UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Q. F., bytom F., proti žalovanému: 1/ Ing. J. M., bytom V., 2/ Okresný úrad Brezno, pozemkový a lesný odbor, so sídlom Rázusova 40, Brezno, 3/ Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v 3/ rade zo dňa 6. mája 2014, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 24S/127/2014-42 zo dňa 27. októbra 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.24S/127/2014-42 zo dňa 27. októbra 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
Napadnutým uznesením 24S/127/2014-42 zo dňa 27. októbra 2014 Krajský súd v Banskej Bystrici zastavil konanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu v Brezne a Obvodného pozemkového úradu v Banskej Bystrici, ktoré rozhodujú v správnom konaní o pozemkových úpravách.
Okresný súd Brezno uznesením č.k. 5C/186/2014-31zo dňa 18. augusta 2014 postúpil vec Krajskému súdu v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušnému na rozhodnutie o predmetnej žalobe. Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) bola vec doručená dňa 17. septembra 2014. Predmetná žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti žaloby v zmysle § 249 ods. 2, § 2 ods. 3, § 79 ods. 1, § 250a Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p..
Krajský súd uznesením č.k. 24S/127/2014-37 zo dňa 30. septembra 2014 vyzval žalobcu na odstránenie vád žaloby v lehote 15 dní od doručenia uvedeného uznesenia. Vady spočívajú v tom, že žalobca neoznačil úplne žalobcu, neoznačil správne žalovaného, nevyjadril sa, v akom rozsahu toto rozhodnutie a postup napáda, neuviedol dôvody, v čom vidí nezákonnosť napadnutého rozhodnutia a postup druhostupňového správneho orgánu neuviedol aký konečný návrh robí a nepredložil plnomocenstvo pre advokáta, ktorý za neho na súde bude konať. Predmetné uznesenie zároveň obsahovalo poučenie o následkoch neodstránenia vád žaloby v stanovenej lehote.
Podľa § 171 ods. 2 O.s.p. ak nebola v uznesení uložená povinnosť na plnenie, je uznesenie vykonateľné, len čo bolo doručené, a ak netreba doručovať, len čo bolo vyhlásené alebo vyhotovené.
Dňa 15. októbra 2014 bolo súdu doručené podanie žalobcu, v ktorom označil žalobcu, žalovaných, vyjadril sa v akom rozsahu rozhodnutie a postup rozhodnutia žalovaného 3/ napáda, dôvody nezákonnosti rozhodnutia a postupu a uviedol konečný návrh. Žalobca však na základe uznesenia tunajšieho súdu č.k. 24S/127/2014-37 zo dňa 30. septembra 2014 vady žaloby neodstránil, keďže nepredložil originál resp. overenú fotokópiu plnomocenstva, ktorým splnomocňuje advokáta na zastupovanie v tomto konaní. Uvedené uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 8. októbra 2014. Lehota na odstránenie vád začala plynúť v zmysle citovaného ustanovenia § 171 ods. 2 O.s.p. dňom doručenia predmetného uznesenia. Lehota na odstránenie vád uplynula dňa 23. októbra 2014. Žalobca síce podaním doručeným dňa 15. októbra 2014 odstránil niektoré vady žaloby, avšak v stanovenej lehote nepredložil súdu plnú moc na zastupovanie v tomto konaní pre zástupcu z radov advokátov. Lehota na odstránenie vád žaloby uplynula márne.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Podľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný prostriedok nie je prípustný.
Podľa § 250a O.s.p. žalobca musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý zaňho na súde koná; to neplatí vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu, alebo ak ide o preskúmanie rozhodnutia a postupu vo veciach zdravotného poistenia, sociálneho zabezpečenia vrátane nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, štátnych sociálnych dávok, sociálnej pomoci a poistenia v nezamestnanosti, aktívnej politiky trhu práce a garančného fondu, poskytovania zdravotnej starostlivosti, vo veciach priestupkov a vo veciach azylu a doplnkovej ochrany.
Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť ( § 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), pretože konanie bolo zastavené a súd nezistil splnenie podmienok na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p..
Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom uviedol, že plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi bolo Krajskému súdu predložené 26. novembra 2014 pri nazretí do súdneho spisu v tomto súdnom konaní. Keďže v súčasnosti je už žalobca advokátom zastúpený a splniť povinnosť žalobcovi v minulosti súdom uloženú, t.j. predložiť potrebné plnomocenstvo, žalobca nemohol bez súčinnosti inej osoby (advokáta) a bez prevzatia jeho zastúpenia advokátom, žalobca zastával názor, že vadu konania predložením potrebného plnomocenstva už odstránil.
Zároveň žalobca považoval za potrebné uviesť, že krajský súd v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo/146/2009 z 12. januára 2010 svojím postupom ho v tomto súdnom konaní ukrátil na jeho právach domáhať sa súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, a tým mu odňal možnosť konať pred súdom. Podľa žalobcu Krajský súd nedodržal svoju poučovaciu povinnosť vyplývajúcu mu z § 5 ods. 1, § 30 a § 146c ods. 1 O.s.p. a nepoučil ho, že má možnosť požiadať o ustanovenie právnehozástupcu. Predmetné uznesenie takéto poučenie neobsahuje, čo je podľa názoru Najvyššieho súdu SR obsiahnutého vo vyššie označenom judikáte pre porušenie k odňatiu práv žalobcovi možnosti konať pred súdom.
Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby krajský súd v rámci autoremedúry podľa § 210 O.s.p. označené uznesenie zo dňa 27. októbra 2014 zmenil tak, že pokračuje v tomto súdnom konaní.
Keďže odvolanie nesmeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, súd nevyzýval žalovaného na vyjadrenie k odvolaniu (§ 209a ods. 1 O.s.p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).
Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny prostriedok, ktorý umožňuje, aby každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, sa mohla domáhať ochrany svojich porušených alebo ohrozených práv na súde, ako na nezávislom orgáne a aby tak mohla začať konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o koho práva v konaní ide.
Z uvedeného vyplýva, že žalobca na základe uznesenia tunajšieho súdu č.k. 24S/127/2014-37 zo dňa 30. septembra 2014, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 8. októbra 2014, po márnom uplynutí lehoty vady žaloby, ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, neodstránil. O.s.p. v § 250d ods. 3 O.s.p. stanovuje postup súdu, keď žalobca bol vyzvaný na odstránenie vád podania spolu s poučením o následkoch ich neodstránenia v určenej lehote, ktorým je zastavenie konania. Keďže zákon súdu neumožňuje opätovne vyzvať na odstránenie vád podania, súd musel konanie zastaviť podľa § 250d ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil uznesením č.k. 24S/127/2014-37 zo dňa 30. septembra 2014, pretože nepreukázal, že je v konaní zastúpený podľa § 250a O.s.p..
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť.
Najvyšší súd sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, tvrdeniami oboch účastníkov, ako aj so závermi krajského súdu, ktoré považuje za vecne i právne správne.
Jednou z procesných podmienok v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) je povinné zastúpenie žalobcu advokátom. Krajský súd preto správne vyzval žalobcu na predloženie plnomocenstva udeleného advokátovi na zastupovanie v konaní, nakoľko sa na konanie o podanej žalobe nevzťahuje žiadna z výnimiek uvedená v § 250a O.s.p. Keďže žalobca na výzvu súdu nereagoval, krajský súd konanie v súlade s § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil.
Pri absencii povinného zastúpenia žalobcu advokátom podľa § 250a O.s.p. ide o taký nedostatok podmienok konania, ktorý možno odstrániť. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca do rozhodnutia odvolacieho súdu o podanom odvolaní predložil krajskému súdu plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie v konaní o žalobe proti rozhodnutiu správneho orgánu, došlo k odstráneniu zákonnej prekážky, pre ktorú krajský súd konanie o žalobe žalobcu zastavil.
Nakoľko však pred rozhodnutím najvyššieho súdu o odvolaní bolo krajskému súdu doručené plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie žalobcu v konaní, dôvod, pre ktorý bolo konanie zastavené, odpadol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky aplikujúc primerane § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p. s poukazom na § 246c ods. 1 O.s.p. odvolaním napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.