Najvyšší súd  

5Sžo/76/2010

  Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V   MENE   SLOVENSKEJ   REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Baricovej a členov senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcov 1/ M. G., bytom T., a 2/ P. G., bytom T., oboch zastúpených   JUDr. T. S., advokátom sídlom N., proti žalovanému Krajskému stavebnému úradu v Trnave, so sídlom Trnava, Kollárova 8, za účasti 1/ M. H., bytom T., 2/ S. H., bytom T., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. KSÚ-OSP-180/2009/Ma z 23. februára 2009 a rozhodnutia Stavebného úradu Mesta Trnava č. OSaŽP/30452- 62716/08/Bj, z 08. septembra 2008, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 10. decembra 2009, č. k. 14S/38/2009-50, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave z 10. decembra 2009, č. k. 14S/38/2009-50   p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie Mesta Trnava o vydaní stavebného povolenia a povolenia stavby „garáž, na B. na pozemku č. X. v kat. úz. T.“ pre stavebníkov M. H. a S. H., ako aj zrušenia tohto prvostupňového rozhodnutia.

Krajský súd tak rozhodol podľa § 244 ods. 1, 2 a 3, § 247 ods. 1, 2 a 3 OSP a § 6 ods. 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“), keď zo žaloby a z pripojeného administratívneho spisu mal preukázané, že tomuto konaniu predchádzali ďalšie stavebné konania - stavebné konanie, ktorého výsledkom bolo vydanie stavebného povolenia účastníkom 1/ a 2/ na stavbu rodinného domu, pričom v tomto konaní stavebný úrad nepovolil stavbu garáže, nakoľko sa v predloženej projektovej dokumentácii nenachádzala, a stavebné konanie, kde stavebný úrad zamietol účastníkom 1/ a 2/ žiadosť vo veci vydania stavebného povolenia na zmenu stavby pred dokončením – rodinný dom   – prístavba garáže k rodinnému domu s odôvodnením, že navrhovanou prístavbou garáže k rodinnému domu by neboli dodržané odstupové vzdialenosti rodinných domov, ktoré medzi sebou vytvárajú voľný priestor podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.. Spádovaním strechy rodinného domu s pristavanou garážou, ako súčasťou domu osadenou až po hranicu so susednou nehnuteľnosťou by bola tiež narušená pohoda bývania v susednom rodinnom dome, nakoľko dažďové vody ako aj väčšie množstvo snehu by nebolo možné odviesť na vlastnú nehnuteľnosť stavebníkov.

Z administratívneho spisu mal ďalej krajský súd preukázané, že aj keď účastníci 1/ a 2/ ohlásili stavebnému úradu samostatnú stavbu – garáž na pozemku parc. č. X., stavebný úrad nad rámec zákona (z opatrnosti vzhľadom na už dva krát uplatňované námietky žalobcov) určil, že stavba podlieha stavebnému povoleniu (napriek tomu, že postačovalo iba ohlásenie drobnej stavby). Účastníci 1/ a 2/ predložili v stavebnom konaní projektovú dokumentáciu, vypracovanú Ing. arch. V. Č., ktorý uviedol, že garáž bude mať všetky štyri obvodové múry, pričom na obvodovom múre pri spoločnom oplotení so žalobcami bude vybudovaná atika. Z výkresu situácie je zrejmé, že garáž je od spoločnej hranice pozemkov vzdialená 0,10 m. Účastníci 1/ a 2/ taktiež predložili svetlotechnický posudok vypracovaný Ing. I. K., ktorá uvádza, že pre posúdenie bola ako tieniaci objekt zvolená strecha rozostavaného rodinného domu, nakoľko strecha garáže je nižšia ako strecha rodinného domu. Vzhľadom na skutočnosť, že objekt garáže je svojou strechou zasunutý pod strechu rodinného domu platí, že ani navrhovaná garáž na pozemku parc. č. X. so strechou vo výške cca 1,95 m² nad parapetom posudzovaného okna nezníži preslnenie miestností v susednom rodinnom dome pod mieru prípustnú.

Krajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcov, že bolo porušené ustanovenie § 6 ods. 3 veta druhá vyhlášky č. 532/2002 Z. z., nakoľko toto ustanovenie sa týka výlučne rodinných domov, čo v tomto prípade nie je splnené, pretože predmetom tohto konania je samostatne stojaci objekt – garáž; toto ustanovenie citovanej vyhlášky preto nebolo potrebné na účastníkov 1/ a 2/ aplikovať.

Krajský súd mal na základe vyššie uvedeného tiež za to, že ani na ostatné námietky žalobcov nebolo možné prihliadnuť. Pokiaľ ide o žalobcami spomínané predchádzajúce stavebné konania, tieto boli právoplatne skončené, nestali sa predmetom súdneho prieskumu v danej veci, a preto nie je v kompetencii krajského súdu posudzovať ich. Poukázal na to, že predmetom tohto konania je samostatná drobná stavba – garáž, ku stavbe ktorej mali účastníci len ohlasovaciu povinnosť, stavebné povolenie teda bolo vydané nad rámec. Krajský súd mal za to, že toto stavebné povolenie bolo vydané v súlade so zákonom, v stavebnom konaní bolo vykonané dostatočné dokazovanie; ako vyplýva z projektovej dokumentácie, atika a odvodnenie je riešené.

O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP a neúspešným žalobcom nepriznal náhradu trov konania; úspešnému žalovanému a účastníkom 1/ a 2/ krajský súd náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnili.  

Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie považujúc rozsudok krajského súdu za úplne nesprávny, pretože súd odmietol vo svojom rozhodnutí zohľadniť naprosto evidentné, doslova ukážkové obchádzanie zákona pri vydaní rozhodnutia Stavebného úradu Mesta Trnava č. OsaŽP/30452-62716/08/Bj zo dňa 08.09.2008 a Krajského stavebného úradu v Trnave, odboru stavebného poriadku, K., KSÚ-OSP-180/2009/Ma zo dňa 23.02.2009. Poukazovali na postup stavebných orgánov pri vydávaní jednotlivých rozhodnutí, ktoré považujú za relevantné z hľadiska posúdenia predmetnej veci, pričom v odvolaní opísali predchádzajúce stavebné konania a rozhodnutia.

Zotrvali na svojich námietkach, že 1/ nebude dodržaná minimálna vzdialenosť domu s garážou (tvoriace jednu vec a jeden stavebný funkčný celok)   2 m od ich pozemku č. X., resp. od spoločnej hranice pozemkov; 2/ bude narušená pohoda bývania v ich rodinnom dome, nakoľko dažďové vody v prípade prívalových dažďov, ako aj väčšieho množstva snehu by nebolo možné odviesť na vlastnú nehnuteľnosť stavebníkov (atika na garáži v tomto smere nič nerieši, pretože zo strechy rodinného domu stavebníkov z výšky 7,12 m okap strechy rodinného domu stavebníkov nezachytí prívalovú dažďovú vodu a ani väčšie množstvá snehu, ktorá následne spadne na strechu garáže v rozsahu jej dĺžky 7,200 m a následne spádom sa dostane na pozemok žalobcov. Ak dôjde k upchatiu odvodových rímsových žľabov na okape rodinného domu a na atike garáže – nič nezabráni veľkým prívalom dažďovej vody, resp. snehu, aby dopadli na pozemok žalobcov parc. č. X., zároveň tvrdili, že voda a sneh budú padať výlučne na ich pozemok, a to v dôsledku výšky garáže 4 m a šikmej strechy so spádom nasmerovaným na ich pozemok; a 3/ nebude zabezpečený dostatočný odstup medzi ich murovaným plotom a stenou garáže za účelom umožnenia údržby stavieb a užívania priestorov medzi stavbami – 35 cm odstup je podľa žalobcov nedostatočný. Naďalej vytýkali žalovanému, že si neuvedomil rozhodujúce skutočnosti, ich zásadné výhrady voči prvostupňovému rozhodnutiu, pričom dôvodmi uvedenými v rozhodnutí Mesta Trnava zo dňa 10.09.2008, s ktorými sa žalobcovia stotožnili a prevzali ich do odvolania, sa vôbec nezaoberal.

Opätovne uviedli, že rozhodnutie žalovaného považujú za nezákonné a žiadajú ho zrušiť z dôvodov uvedených v § 250j ods. 2 písm. a/, d/ a e/ OSP.

Citujúc ustanovenia § 6 ods. 1 - 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., § 120 Občianskeho zákonníka, § 47 ods. 4, § 70 a § 52 ods. 1, 2, § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) ako aj ustanovenia § 244 ods. 2 a 3, § 246 ods. 1, § 246a ods. 1, § 247 ods. 1, § 249 ods. 1, § 250 ods. 4 a § 250b ods. 1 OSP, mali za to, že sa Krajský súd v Trnave dopustil pochybenia vo viacerých smeroch, a to vyplýva ak zastáva názor, že nie je v jeho kompetencii posudzovať, a teda aj prihliadať a zohľadniť predchádzajúce rozhodnutia, ktoré boli právoplatne skončené.

Podľa názoru žalobcov mal správny orgán konanie smerujúce k vydaniu stavebného povolenia na samostatnú garáž (ktorá aj tak zostáva prístavbou rodinnému domu) podľa § 30 ods. l písm. i/ správneho poriadku zastaviť, pretože v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil.

Záverom odvolania uviedli, že argumentácia žalovaných v rade 2 a 3 (?) uvedená v ich písomnom podaní zo dňa 22.05.2009 s priloženým záznamom podrobného merania zmien Ing. L. Š. zo dňa 05.11.2008 je vyslovene zavádzajúca, pretože ak je pravdou, čo žalovaní tvrdia, že základové pásy garáže sú už vytvorené a od existujúceho plotu zabetónované vo vzdialenosti 25 cm, tak potom sú tieto zabetónované pásy presne na hranici ich pozemkov.

Poukazovali pritom na platný právny stav a doterajšie zamerania napr. geometrický plán Ing. D. zo dňa 05.12.2002 č. 53/2002, ktorého vyplýva, že múr medzi spornými pozemkami, ktorý oni vybudovali, nie je na právnej hranici medzi pozemkami, ale je posunutý 25 cm do ich parcely č. X. a X., čo bolo v rámci stavebných konaní a rozhodnutí zdokumentované.

Žiadali preto, aby odvolací súd rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Trnave, odboru stavebného poriadku, Kollárova 8, Trnava KSU–OSP–180/2009/Ma zo dňa 23.02.2009 a rozhodnutie Stavebného úradu Mesta Tmavá č. OSaŽP/30452-62716m/Bj zo dňa 08.09.2008 zrušil a vrátil vec správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň žiadali priznať náhradu trov celého konania.

V doplnení odvolania došlého Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 18. marca 2010 žalobcovia poukazovali na nové zameranie svojej parcely, ako aj na kolaudáciu domu účastníkov konania – stavebníkov v novembri 2008, domnievajúc sa, že sa neprihliada na rovnosť práv zúčastnených strán. Opätovne poukazovali na odsunutie hranice upozorňujúc na to, že stavebné povolenie bolo vydané v súlade so zákonom o územnom plánovaní a stavebného poriadku len na rodinný dom a parkovacie nekryté státie v roku 2006.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení na odvolanie uviedol, že trvá na svojom vyjadrení v žalobe zo dňa 21.04.2009.

Účastníci v prvom a druhom rade sa k odvolaniu žalobcom písomne vyjadrili tak, že sú veľmi prekvapení, že ani rozsudok Krajského súdu v Trnave pod č. 14S/38/2009-50 žalobcom nestačil na to, aby už konečne sa tak dlho trvajúci spor o drobnú stavbu garáže ukončil, hoci drobná stavba nepodlieha stavebnému povoleniu, a znova podali to isté odvolanie ako po prvý krát, opäť samé lži a neoverené informácie. Uviedli, že si nevedia vysvetliť myslenie žalobcov, na čo sa ešte odvolávajú, keď jednoznačne stavba garáže je v súlade so zákonom, pričom sami žalobcovia majú postavenú garáž v rozpore so zákonom, keď strecha garáže 11 cm zasahuje do cudzieho pozemku s tým, že si zle postavili oplotenie, strecha spolu prečnieva až 36 cm k susednému pozemku, a z toho dôsledku teraz na pozemok ani nezaprší. Poukázali, že už ich to stálo veľmi veľa úsilia a „behačiek“ po úradoch s dvoma malými deťmi na rukách, asi 300 eur, nehovoriac o tom, že stavebný materiál na stavbu garáže už 3 roky sa na ich pozemku znehodnocuje. Dúfali, že tento nekonečný spor sa už ukončí a stavbu budú môcť čo najskôr realizovať.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov nemožno priznať úspech.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis.

Stavebný úrad musí dôsledne vyhodnotiť charakter námietok, či ide skutočne o občianskoprávne námietky alebo námietky územno-technického, prípadne stavebno- technického charakteru, ktoré sú upravené stavebnými predpismi. Pritom môže dôjsť aj k vzájomnému prelínaniu posúdenia námietok s prihliadnutím na ustanovenie § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný podľa tejto zásady postupoval.

Vychádzajúc z pripojeného spisového materiálu, včítane projektovej dokumentácie a svetlotechnického posudku i najvyšší súd dospel k názoru, že žalovaný sa dostatočne podrobne vo svojom rozhodnutí vyporiadal s opakovanými námietkami žalobcov, preto ich námietky uvedené v žalobe nemohli už obstáť ani v súdnom prvostupňovom konaní a ani v súdnom konaní odvolacom včítane námietky, že od zamietnutia žiadosti účastníkov konania rozhodnutím Mesta Trnava z 10. septembra 2007 č. OSaŽP-2861/2007- 64314/2007/Bj na vydanie stavebného povolenia na zmenu stavby pred dokončením   – rodinný dom - prístavba garáže k rodinnému domu“ a skutkový stav sa podstatne nezmenil a že v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo, ktorá nemá oporu v obsahu spisového materiálu a konanie v tejto preskúmavanej veci je konaním odlišným vychádzajúcim z iných   – doplnených podkladov.

Ani poukazovanie na tzv. odstupové vzdialenosti v zmysle § 6 ods. 3 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. nie je na mieste, nakoľko stavbou garáže sa tieto nezmenili a tak, ako uviedol krajský súd, týkajú sa vzdialenosti medzi rodinnými domami. Z obsahu dotknutého spisového materiálu nevyplynulo, že by zo strany stavebníkov objektívne došlo k ohrozeniu, či obmedzeniu práv žalobcov ako vlastníkov susediacej nehnuteľnosti a k narušeniu ich pohody bývania.

Z obsahu dotknutého spisového materiálu, osobitne z projektovej dokumentácie a pripojených posudkov nevyplynulo, že by zo strany stavebníkov stavbou garáže objektívne došlo, resp. mohlo dôjsť k ohrozeniu, či obmedzeniu práv žalobcov (včítane práv vlastníckych) ako vlastníkov susediacej nehnuteľnosti a k narušeniu ich pohody bývania tak, ako tvrdia žalobcovia. Z obsahu spisového materiálu je skôr zrejmé, že v preskúmavanej veci viac ako o stavebno-technický problém, či námietky v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka išlo o medziľudské vzťahy dvoch susedov.

Odvolanie žalobcov neobsahuje žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa krajský súd nebol podrobne vyporiadal a ktorými by žalobcovia boli preukázali konkrétne porušenie alebo ohrozenie svojich subjektívnych práv, alebo preukázali, že správne orgány v stavebnom konaní pri vykonávaní a hodnotení dôkazov porušili ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (§ 140 stavebného zákona). Nesúhlas žalobcov s právnym názorom súdu, resp. jeho neprijateľnosť pre žalobcov nie je v danej veci právne relevantnou námietkou, ktorá by mohla niečo zmeniť na skutkových zisteniach a právnych záveroch krajského súdu.

Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že novelami stavebného zákona (zákonom č. 237/2000 Z. z. a č. 479/2005 Z. z.) boli vymedzené niektoré pojmy používané v časti stavebný poriadok. Tieto pojmy sú dôležité predovšetkým pre procesné postupy v územnom a stavebnom konaní, pretože zákon preň pripúšťa osobitné úľavy a postupy.

Pre kategóriu drobných stavieb bola určená veľkosť zastavanej plochy prízemných aj podzemných stavieb na 25 m² a prípustná výška prízemných drobných stavieb na 5 m. Pri dodržaní týchto technických parametrov je aj stavba garáže podľa novšej úpravy drobnou stavbou, keďže bola vyňatá z negatívneho vymedzenia pojmu drobné stavby v odseku 8 § 139a stavebného zákona.

Stavba garáže účastníkov konania vykazuje zastavanú plochu 24,48m², preto, v zmysle zhora uvedeného názor krajského súdu, že na stavbu garáže v danej veci by postačovalo ohlásenie drobnej stavby, možno považovať za súladný so zákonom. Nakoľko však s ohľadom na predchádzajúce negatívne rozhodnutie Mesta Trnava z 10. septembra 2007 č. OSaŽP-2861/2007-64314/2007/Bj ohľadom prístavby garáže k rodinnému domu, ako aj vzhľadom na narušené medziľudské vzťahy medzi žalobcami a účastníkmi konania vydanie stavebného povolenia i na garáž bolo na mieste.

Na základe vyššie uvedeného Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru, že námietky žalobcov vznesené v odvolaní neobstoja, a preto stotožniac sa s právnym posúdením veci krajským súdom uvedeným i v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré zároveň poukazuje, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trnave podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a podľa § 250k ods. 1 OSP, nakoľko žalobcovia v odvolacom konaní úspech nemali a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha a ani mu v odvolacom konaní trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. januára 2011

JUDr. Jana Baricová, v. r.

  predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková