5Sžo/64/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Q. C., bytom K., právne zastúpený: Bardač, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Búdková 4, Bratislava, proti odporkyni: Obec Lubina, so sídlom Lubina 56, IČO: 00 311 731, právne zastúpená: JUDr. Zuzana Ondrejovičová, advokátka so sídlom Vinohradnícka 35, Nové Mesto nad Váhom, v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č.k. 13S/169/2014-50 zo dňa 27. apríla 2016, v časti výroku o náhrade trov konania, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa o d m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) uznesením č.k. 13S/169/2014-50 zo dňa 27.4.2016 podľa § 250d ods. 3 O.s.p. konanie o návrhu navrhovateľa na ochranu pred nezákonným zásahom odporkyne zastavil. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250v ods. 5 O.s.p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

2. V prejednávanej veci sa navrhovateľ postupom podľa § 250v O.s.p. domáhal ochrany pred nezákonným zásahom odporkyne, ku ktorému zásahu malo dôjsť tak, že odporkyňa dala dňa 26.07.2013 prostredníctvom spoločnosti Autocentrum Figura s.r.o. odtiahnuť osobné motorové vozidlo FORD ESCORT, e.č. H. vo vlastníctve navrhovateľa. Keďže na pojednávaní dňa 27.04.2016 navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu svoj návrh v celom rozsahu vzal späť, krajský súd konanie o predmetnom návrhu zastavil. V súvislosti s dôvodom zastavenia konania krajský súd poukázal aj na oznámenie Okresného dopravného inšpektorátu, skupiny výkonu služby, Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18.10.2013, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ sa o zásahu dozvedel najneskôr v tento deň. Krajský súd ďalej uviedol, že navrhovateľ podal návrh takmer po deviatich mesiacoch odo dňa, keď sa o zásahu dozvedel, z čoho vyvodil záver, že návrh nebol podaný v lehote tak ako to vyžaduje ustanovenie § 250v ods. 3 veta druhá O.s.p. Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil tým, žepodaný návrh nebol dôvodný, nakoľko bol podaný oneskorene a odporkyňa je správnym orgánom, ktorému náhrada trov konania s poukazom na § 250v ods. 5 O.s.p. nepatrí.

3. Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov konania podal navrhovateľ prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu včas odvolanie. Navrhovateľ poukázal na to, že dôvodom späťvzatia návrhu na pojednávaní dňa 27.4.2016 bola skutočnosť, že odporkyňa sa rozhodla vyhovieť návrhu a vydať motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom nezákonného zásahu. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa zavinila zastavenie konania, krajský súd mal aplikovať § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. a nie § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p. Napadnuté uznesenie je preto vo výroku o trovách konania vecne nesprávne a preto žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania v sume 700,66 € a náhradu trov odvolacieho konania v sume 96,10 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

4. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že na podanie návrhu neboli splnené procesné podmienky, keďže návrh bol podaný oneskorene. Navrhovateľovi náhrada trov prvostupňového ako aj odvolacieho konania neprináleží a preto žiadala, aby odvolací súd uznesenie krajského súdu v napadnutej časti potvrdil.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého výroku uznesenia skúmal, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť. 6. Podľa § 491 ods. 1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

8. Podľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

9. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti (§ 246c ods. 1 veta druhá O.s.p.).

10. Podľa § 250v ods. 5 O.s.p. navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.

11. Podľa § 250v ods. 8 O.s.p. na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

12. Podľa § 250v ods. 7 O.s.p. proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

13. V súvislosti s otázkou prípustnosti odvolania proti výroku o náhrade trov v konaní o ochrane pred nezákonným zásahom je potrebné uviesť, že zákonodarca v ustanovení § 250v O.s.p. toto konanie upravil ako konanie jednoinštančné bez možnosti napadnúť rozhodnutie súdu opravným prostriedkom. Odvolací súd zastáva názor, že neprípustnosť podania odvolania proti rozhodnutiu vydanému podľa § 250v O.s.p. sa vzťahuje nielen na rozhodnutie vo veci samej, ale aj na výrok o náhrade trov konania. Prípustnosť odvolania proti výroku o trovách konania nevyplýva ani z ustanovení prvej a druhej hlavy piatej časti O.s.p., kde ak nie je prípustný opravný prostriedok proti výroku vo veci samej, tak nie je prípustný ani proti výroku o trovách konania. 14. Odvolací súd zároveň poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý k tejto problematike vyslovil právny názor vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3Sžf/42/2010, keď uviedol, že: „Konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je konaním jednoinštančným, a teda opravný prostriedok, proti rozhodnutiu súdu podľa piatej hlavy, piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je prípustný“. K rovnakému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskejrepubliky aj v rozhodnutí sp.zn. 6Sžz/4/2011, v ktorom skonštatoval, že: „Rozhodnutie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy je v ustanovení § 250v O.s.p. upravené ako celok a je konaním jednoinštančným, keďže ustanovenie § 250v ods. 7 O.s.p. prípustnosť opravného prostriedku v konaní proti nezákonnému zásahu orgánu verejnej správy celkom vylučuje“. Krajský súd nesprávne poučil účastníkov konania o prípustnosti odvolania proti výroku o trovách konania, pričom ani nesprávne poučenie súdu o možnosti podať opravný prostriedok nezakladá prípustnosť opravného prostriedku tam, kde podľa O.s.p. prípustný nie je.

15. Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

16. Vzhľadom na uvedené dôvody Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľa podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250v ods. 8 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s analogickou aplikáciou ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a účastníkom trovy odvolacieho konania nepriznal, keďže účinky odmietnutia odvolania sú obdobné účinkom zastavenia konania. Zároveň vychádzal aj zo znenia § 250v ods. 5 O.s.p., podľa ktorého má právo na náhradu trov konania len navrhovateľ a to za predpokladu, že súd návrhu vyhovel, čo však v tomto prípade nebolo splnené, pretože konanie o návrhu odvolateľa bolo krajským súdom zastavené a odvolanie bolo odvolacím súdom odmietnuté.

18. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.