ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Milana Moravu a členiek senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: JAKAMA - SERVIS, s.r.o., so sídlom Višňová 10, Michalovce, IČO: 36 181 226, zastúpený advokátkou JUDr. Ivetou Marcinovou, so sídlom Námestie slobody 13, Michalovce, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, referát cestnej dopravy a pozemných komunikácií, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP2-2014/00346/GUZ zo dňa 9. mája 2014, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/78/2014-70 zo dňa 17. decembra 2014, jednomyseľne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/78/2014-70 zo dňa 17. decembra 2014 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania žalobcovi z titulu súdneho poplatku vo výške 70,- €.
2. V odôvodnení rozsudku krajský súd okrem iného uviedol, že konanie a rozhodovanie súdu o žalobe podanej proti rozhodnutiu žalovaného je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu doplňovať vecnú, či právnu argumentáciu rozhodnutia žalovaného. Správny súd preberá od správneho orgánu nielen dôkazný stav, ale aj jeho právne hodnotenie. Iným hodnotením, než ktoré vykonal správny orgán, by súd neprípustne a v rozpore so zákonom zasiahol do práva voľného hodnotenia dôkazov, ktoré patrí správnemu orgánu. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí len na otázku, či vykonané dôkazy, zktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel.
3. Krajský súd ďalej uvádza, že z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, ako aj z písomného vyjadrenia žalovaného, správne orgány na základe vykonaného dokazovania mali za to, že namontované plynové zariadenie v predmetnom vozidle podľa protokolu o montáži plynového zariadenia LPG retrofitný systém nie je zhodné s plynovým zariadením, ktoré má správu o homologizáciu typu E1#115R-000017. Krajský súd uvádza, že jeho úlohou bolo preskúmať skutočnosti vyplývajúce jednak z vystaveného protokolu o montáži plynového zariadenia LPG retrofitný systém SKA 002 214 s prílohou 3A, správy o homologizácii typu retrofitného systému podľa predpisu EHK č. 115, číslo homologizácie E1#115R-000017. Krajský súd zistil, že listina správnym orgánom prvého stupňa označená ako príloha 3A, správy o homologizácii, nie je v jazyku slovenskom, ale v jazyku nemeckom. Uvedená skutočnosť pre jazykovú nezrozumiteľnosť teda bráni súdu preskúmať vystavený protokol o montáži plynového zariadenia LPG retrofitný systém SKA 002 214 s komponentmi uvedenými v prílohe 3A, správy o homologizácii typu retrofitného systému podľa predpisu EHK č. 115, číslo homologizácie E1#115R-000017.
4. Krajský súd ďalej poukazuje na účel odôvodnenia rozhodnutia, ktorý je predovšetkým preukázať jeho správnosť, pričom odôvodnenie musí byť súčasťou kontroly správnosti postupu správneho orgánu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné. Krajský súd napokon uvádza, že keďže správa o homologizácii typu retrofitného systému nie je preložená do jazyka slovenského, resp. takýto preklad sa v administratívnom spise správneho orgánu prvého stupňa, ani žalovaného nenachádza, nie je súdu zrozumiteľné, akým spôsobom správny orgán prvého stupňa a žalovaný posudzovali správnosť komponentov uvedených v prílohe 3A, správy o homologizácii typu retrofitného systému a dospeli k záveru, že komponenty uvedené v protokole o montáži plynového zariadenia LPG nie sú zhodné s prílohou 3A, správy o homologizácii typu retrofitného systému a preto krajský súd považuje rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť.
5. Právne odôvodnil krajský súd svoje rozhodnutie ustanovením § 47 ods. 3 a § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „správny poriadok“) o štátnej službe.
6. Rozhodnutie o trovách konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p..
II.
7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že najvyšší súd zruší rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vráti na nové konanie. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov, že rozsudok krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.
8. Žalovaný argumentuje tým, že jednak pre prvostupňové správne orgány a ostatné orgány a tiež pre poverené technické služby sú záväzné metodické pokyny vydané Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Spolu s retrofitným systémom sa predkladá aj homologizačná správa, ktorá je vždy v jazyku krajiny, z ktorej retrofitný systém pochádza a súčasťou sady retrofitného systému je aj príručka pre montáž retrofitného systému do vozidla a prevádzková príručka pre konečného užívateľa v slovenskom jazyku. Žalovaný ďalej poukazuje, že každá homologizačná správa v rámci Európskej únie obsahuje prílohy označené ako 1A, 2A, 3A a iné, ktoré môžu byť v rôznych jazykoch (ako aj celá homologizačná správa) ale ich obsah a teda aj preklad je v každej európskej krajine rovnaký. Tieto preklady - vzory sa nachádzajú v jednotlivých metodických pokynoch Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. V preklade predpisu EHK č. 115 je uvedené presne, čo ktorý riadok, strana, príloha a pod. znamená a keďže sú tieto prílohy homologizačných správ rovnaké, obsahujú tie isté údaje pre ten-ktorý typ retrofitného systému. Žalovaný ďalej uvádza, že v prílohe metodického pokynu č. 29/2010 Ministerstva dopravy, výstavby aregionálneho rozvoja SR je uvedený zoznam homologizačných komponentov retrofitného systému LPG. Žalovaný uvádza, že preklad homologizačnej správy nie je potrebný či už pre technika montáže plynových zariadení, ani pre prvostupňový správny orgán a ani pre druhostupňový správny orgán, nakoľko uvedené vzory 1A, 2A, 3A a iné, ktoré sú súčasťou metodických pokynov a prekladov predpisov Európskej hospodárskej komisie sú záväzné nielen pre Slovenskú republiku, ale pre všetky krajiny dohody. Žalovaný poukazuje na fakt, že krajský súd si od žalovaného nevyžiadal preklad prílohy 3A homologizačnej správy a ďalej žalovaný argumentuje § 34 ods. 6 správneho poriadku, že skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu netreba dokazovať. Žalovaný uvádza, že v správnom konaní nie je potrebné dokazovať právne predpisy, nakoľko i tu - podobne ako v súdnom konaní - platí zásada curia novit ius. Žalovaný na záver odvolania argumentuje čl. 1 ods. 2 Ústavy SR.
III.
9. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného dňa 15.03.2015, v ktorom žalobca uvádza, že v odvolaní žalovaného sa nenachádza žiaden konkrétny dôkaz o porušení zákona resp. platnej metodiky pre montáž plynových zariadení a nepredkladá žiaden konkrétny dôkaz o tom, v ktorom článku resp. bode metodického pokynu č. 5/2007 a metodického pokynu č. 29/2010 a na podporu svojho tvrdenia o tom, že montáž plynového zariadenia vykonal žalobca v súlade s právnymi predpismi uvádza nasledovné skutočnosti: majiteľ vozidla si vozidlo aj s dokumentáciou prevzal, na vozidle bol spracovaný základný technický opis - ZTO, majiteľ vozidla si osobne uplatnil žiadosť o schválenie prestavby jednotlivého vozidla montážou plynového zariadenia, vozidlo absolvovalo technické kontroly EK, STK s výsledkom vyhovel. Na záver vyjadrenia žalobca žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
IV.
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámené verejné vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk <., najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je vecne správny.
11. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).
12. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
13. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 89 ods. 1 zákona č. 725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon č. 725/2004 Z.z.“) oprávnená osoba montáže plynových zariadení je povinná a) zabezpečiť montáž plynového zariadenia v rozsahu udeleného oprávnenia na príslušný druh plynového zariadenia prostredníctvom fyzických osôb, ktoré sú držiteľmi platného osvedčenia o odbornej spôsobilosti na montáž plynového zariadenia podľa druhu plynného paliva (ďalej len „svedčenie technika montáže plynových zariadení“), b) zabezpečiť, aby technologické vybavenie a usporiadanie pracoviska montáže plynových zariadení zodpovedalo udelenému oprávneniu podľa § 88, c) zabezpečiť používanie meradiel a prístrojov, ktorých vhodnosť bola schválená ministerstvom a ktoréboli platne overené podľa osobitného predpisu 25) alebo kalibrované, ak overeniu alebo kalibrovaniu podliehajú, d) zabezpečiť, aby plynové zariadenia boli montované len na pracovisku uvedenom v oprávnení, e) zabezpečiť, aby do vozidla bolo namontované len také plynové zariadenie, ktoré bolo typovo schválené alebo typovo schválené ES, alebo má správu o homologizácii typu, a to len so súhlasom výrobcu typu vozidla alebo zástupcu výrobcu typu vozidla; súhlas výrobcu typu vozidla alebo zástupcu typu vozidla sa nevyžaduje na montáž plynového zariadenia, ktoré má udelenú správu o homologizácii typu podľa podmienok ustanovených osobitným predpisom 4) (pre retrofitné systémy), f) zabezpečiť, aby montáže plynových zariadení boli vykonávané v súlade s týmto zákonom, so všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona a podľa metodík schválených a vydaných ministerstvom, g) spravovať údaje o výsledku montáže plynových zariadení v informačnom systéme montáže plynových zariadení a tieto poskytovať oprávneným osobám v rozsahu ustanovenom všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona, h) používať informačný systém montáže plynových zariadení s programovým vybavením schváleným ministerstvom, i) bezodkladne, najneskôr do piatich pracovných dní od vzniku zmeny, písomne oznámiť okresnému úradu zmenu podmienok, údajov a dokladov uvedených v § 88 ods. 1 písm. a) až i) a § 91 ods. 2 písm. a) a b), j) zabezpečiť evidenciu a inventarizáciu tlačív protokolov o montáži plynového zariadenia a pečiatok v informačnom systéme, znehodnotené odovzdať na škartáciu poverenej technickej službe montáže plynových zariadení, v prípade ich zničenia, poškodenia, straty alebo odcudzenia postupovať spôsobom ustanoveným vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na vykonanie tohto zákona, k) ku dňu začatia činnosti označiť pracovisko montáže plynových zariadení spôsobom ustanoveným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na vykonanie tohto zákona, l) podrobiť sa na základe rozhodnutia príslušného okresného úradu novému overeniu plnenia podmienok na udelenie oprávnenia v prípadoch podľa § 90 ods. 5.
15.Podľa § 90 ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z., okresný úrad zruší oprávnenie na montáž plynových zariadení, ak oprávnená osoba plynových zariadení a) písomne požiada o zrušenie oprávnenia, b) v čase platnosti oprávnenia nespĺňa podmienky uvedené v § 88 ods. 1 písm. a/, b/, c/, e/ až i/, c) porušuje povinnosti uvedené v § 89 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, g/, h/, j/, k/ a l/, § 89 ods. 2 alebo porušuje podmienky určené v rozhodnutí o udelení oprávnenia na montáž plynových zariadení, d) preukázateľne umožnila neoprávnené použitie tlačiva Protokol o montáži plynového zariadenia, e) získala oprávnenie na základe vedome nepravdivých údajov uvedených v žiadosti podľa § 88.
16. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
17. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
18. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
19. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku, na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
20. Podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku, dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky,listiny a ohliadka.
21. Podľa § 36 správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať.
22. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
23. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OOP2-2014/00346/GUZ zo dňa 09.05.2014 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Okresný úrad Michalovce, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. D/2014/00055-05 zo dňa 31.01.2014, ktorým bolo žalobcovi zrušené oprávnenie na montáž plynových zariadení podľa § 90 ods. 3 písm. c/ zákona č. 725/2004 Z.z. z dôvodu porušenia povinností ustanovených v § 89 ods. 1 písm. e/ zákona č. 725/2004 Z.z.
24. Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožňujúc sa s odôvodnením napadnutého rozhodnutia krajského súdu, na zdôraznenie jeho správnosti považuje za vhodné doplniť skutočnosti ohľadom účelu správneho súdnictva a zásady iura novit curia.
25. Najvyšší súd SR predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov nielen pri zisťovaní skutkového stavu, ale ani pri posudzovaní procesno-právnych predpisov, ale len preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou príslušné hmotno-právne a procesnoprávne predpisy rešpektovali. Správny súd je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení krajského súdu bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovenia náležitosti odôvodní, niet dôvodu, aby sa odvolací súd zaoberal námietkami, ktoré sú len vysvetleniami doterajších postupov správneho orgánu v správnom konaní. Správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého rozhodnutia alebo postupu orgánu verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta O.s.p.). Preto v správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t.j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§ 250i ods. 1 veta druhá O.s.p.). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t.j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.
26. Z vyššie uvedeného vyplýva, že krajský súd nebol povinný vyzvať žalovaného, aby predložil preklad prílohy 3A homologizačnej správy, nakoľko povinnosť zistiť spoľahlivo stav veci, zadovážiť si všetky potrebné podklady a dôkazy pre rozhodnutie v správnom konaní patrí jednoznačne orgánom verejnej správy, pričom však treba povedať, že jednotlivé vykonané dôkazy musia spolu dávať odpoveď na to, prečo žalovaný resp. prvostupňový správny orgán rozhodol tak, ako uvádza vo výroku svojho rozhodnutia. Okrem toho, však z odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu musí byť zrejmé akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a prečo dospel k určitému rozhodnutiu.
27. Krajský súd v súdnom konaní zistil, že príloha 3A homologizačnej správy nie je v jazykuslovenskom. Najvyšší súd sa stotožňuje s tvrdeniami krajského súdu, že nie je možné zistiť akými úvahami bol vedený žalovaný resp. prvostupňový správny orgán pri vydávaní predmetných rozhodnutí, pretože jazyková bariéra bráni zistiť súdu, či správne orgány logicky mohli alebo nemohli vyvodiť záver uvedený v predmetných rozhodnutiach. Najvyšší súd podčiarkuje, že pre správny súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd pripúšťa, že keby žalovaný alebo prvostupňový správny orgán v správnom konaní predložili preklad prílohy 3A homologizačnej správy, jazyková bariéra by sa odstránila, avšak na samotné zistenie akými úvahami boli správne organy vedené by samotný preklad nepostačoval, pretože správne orgány by museli uviesť, ktoré komponenty prílohy 3A homologizačnej správy sa nezhodujú s vystaveným protokolom o montáži plynového zariadenia LPG retrofitný systém SKA 002 214. Najvyšší súd ďalej uvádza, že rozhodovanie správneho orgánu sa považuje za nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť, alebo pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť, pretože nepostačuje, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, ale rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa im ním ukladá nejaká povinnosť resp. zrušuje určité oprávnenie. 28. Najvyšší súd ohľadom námietky žalovaného, že pre súdy platí zásada iura novit curia, podotýka, že uvedenú zásadu netreba chápať absolútne. Najvyšší súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR - 2 Tost 8/2008 zo dňa 05.08.2008, v zmysle ktorého obsah zásady iura novi curia možno vyložiť tak, že súdom sú známe právne normy uverejnené v zbierke zákonov. Argumentum a contrario možno vyvodiť záver, že tie podzákonné právne predpisy, ktoré nie sú uverejnené v zbierke zákonov, nie sú súdu známe. Vzhľadom na to, že žalovaný a aj žalobca uvádzajú metodické pokyny Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (č. 29/2010, č. 5/2007) musí Najvyšší súd SR skonštatovať, že uvedené metodické pokyny mu nie sú známe a teda pre súdy v daných prípadoch neplatí zásada iura novit curia. Preto možno námietku žalovaného ohľadom zásady iura novit curia považovať za neopodstatnenú.
29. Z vyššie uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalovaného nevyhovel a rozsudok Krajského súdu v Košiciach, s ktorým sa stotožnil v celom rozsahu, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
30. O trovách konania rozhodol najvyšší súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, že ich náhradu žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech nepriznal.
31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.