Najvyšší súd
5Sžp/100/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: JUDr. T., bytom K., právne zastúpeného JUDr. G., advokátom v B., proti žalovanému: Miestny úrad Vrakuňa,
Šíravská č. 7, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Obvodného úradu životného
prostredia Bratislava II č. j. OÚŽP-03/828/95/Kaš/Mar-3 zo dňa 28.7.1995, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 105/2009-39 zo dňa 7.7.2009,
takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave
č. k. 3S 105/2009-39 zo dňa 7.7.2009 p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením postupom podľa § 250d ods. 3
zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
Obvodného úradu životného prostredia Bratislava II č. j. OÚŽP-03/828/95/Kaš/Mar-3 zo dňa
28.7.1995. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na ich náhradu.
Krajský súd tak rozhodol po tom, čo zistil, že žalobca napádal prvostupňové správne
rozhodnutie č. j. OÚŽP-03/828/95/Kaš/Mar-3 zo dňa 28.7.1995, v poučení ktorého bolo
správne uvedené, že proti nemu možno podať odvolanie. Konštatoval, že žalobcovi toto
rozhodnutie doručené nebolo, pretože nebol účastníkom správneho konania, no na žiadosť
mu uvedené rozhodnutie doručil dňa 6.5.2009 Okresný súd Bratislava II a preto mal žalobca
v zmysle poučenia podať proti nemu odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia. Žalobca
miesto toho podal žalobu na krajský súd, čo však zákon neumožňuje (§ 250 ods. 4 OSP)
a preto krajský súd konanie o žalobe podľa § 250d ods. 3 OSP zastavil z dôvodu,
že smerovala k preskúmaniu zákonnosti rozhodnutia, ktoré nemôže byť predmetom
preskúmania súdom.
Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie žiadajúc jeho zrušenie. Dôvodil
tým, že v žalobe síce uviedol, že mu predmetné správne rozhodnutie bolo doručené Okresným
súdom Bratislava II, avšak takéto doručenie nemá oporu v zákone a nemožno s ním ani spájať
žiadne právne účinky doručenia. Žiadal, aby bol krajský súd zaviazaný uložiť príslušnému
správnemu orgánu povinnosť doručiť mu rozhodnutie Obvodného úradu životného prostredia
Bratislava II č. j. OÚŽP-03/828/95/Kaš/Mar-3 zo dňa 28.7.1995 v zmysle ustanovenia § 250b
ods. 2 OSP.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
napadnuté uznesenie krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu
a dospel k záveru, že uznesenie o zastavení konania o žalobe treba potvrdiť, hoci z iných
dôvodov.
Podľa § 250b OSP ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho
orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí
správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne
rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je
správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu
na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu
na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán
o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí (ods. 2)
Súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi
doručené, neuplynula lehota troch rokov (ods. 3).
Najvyšší súd Slovenskej republiky z pripojeného spisu krajského súdu
a administratívneho spisu zistil, že žalobca sa žalobou podanou na krajskom súde dňa
20.5.2009 domáhal preskúmania rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia
Bratislava II č. j. OÚŽP-03/828/95/Kaš/Mar-3 zo dňa 28.7.1995, ktorým bolo vydané
stavebné povolenie na stavbu: „Rozšírenie TS 384 a NN výroby Bratislava – Prievoz“.
V odvolaní proti zastavujúcemu uzneseniu krajského súdu sa domáhal uloženia povinnosti
správnemu orgánu riadne a v súlade s § 250b ods. 2 OSP mu doručiť predmetné rozhodnutie.
Rozhodnutie, ktorého doručenia podľa § 250b ods. 2 OSP sa žalobca domáhal, bolo
vydané dňa 28.7.1995. V zmysle § 250b ods. 3 OSP je takýto postup možný
len v prekluzívnej trojročnej lehote, ktorej začiatok sa viaže na deň vydania správneho
rozhodnutia. V predmetnej veci je zrejmé, že táto prekluzívna lehota už uplynula (dňom
29.7.1998) a preto nemožno uložiť správnemu orgánu povinnosť doručiť uvedené rozhodnutie
žalobcovi. Uvedená trojročná lehota má za účel umožniť jednotlivcovi, pokiaľ získa
informáciu o existencii rozhodnutia, resp. činností s ním spojených, aby mal možnosť
zasiahnuť do príslušného správneho konania. Ako vlastníkovi pozemku, ktorý mal byť
dotknutý líniou stavbou nič nebránilo, aby v zákonnej 3 ročnej lehote vykonal potrebné úkony
a nie aby sa domáhal nápravy až po jej uplynutí.
Vzhľadom na skutočnosť, že ide o lehotu prekluzívnu, odvolací súd musel
konštatovať, že pre postup, ktorého sa žalobca domáhal, neboli splnené zákonné podmienky,
na ktorých splnenie súd musí v zmysle § 103 OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP prihliadať.
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá OSP ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto vzhľadom na uvedené a s poukazom
na citované zákonné ustanovenia podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil uznesenie krajského súdu
o zastavení konania ako vo výroku vecne správne.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 246c
ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov odvolacieho konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 13. júla 2010
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová