UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov 3-24 Perspektíva, IČO: 49 121 724, (adresa na doručovanie: I.W., tajomník ZO SZZ 3-24 Perspektíva, bytom C.), za účasti: Ing. E. Y., člen ZO SZZ 3-24 Perspektíva, bytom X. obaja právne zastúpení: JUDr. Rudolf Adamčík, advokát so sídlom Liptovská 2/A, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov (pôvodne Obvodný pozemkový úrad v Bratislave) so sídlom Staromestská 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 576/204/11/2013 zo dňa 7. mája 2013, o odvolaní žalobcu a vedľajšieho účastníka proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/270/2013-82 zo dňa 11. februára 2015, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/270/2013-82 zo dňa 11. februára 2015 p o v t r d z u j e.
Účastníkom sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) uznesením č.k. 2S/270/2013-82 zo dňa 11.02.2015 podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil konanie o žalobe proti rozhodnutiu č. 576/204/11/2013 zo dňa 07.05.2013, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie bývalého Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. 1244/11/1165/13/KKO zo dňa 06.03.2013 vydaného vo veci návrhu na začatie konania v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vysporiadaní vlastníctva k ním, z dôvodu, že žaloba bola podané oneskorene. S poukazom na § 146 ods. 1 písm. c/ a § 246c O.s.p. žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
2. V odôvodnení uznesenia krajský súd uviedol, že správna žaloba musí byť v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p. podaná v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty na podanie žaloby nemožno odpustiť. Poukazujúc na ustálenú súdnu prax (napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 62/03 zo dňa 03.07.2003) mal za to, že lehota na podanie správnej žaloby je lehotou procesnoprávnou, pričom jej nedodržanie predstavuje neodstrániteľný nedostatok (podmienku) konania, ktorý má zanásledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť. Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 14.05.2013, čo žalobca sám uviedol v žalobe. Dvojmesačná zákonná lehota na podanie žaloby mu začala plynúť dňom oznámenia, t.j. dňa 14.05.2013 a uplynula dňa 14.07.2013. Žaloba bola podaná na súde až dňa 28.08.2013, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.
3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca a Ing. E. Y. (v žalobe označený ako vedľajší účastník konania) prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu včas odvolanie, ktorým sa domáhali, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a nariadil žalovanému postup podľa ustanovenia § 250b ods. 2 O.s.p. V dôvodoch odvolania uviedli, že krajský súd opomenul skutočnosť, že na strane žalobcu vystupuje v konaní aj vedľajší účastník, ktorý bol v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách účastníkom správneho konania, v rámci ktorého bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Krajský súd sa síce zaoberal otázkou dodržania lehoty na podanie žaloby podľa § 250b O.s.p., avšak nezaoberal sa otázkou postavenia vedľajšieho účastníka na strane žalobcu, ktorý bol účastníkom správneho konania a ktorému nebolo vôbec doručené napadnuté rozhodnutie. Vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi konania mal krajský súd preto postupovať podľa § 250b ods. 2 O.s.p. V správnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie mal správny orgán konať so všetkými vlastníkmi a užívateľmi pozemkov v predmetnej záhradkárskej osade, ako s účastníkmi správneho konania. Správny orgán však s týmito účastníkmi konania vôbec nekonal, nedoručoval im oznámenie o začatí správneho konania a nedoručoval im ani samotné rozhodnutie. Týmto postupom došlo k porušeniu práv účastníkov konania. Záverom žiadal, aby súd postupom podľa § 92 ods. 1 O.s.p. pripustil do konania na strane žalobcu ďalších účastníkov (I. B. a Ing. I. D.). 4. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že správny orgán prvého stupňa doručil rozhodnutie č. 1244/11/1165/13/KKO zo dňa 06.03.2013 všetkým účastníkom správneho konania a aj formou verejnej vyhlášky v zmysle § 26 ods. 2 správneho poriadku. Druhostupňový orgán napadnuté rozhodnutie č. 576/204/11/2013 zo dňa 07.05.2013 taktiež riadne doručil všetkým účastníkom správneho konania. Mal za to, že v zmysle správneho poriadku nemá za povinnosť rozširovať okruh účastníkov správneho konania - vydáva procesné rozhodnutie. Doposiaľ sa nikto písomne neprihlásil, že chce vstúpiť do správneho konania v zmysle § 14 ods. 1 správneho poriadku. Konaním správnych orgánov preto nedošlo k porušeniu práv účastníkov správneho konania. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
6. Podľa § 491 ods. 1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
8. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
9. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.
10. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
11. Podľa § 249 ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou.
12. Podľa § 250 ods. 1 O.s.p., účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
13. Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.
14. Podľa § 57 ods. 1 O.s.p. do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty.
15. Podľa § 57 ods. 2 O.s.p. lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov končia sa uplynutím toho dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a ak ho v mesiaci niet, posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
16. Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.
17. Podľa § 250b ods. 2 O.s.p. ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. 18. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie zákonnosti uznesenia krajského súdu, ktorým konanie o žalobe podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil z dôvodu, že žaloba bola podaná oneskorene.
19. Z vyššie citovaných ustanovení O.s.p. vyplýva povinnosť žalobcu podať žalobu na súde v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni. Ide o lehotu procesnoprávnu, čo znamená, že lehota je zachovaná aj v prípade, že žaloba adresovaná súdu bola v posledný deň lehoty podaná na pošte. Pod pojmom „oneskorene podanej žaloby“ v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p. treba rozumieť, že žaloba bola podaná po dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inú lehotu. Zákon zároveň vylúčil možnosť odpustenia zmeškania tejto lehoty.
20. Najvyšší súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 576/204/11/2013 zo dňa 07.05.2013 bolo doručené žalobcovi (jeho zástupcovi I.W.) dňa 14.05.2013. Vzhľadom na absenciu inej zákonnej úpravy lehoty, dňom 15.05.2013 začala žalobcovi plynúť dvojmesačná lehota na podanie žaloby. Posledným dňom tejto lehoty bol deň 15.07.2013. Žalobca podal žalobu na Okresnom súde Bratislava III osobne dňa 28.08.2013. Je teda zrejmé, žalobca podal žalobu po uplynutí dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia žalovaného.
21. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza aj to, že poučenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí bolo formulované v znení:,,Proti tomuto rozhodnutiu podľa § 59 ods. 4 zákona o správnom konaní sa nemožno odvolať. Rozhodnutie je preskúmateľné súdom podľa ustanovení §§ 250 - 250k OSP na základe žaloby do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nesprávne poučil žalobcu o okamihu začatia plynutia lehoty na podanie žaloby, keď uviedol, že lehota na podanie žaloby plynie odo dňa právoplatnosti rozhodnutia (dňom 01.07.2013). Nesprávne poučenie však nemalo vplyv na plynutie zákonnej lehoty na podanie žaloby tak ako to upravuje § 250m ods. 2 O.s.p., keďže uvedené ustanovenie sa vzťahuje len na prípady, ak by súd mal konať podľa V. časti tretej hlavyO.s.p. (§ 250l až § 250s O.s.p.). O takýto prípad však v danej veci nejde, lebo súd preskúmava rozhodnutie žalovaného podľa ustanovení V. časti druhej hlavy O.s.p. (§ 247 až § 250k O.s.p.) v rámci konania o žalobách. 22. K odvolacej námietke, že krajský súd sa nezaoberal otázkou postavenia vedľajšieho účastníka na strane žalobcu, ktorý bol účastníkom správneho konania a ktorému nebolo doručené napadnuté rozhodnutie s tým, že vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi konania mal krajský súd postupovať podľa § 250b ods. 2 O.s.p. odvolací súd uvádza, že pre plynutie zákonnej lehoty na podanie žaloby podľa § 250b ods. 1 O.s.p. je podstatné riadne doručenie napadnutého rozhodnutia žalobcovi resp. jeho zástupcovi. V súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 250b ods. 2 O.s.p. je potrebné uviesť, že v podanej žalobe bol ako vedľajší účastník označený Ing. E. Y., (zároveň uvedený ako ďalší zástupca žalobcu), ktorému však napadnuté rozhodnutie žalovaného nebolo doručované. Z označenia účastníkov konania v žalobe, ale aj jej samotného obsahu tak vyplýva, že Ing. E. Y. nevystupoval v procesnom postavení žalobcu resp. v procesnom spoločenstve so žalobcom, pričom v žalobe nenamietal pochybenie správnych orgánov v súvislosti s doručovaním ich rozhodnutí. Rovnako ani petit žaloby nebol formulovaný v súlade s ust. § 250b ods. 2 O.s.p. Odvolací súd preto zastáva názor, že otázku včasnosti podania žaloby by bolo možné posudzovať vo vzťahu k tomuto účastníkovi iba v prípade, ak by sa v procesnom postavení žalobcu domáhal vydania rozhodnutia podľa § 250b ods. 2 O.s.p., k čomu však nedošlo. Za skutočnosť rozhodujúcu pre plynutie lehoty na podanie žaloby tak odvolací súd považoval doručenie napadnutého rozhodnutia žalobcovi. K návrhu na pripustenie ďalších účastníkov do konania na strane žalobcu postupom podľa § 92 ods. 1 O.s.p. odvolací súd poznamenáva, že v správnom súdnictve je vylúčené rozhodovanie podľa § 92 ods. 1 O.s.p., keďže druhá hlava piata časť O.s.p. obsahuje osobitné ustanovenia o účastníctve (§ 250 O.s.p.). V správnom súdnictve sa vo všeobecnosti účastníci určujú podľa druhej definície účastníkov konania, a teda účastníkom v správnom súdnictve je ten, ktorého za účastníka označuje zákon. V danom prípade je preto vylúčené pristúpenie fyzickej alebo právnickej osoby do konania či už na strane žalobcu, alebo na strane žalovaného podľa § 92 ods. 1 O.s.p. Súd rozhodujúci podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preto nemá právomoc rozhodovať podľa § 92 ods. 1 O.s.p.
23. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené dospel k záveru, že v predmetnej právnej veci nebola splnená podmienka včasnosti podania žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného v zmysle ustanovenia § 250b ods. 1 O.s.p. Krajský súd postupoval správne, keď konanie podľa§ 250d ods. 3 O.s.p. zastavil a preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. 24. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a §250k ods. 1 O.s.p, keďže žalobca a vedľajší účastník nemali v odvolacom konaní úspech a žalovaný právo na náhradu trov konania zo zákona nemá.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.