ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a zo sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci žalobcu: MVDr. X. I., XXX XX Y. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Marián Jusko, so sídlom Račí Potok 3, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Drieňová 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SVS-OP-2011/009425/TKP zo dňa 02. mája 2011, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/145/2011-43 zo dňa 24. mája 2013 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/145/2011-61 zo dňa 24. júla 2013, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/145/2011-43 zo dňa 24. mája 2013 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 4S/145/2011-61 zo dňa 24. júla 2013 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. SVS-OP-2011/009425/TKP zo dňa 2. mája 2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 66,- € a trov právneho zastúpenia v sume 797,96 € na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Mariána Juska, Košice, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odôvodnenie
I.
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného a nepriznal účastníkom náhradu trov konania.
Krajský súd rozsudok zdôvodnil tým, že dňa 24.06.2010 požiadal žalobca písomne obec Ruskov o povolenie výkopových prác na verejnom priestranstve k napojeniu sa na verejnú kanalizáciu. Listom zo dňa 24.06.2010 obec Ruskov vydala k žiadosti súhlasné stanovisko a zároveň žalobcu upozornila na prípadné podzemné vedenia (vodovod, plynovod a telekomunikačné siete). Z obsahu spisu nevyplýva, žeby žalobca požiadal o vytýčenie vedenia telekomunikačných, vodovodných a plynových sietí. Z pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že vo veci prečinu poškodzovania a ohrozovania prevádzky všeobecne prospešného zariadenia podľa § 288 Trestného zákona, začalo na základe uznesenia č. ČVS:ORP-789/BO-KS-2010 zo dňa 28.06.2010 trestné stíhanie. V rámci trestného konania bol vypočutý žalobca a pracovník telekomunikačnej spoločnosti, bola urobená ohliadka miesta činu a fotodokumentácia. Uznesením zo dňa 16.09.2010 bolo Okresným riaditeľstvom policajného zboru Košice - okolie vyhovené sťažnosti žalobcu proti uzneseniu o vznesení obvinenia tak, že toto uznesenie bolo zrušené. Vec bola následne postúpená Obvodného úradu Košice - okolie na konanie o priestupku. Dňa 02.12.2010 bolo uskutočnené verejné prejednanie priestupku za účasti žalobcu a jeho právneho zástupcu. V ten istý deň prvostupňový orgán uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti verejnému priadku podľa § 47 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20,- € ako i povinnosť nahradiť trovy konania. S náhradou škody vo výške 856,22 € a ušlý zisk vo výške 209,30 € odkázal prvostupňový orgán Slovak Telecom a.s. na občianskoprávne konanie. Bolo konštatované, že žalobca svojim konaním nedodržal ustanovenie § 66 a § 67 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách.
Vymedzenie inštitútu skutkovej podstaty priestupku vychádza z poznatkov náuky trestného práva. Zákon o priestupkoch stanovuje pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku štyri základné znaky: objekt, objektívnu stránku, subjekt, subjektívnu stránku. Zavinenie je obligatórnym znakom subjektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku. Pre vyvodenie zodpovednosti za priestupok je nevyhnutné, aby bolo dostatočne preukázané, že priestupca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. V každej priestupkovej veci treba preukázať zavinenie priestupku a za tým účelom vykonať všetky dostupné dôkazy. V danom prípade dospel krajský súd k právnemu záveru, že je nepochybné, že žalobca pri realizovaní zemných prác poškodil - pretrhol verejnoprospešné zariadenie a to podzemný 800 žilový telekomunikačný kábel typu TCEPKPFLE200XN0,4, pričom došlo k ohrozeniu prevádzky všeobecne prospešného zariadenia a to telekomunikačnej siete obce Ruskov. Krajský súd považoval tvrdenia žalobcu o tom, že predmetný kábel nebol označený a uložený v súlade s STN za irelevantné. Bez ohľadu na to, že pri uskutočňovaní predmetných výkopových prác nemal zo zákona žalobca povinnosť žiadať príslušnú organizáciu o vytýčenie trasy kábla, bolo v jeho záujme, aby v snahe predísť prípadnému zásahu do verejnoprospešnej siete tak urobil.
Právne odôvodnil krajský súd svoj rozsudok § 2 ods. 1, § 3, § 4 ods. 1, § 47 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, § 4 ods. 2, § 66 ods. 1 a 2, § 67 ods. 1 až 3 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“).
Výrok o trovách konania odôvodnil krajský súd § 250k ods.1 O.s.p..
II.
Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiada, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“, aj „odvolací súd“, aj „najvyšší súd“) zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca má za to, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Nikdy nebola sporná skutočnosť, že žalobca preťal kábel osobne. Nie je však pravdou, ako uvádza rozsudok krajského súdu, že žalobca nespochybnil naplnenie skutkovej podstaty podľa § 47 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch. Podľa úvahy súdu nedodržanie noriem pri kladení siete telekomunikačnou spoločnosťou nemôže zbaviť žalobcu zodpovednosti za poškodenie. Súd dáva žalobcovi povinnosť za to, čo mu zákon neukladá. Podľa názoru žalobcu neobstojí tvrdenie krajského súdu, že je irelevantná skutočnosť, že kábel nebol uložený a označený podľa príslušných noriem. Kábel nebol chránený ani len chráničkou, ktorá je vyrobená z plechu. Ak má krajský súd za to, že mal žalobca požiadať o vytýčenie trasy uloženia kábla, i v takom prípade by bol zodpovedný za jeho preseknutie, pretože tento nebol uložený podľa STN. Vedie to k absurdnej situácii, pretože telekomunikačná spoločnosť môže kábeluložiť v akejkoľvek hĺbke, v každom prípade bude ten, kto náhodne kábel presekne zodpovedný i napriek tomu, že právne predpisy neboli dodržané. Poukazuje na § 39 ods. 1 písm. b/ zákona č. 610/2003 Z.z. Žalobca bol ukrátený na svojich právach, pretože žalovaný absolútne nezaujal žiadne stanovisko k ním predloženej argumentácii. Ak by si vlastník splnil svoje povinnosti, k takejto situácii nemuselo prísť.
III.
Žalovaný sa vyjadril k odvolaniu žalobcu a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že má za to, že žalobca neurobil všetky opatrenia primerané konkrétnej situácii, aby zabránil vzniku škodlivého následku svojho konania. Žalobca bol obcou upozornený na prípadné podzemné vedenia. K tvrdeniam žalobcu o nesprávnom uložení kábla žalovaný uviedol, že predmetom tohto konania nebolo porušenie povinností spoločnosťou prevádzkujúcou telekomunikačné siete. Na naplnenie subjektívnej stránky priestupku stačí zavinenie z nedbanlivosti. V ostatnom zopakoval žalovaný dôvody z rozsudku krajského súdu.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 211 a nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Preto rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a d/ O.s.p. a § 250ja ods. 3 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.
Predmetom tohto konania bolo rozhodnutie žalovaného č. SVS-OP-2011/009425/TKP zo dňa 02.05.2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Košice - okolie, č. B/2010/04831 zo dňa 02.12.2010, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti verejnému poriadku podľa § 47 ods. 1 písm. g/ zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustil tým, že pri výkopových prácach pri výstavbe prípojky kanalizácie do rodinného domu ručným náradím pretrhol podzemný telekomunikačný kábel.
Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa § 3 zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.
Podľa § 47 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupku, priestupku sa dopustí ten, kto poškodí alebo neoprávnene zaberie verejné priestranstvo, verejne prístupný objekt alebo verejnoprospešné zariadenie.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 610/2003 Z.z.“)
Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z., každý je povinný počínať si tak, aby svojou činnosťounepoškodzoval vedenia a nerušil prevádzku sietí, služieb alebo sietí a služieb a neoprávnene nezasahoval do siete a do poskytovania služieb, inak zodpovedá za škodu, ktorú tým podniku spôsobil.
Podľa § 55 ods. 2 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), ohlásenie stavebnému úradu postačí pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie.
Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu drobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a/, pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia.
Podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona, stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres, a ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm. a/ k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Stavebník môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce do dvoch rokov odo dňa jeho doručenia stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Ohlásenú reklamnú stavbu, na ktorej najväčšia informačná plocha je menšia ako 3 m2, môže stavebník začať uskutočňovať len do jedného roka odo dňa doručenia oznámenia stavebného úradu stavebníkovi, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu. Z vyšetrovacieho spisu mal najvyšší súd preukázané, že uznesením Okresnej prokuratúry Košice - okolie, ČVS:ORP-789/BO-KS-2010 zo dňa 16.09.2010 prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice - okolie zrušila uznesenie príslušníka PZ v Bohdanovciach, ktorým bolo vznesené obvinenie žalobcovi. V odôvodnení uviedla, že vzhľadom k tomu, že v danom prípade nie je dostatočne preukázané či nedošlo k poškodeniu kábla jeho nesprávnym uložením do zeme zo strany vlastníka, pretože tam chýbali samotné výstražné a ochranné prvky samotného kábla, ktoré tam podľa normy STN 736005 mali byť. Z vyšetrovacieho spisu mal ďalej najvyšší súd preukázané, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ Košice
- okolie, odbor poriadkovej polície zo dňa 29.09.2010 bola vec postúpená Obvodnému úradu Košice - okolie na prejednanie priestupku, lebo výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o prečin.
Z vyšetrovacieho spisu mal ďalej najvyšší súd preukázané, že žalobca podaním zo dňa 24.06.2010 požiadal Obec Ruskov o povolenie výkopových prác na kanalizačnú prípojku.
Obec Ruskov - starosta obce mu na túto žiadosť v ten istý deň dala súhlasné stanovisko k výkopovým prácam na pripojenie na kanalizáciu rodinného domu. Zároveň ho upozornila na prípadné podzemné vedenia (vodovod, plynovod a telekomunikačné siete).
Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k nasledovným právnym záverom: 1. Nesprávne právne posúdenie zo strany žalovaného (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.) Je pravdou a uvádza to správne aj krajský súd vo svojom rozsudku, že na naplnenie skutkovej podstaty priestupku musia byť splnené 4 znaky: objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka. V tomto prípade nebolo podľa najvyššieho súdu dôsledne preukázané naplnenie subjektívnej stránky priestupku a to zavinenie žalobcu. Zodpovednosť za priestupok je založená na subjektívnej zodpovednosti, t.j. musí byť žalobcovi preukázané zavinenie (v tomto prípade postačí zavinenie z nedbanlivosti). Žalobca požiadal obec o súhlas s napojením na verejnú kanalizáciu. Podľa vyššie citovaných ustanovení stavebného zákona (§ 55 ods. 2 písm. b/) je napojenie na kanalizáciu drobnou stavbou, na ktorú postačuje ohlásenie stavebnému úradu - obci. Z pripojeného vyšetrovacieho a administratívneho spisu je zrejmé, že obec nepostupovala v súlade so stavebným zákonom, keďže udelila súhlas žalobcovi bez toho, aby ho vyzvalana odstránenie vád žiadosti. Bolo povinnosťou obce vyzvať žalobcu na odstránenie vád a nedať súhlas žalobcovi bez toho, aby žalobca nepredložil k žiadosti situačný nákres a súhlasy dotknutých subjektov (§ 57 ods. 2 stavebného zákona). Púhe neurčité upozornenie zo strany obce žalobcovi na možné podzemné vedenia neobstojí. 2. Nedostatočné zistenie skutkového stavu a nedostatočné dokazovanie (§ 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Žalobca od začiatku tvrdil, tak pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj pred správnym orgánom a súdom, že kábel nebol uložený do zeme v súlade s platnou STN, nebol uložený v predpísanej hĺbke, miesto nebolo vyznačené výstražnou fóliou, chýbal kryt kábla a pieskové úložisko. Žalovaný, ani krajský súd nebrali tieto jeho argumenty do úvahy, pretože sú podľa nich irelevantné. S týmto názorom najvyšší súd nesúhlasí, práve naopak, tieto argumenty žalobcu sú relevantné pre posúdenie subjektívnej stránky zavinenia a sú podstatnými skutočnosťami pre možné vyvinenie sa (exkulpáciu) žalobcu. Ako správne uviedol krajský súd v rozsudku, vymedzenie skutkovej podstaty priestupku vychádza z podkladov trestného práva. Jediným argumentom žalovaného pre uznanie žalobcu za vinného z priestupku sú ustanovenia § 66 a § 67 zákona č. 610/2003 Z.z.. Tieto ustanovenia však obsahujú len všeobecnú povinnosť nepoškodzovať vedenia a nerušiť prevádzku sietí. V tomto prípade však bol žalobca uznaný za vinného z priestupku podľa § 47 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch, pričom musí byť jednoznačne preukázané zavinenie. Nepostačuje podľa názoru najvyššieho súdu vykonanie dôkazu iba výsluchom žalobcu a zástupcu spoločnosti Telekom, a.s., pričom ako vyplýva zo zápisnice o výsluchu, tento zástupca spoločnosti Telekom, a.s. sa vlastne nevedel vyjadriť, či bol kábel uložený v súlade s STN a v správnej hĺbke. 3. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. (§ 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p.). Najvyšší súd dospel k záverom, že napadnuté rozhodnutie je aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože žalovaný sa nevysporiadal v odôvodnení s námietkami žalobcu ohľadom jeho tvrdení, že kábel nebol uložený v súlade so zákonom. Taktiež absentuje v odôvodnení skutočnosť, že obec nepostupovala v súlade so stavebným zákonom a následky z toho vyplývajúce.
Podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/ a d/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav je nedostatočne zistený a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
Podľa § 250ja ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie je v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za potrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. Ustanovenia § 214 ods. 1, 4 a 5 sa v konaní podľa tejto časti nepoužijú.
Podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. ak odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach žaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa žalobu zamietol, môže rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného dokazovaním zistiť, či došlo k poškodeniu kábla jeho nesprávnym uložením do zeme zo strany spoločnosti Telekom, a.s., pretože tam chýbali výstražné a ochranné prvky, ktoré tam podľa normy STN 736005 mali byť.
Podľa § 250j ods. 7 O.s.p. sú správne orgány viazané právnym názorom súdu.
Vzhľadom na uvedené, senát najvyššieho súdu rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. l, 2 O.s.p. a § 246c ods. l veta prvá O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplatených súdnych poplatkov 2x 33,- € a z trov právneho zastúpenia zaštyri úkony právnej služby (prevzatie a príprava, podanie žaloby, pojednávanie, podanie odvolania, (2x 123,50 € a 2x 130,16 €) podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z.z.“). Ďalej si advokát žalobcu uplatnil režijný paušál 2x 7,41 € + 2x 7,81 € a náhradu za stratu času cesta Košice - Bratislava - Košice na pojednávanie (20 polhodín, 20x 13,01 €). Teda odmena advokáta bola celkovo priznaná vo výške 797,96 €.
Žalobcovi bola priznaná aj náhrada trov konania za zaplatené súdne poplatky vo výške 66,- €, konkrétne 33,- € za žalobu a 33,- € za podané odvolanie.
Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.