne rozhodnutím č. 1389/16757/2008/ŽPPr zo dňa 19.12.2008 žalovaná
nepriznala žalobcovi postavenie účastníka konania s odôvodnením, že vydaním súhlasu
na výrub drevín pre žiadateľa L., s. r. o., nebudú priamo dotknuté žiadne práva a právom
chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu, ale ako združenie s právnou subjektivitou
za splnenia zákonných podmienok má v konaní na základe osobitného predpisu postavenie
zúčastnenej osoby. Uvedené prvostupňové rozhodnutie žalovanej o nepriznaní postavenia
účastníka nadriadený orgán na odvolanie žalobcu potvrdil.
Následne proti rozhodnutiu o udelení súhlasu, ktoré je predmetom súdneho prieskumu,
podal žalobca odvolanie. Odvolací orgán toto odvolanie vyhodnotil ako podanie inej osoby
odlišnej od osoby účastníka konania s tým, že takéto podanie nie je spôsobilé vyvolať právne
účinky ako riadne odvolanie, a preto prvostupňové rozhodnutie žalovaného nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.01.2009 po uplynutí 15-dňovej lehoty na podanie odvolania.
II.
Žalobca podal proti rozhodnutia žalovanej č. 1389/16659/2008/ŽPPr zo dňa 19.12.2008
a opravy rozhodnutia urobeného Mestskou časťou Bratislava – Rača listom
č. 1389/1410/2008/ZPP z 02.02.2009 žalobu zo dňa 25.05.2009. Svoju žalobu odôvodnil
najmä právami mu vyplývajúcimi z Aarhuského dohovoru.
Krajský súd uznesením č. k. 4S/94/2009-19 zo dňa 24.07.2009 podľa § 250d ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej na účely tohto rozhodnutia len,,OSP“) konanie zastavil
z dôvodu, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného o vydaní súhlasu na výrub drevín
je rozhodnutím správneho orgánu v prvom stupni, ktoré v dôsledku odvolania žalobcu
nie je právoplatné. Ďalej vyslovil záver, že podmienka požadovaná v § 247 ods. 2 OSP
nie je splnená a teda, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom
preskúmavania súdom. Podľa krajského súdu ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť.
III.
5Sžp/103/2009
Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal žalobca včas odvolanie
s odôvodnením, že žalobca listom zo dňa 07.04.2009 podal proti rozhodnutiu žalovaného
vo veci samej odvolanie, avšak išlo o odvolanie, ktoré žalobca nepodal ako účastník konania,
nakoľko v čase podania tohto odvolania už bol z účastníctva v konaní právoplatne vylúčený.
Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že toto odvolanie žalobcu bolo neprípustné, keďže
podľa § 53 Správneho poriadku odvolanie môže podať iba účastník konania, pričom toto
odvolanie nemalo vplyv na právoplatnosť žalobou napadnutého rozhodnutia vo veci samej.
Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa o zastavení konania
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Uznesením sp. zn. 5Sžp/103/2009 zo dňa 12.10.2010 Najvyšší súd Slovenskej republiky
vzhľadom na možný komunitárny rozmer súdneho prieskumu prebiehajúce konanie prerušil,
nakoľko v inom konaní sp. zn. 5Sžp/41/2009 bolo postupom podľa čl. 234 Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva predložené Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev viacero
predbežných otázok týkajúcich sa aplikácie Aarhuského dohovoru vo vnútroštátnom práve.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 OSP) po oboznámení sa s hore uvedenými skutočnosťami preskúmal napadnuté
uznesenie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolacích bodoch postupom podľa § 212
a nasl. ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte
rozhodnutia len „OSP“). Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej
lehote (§ 204 ods. 1 OSP) a že ide o uznesenie, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201
v spoj. s ust. § 250j ods. 1 OSP odvolanie prípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených
v § 250ja ods. 2 OSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne
(§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, nakoľko krajský
súd svojim procesným rozhodnutím (zastavenie súdneho prieskumu) odňal možnosť konať
pred súdom, a preto napadnuté uznesenie postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ OSP rušil
a v zmysle nasledujúceho odseku 3 vec vrátil na ďalšie konanie krajskému súdu.
Najvyšší súd z priloženého súdneho spisu zistil, že žalobca prostredníctvom faxového
podania zo dňa 17.12.2008 oznámil účasť v správnom konaní vo veci výrubu drevín 5Sžp/103/2009
žiadateľom spoločnosti L., s. r. o., so sídlom B. a že sa v tomto konaní považuje za účastníka
konania.
Problematiku vydávania povolenia na výrub drevín rieši zák. č. 543/2002 Z. z. najmä
prostredníctvom svojich ustanovení § 47 a 48.
Podľa § 47 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z. z. v znení platnom v čase rozhodovania o výrube
sa na výrub dreviny vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje
inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení
ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom
vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej
zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník (správca,
nájomca) a po vyznačení dreviny určenej na výrub.
Podľa § 48 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z. z. v hore uvedenom znení orgán ochrany prírody
uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú
výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom
geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom
sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť
o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany
prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). Orgán ochrany
prírody uloží povinnosť zaplatiť finančnú náhradu aj tomu, kto vyrúbal dreviny bez súhlasu,
a to do výšky spoločenskej hodnoty dreviny. Finančná náhrada je príjmom obce, ktorá
je povinná tieto príjmy výlučne použiť na úhradu nákladov spojených so starostlivosťou
o dreviny rastúce na jej území.
Uvedené ustanovenia riešia na parciálnom úseku ochranu prírody a krajiny v zmysle
predmetu tohto zákona. Bližšie vymedzenie týchto pojmov čo do rozsahu a terminologického
obsahu špecifikujú ustanovenia § 1 a 2 zák. č. 543/2002 Z. z..
Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z. z. v hore uvedenom znení tento zákon upravuje
pôsobnosť orgánov štátnej správy a obcí, ako aj práva a povinnosti právnických osôb
a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny s cieľom prispieť k zachovaniu rozmanitosti
podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie 5Sžp/103/2009
a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva,
charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability.
Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 543/2002 Z. z. v hore uvedenom znení sa ochranou prírody
a krajiny podľa tohto zákona rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť
alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť
jej ekologickú stabilitu, ako aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody
sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy.
Hore uvedené ustanovenia nepodporujú záver, že účastníkom konania o povolenie
výrubu drevín by mal byť iba subjekt, ktorí sa snaží s uprednostnením súkromného záujmu,
napríklad z komerčných dôvodov, tento súhlas dosiahnuť. Naopak dôkladná ochrana prírody
a krajiny si vyžaduje nie pasívny (napríklad formou uloženia povinnosti dodatočnej výsadby
drevín) ale aktívny prístup osôb v tomto konaní (najmä formou kontradiktórnosti samotného
správneho konania), tzn. zabezpečením vstupu osoby do konania, ktorá pred súkromným
uprednostní verejný záujem na ochrane prírody a krajiny.
Je celkom jednoznačné, že ochrana prírody a krajina je súčasťou ochrany životného
prostredia. Právo na priaznivé životné prostredie a povinnosť každého ho chrániť je zakotvené
v čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré je súčasťou 2. hlavy ústavy s označením
„Základné práva a slobody“.
Podľa čl.46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím
orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto
rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené
preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Preto bolo predčasné uznesenie krajského súdu bez toho, aby sa v konaní nielen
vysporiadal s hore uvedenými závermi ale aj s obsahom rozsudku Súdneho dvora Európskej
únie č. C-240/09 zo dňa 08.03.2011, ktorý je Krajskému súdu v Bratislave známy napríklad
prostredníctvom už hore citovaného rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 5Sžp/41/2009.
5Sžp/103/2009
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a právne názory dospel Najvyšší súd k záveru, ktorý
je obsahom výroku uznesenia. Na základe týchto dôvodov sa Najvyšší súd nemôže
vyjadrovať k ďalším odvolacím argumentom.
O trovách súdneho konania rozhodne v zmysle § 224 ods. 2 OSP krajský súd v ďalšom
konaní.
P o u č e n i e : Proti všetkým výrokom tohto uznesenia n i e j e prípustný opravný
prostriedok (§ 246c ods. 1 OSP).
V Bratislave 21. júna 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Petra Slezáková