5Sžo/62/2016

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej PhD. a členom senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci navrhovateľa G. Z., bytom, F., proti odporcovi Mestskému úradu Rožňava, Šafárikova 29, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom, so sídlom Rožňava, Šafárikova 8, za účasti L. M., bytom E., v konaní o preskúmanie rozhodnutia odporcu č. 5109/2014/49983-MAJ, konajúc o odvolaní navrhovateľa voči rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Sp/54/2014-64 zo 14. júna 2016, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Sp/54/2014-64 zo 14. júna 2016 vo veci samej p o t v r d z u j e.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok v Košiciach č.k. 2Sp/54/2014-64 zo 14. júna 2016 v časti výroku o náhrade trov konania m e n í tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 2Sp/54/2014-64 zo 14. júna 2016 rozhodnutie odporcu č. 5109/2014/4459983-MAJ z 30. septembra 2014 potvrdil ako vydané v súlade so zákonom podľa § 250q ods. 3 OSP. Odporcovi priznal právo na náhradu trov konania v sume 486,85 € a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť na účet F. č. účtu SKXX XXXX XXX XXXX XXXX XXXX (BBAN: XXXXXXXX/XXXX) vedený v peňažnom ústave P., súdny poplatok 35,- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že Krajský súd v Košiciach v konaní podľa § 250l a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s administratívnym spisom a zistil, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.

3. Z obsahu spisu vyplýva, že na Mestský úrad v Rožňave napadla opakovaná sťažnosť, ktorú podal L. M. a jej obsahom bolo to, že jeho sused G. Z. v záhrade od jeho plotu asi 1,5 metra chová veľa včiel. Keďže je alergický na včelu medonosnú do takej miery, že je ohrozený jeho život, žiada opätovne vec prešetriť. L. M. dodatočne predložil lekársku správu z ambulancie klinickej imunológie a alergológie z 12. augusta 2014, z ktorej vyplýva, že vyšetrením je potvrdená výrazná pozitivita testov na alergén včely medonosnej. Na základe tohto dôkazu odporca vydal rozhodnutie z 10. septembra 2014 č. 5109/2014/47300-MAJ o obnove konania, podľa § 62 ods.1 písm. a/ správneho poriadku, ktorým povolil konanie vo veci ohľadne zabezpečenia predbežnej právnej ochrany týkajúcej sa narušovania dobrých susedských vzťahov - obťažovania suseda chovom včiel ukončenej právoplatným rozhodnutím Mesta Rožňava zo 16. júna 2014, č. 2374/2014/6226-MAJ. Odporca napadnutým rozhodnutím podľa § 5 a § 64 Občianskeho zákonníka zrušil rozhodnutie Mesta Rožňava zo 16. júna 2014, č.j. 2374/2014/62226-MAJ, ktorým bol zamietnutý návrh L. M. na zabezpečenie predbežnej právnej ochrany podľa § 5 Občianskeho zákonníka proti G. Z., týkajúcej sa narušovania dobrých susedských vzťahov - obťažovania suseda chovom včiel. Navrhovateľovi uložil povinnosť umiestniť svoje úle so včelami tak, aby sa nachádzali vo vzdialenosti najmenej 15 metrov od parcely registra „C“ č. 1930/4 v katastrálnom území E., a to do 40 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. 5. Odporcovi bol 12. septembra 2014 doručený lekársky nález MUDr. K. Y., podľa ktorého manželka L. M. je precitlivelá na uštipnutie včelou a pri poštípaní hmyzom sa u nej vyskytuje edém a dýchavica. Na ústnom pojednávaní nedošlo medzi navrhovateľom a odporcom k dohode, pritom navrhovateľ L. M. trval na svojom podaní a odporca G. Z. uviedol, že mu navrhovateľ zabral časť pozemku, nevie predať dom, lebo zabral meter pozemku a posunul oplotenie. S návrhom správneho orgánu, aby G. Z. do 30. apríla 2015 dal včely zo svojho dvora preč, súhlasil, ale po skončení pojednávania odmietol podpísať zápisnicu, preto uzavretie zmieru nebolo možné.

6. Správny orgán poukázaním na ustanovenia § 3 ods. 1, 5, § 127 Občianskeho zákonníka konštatoval, že hranice medzi dovoleným a nedovoleným správaním vlastníka treba v jednotlivom prípade určovať nielen so zreteľom na jeho konkrétne správanie v určitom čase a na určitom mieste, ale aj so zreteľom na všeobecné objektívne kritériá či pomery. Poskytnutie právnej ochrany podľa § 127 Občianskeho zákonníka zrejme neprichádza do úvahy vtedy, keď vlastník bežným spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo, a pritom svojim správaním neprekračuje rámec obvyklého užívania nehnuteľnosti.

7. Správny orgán pri hodnotení dôkazov dospel k záveru, že k obťažovaniu suseda (navrhovateľa) chovom včiel nad mieru primeranú pomerom nedochádza, ale vzhľadom na alergiu navrhovateľa a jeho manželky na uštipnutie včelou a v záujme zachovania dobrých susedských vzťahov uložil odporcovi povinnosť umiestniť úle tak, aby sa nachádzali čo najďalej od pozemku navrhovateľa. Napokon konštatoval, že v konaní nebolo preukázané, že by odporca rozsahom svojho chovu (11 úľov) v daných pomeroch (individuálna bytová výstavba v okresnom meste) prekračoval rámec obvyklého užívania svojej nehnuteľnosti, alebo vážne ohrozoval výkon vlastníckeho práva navrhovateľa.

8. V zákonnej lehote podal navrhovateľ opravný prostriedok, ktorému správny orgán nevyhovel a vec postúpil na rozhodnutie súdu. Navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, že ak sa majú včely premiestniť na iné miesto, musia sa premiestniť aspoň na 10 - 15 km. K tomu je potrebný dopravný prostriedok a určité financie, ktoré on nemá. Nedisponuje ani vhodným miestom. Miesto nachádzajúce sa na 15 metrov odtiaľ by bolo vhodné len pre budúce včelie roje, prípadne pre včelie úle. Včely sú podľa jeho názoru na dobrom mieste. Uviedol, že od začiatku nemá dobré vzťahy so susedom, pretože mu na jeho pozemok nanosil rôzne lístie a nespráva sa voči nemu slušne. 9. Na výzvu súdu, aby odstránil vady svojho podania, navrhovateľ reagoval ďalším podaním, v ktorom uvádzal rôzne skutočnosti, ktoré sa však netýkali toho, čo bolo predmetom rozhodovania správneho orgánu. Súd preto vychádzal z obsahu prvého podania.

10. Odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľovi neuložil povinnosť premiestniť úle so včelami o 15 metrov, ale povinnosť premiestniť ich tak, aby sa nachádzali vo vzdialenosti najmenej 15 metrov od parcely navrhovateľa. Ponechal teda na zváženie navrhovateľovi, či úle premiestni v rámci hraníc pozemku, na ktorom sa nachádzajú, alebo na úplne iný pozemok. Poskytnutú 30-dňovú lehotu napremiestnenie úľov preto považuje za dostatočnú na to, aby včely boli premiestnené so zásadami správneho chovu včiel. Ku skutočnostiam, ktoré nesúvisia s prejednávanou vecou, sa odporca nevyjadril.

11. Navrhovateľ sa na pojednávanie na Krajskom súde v Košiciach 14. júna 2016 nedostavil a svoju neúčasť neospravedlnil. Zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že zo strany navrhovateľa nedochádza k obťažovaniu nad mieru primeranú pomerom, ale vzhľadom na to, že účastníci konania predložili doklady o tom, že sú alergickí na včelie uštipnutie, bolo vyhovené návrhu tak, aby navrhovateľ preložil včas svoje včelstvo o 15 metrov od oplotenia svojho suseda. Rozhodnutie považuje odporca za správne a navrhol, aby ho súd potvrdil. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Účastník konania L. M. uviedol, že rozhodnutie odporcu považuje za správne a súhlasí s tým, aby navrhovateľ premiestnil svoje včelstvá ďalej od jeho oplotenia, pretože má silnú alergiu na uštipnutie včelou, a má obavu o svoj život. Naviac, má ischemickú chorobu srdca a v prípade nebezpečenstva nemôže rýchlo utekať, alebo sa skryť pred lietajúcou včelou. K veci uvádza, že navrhovateľ na susednom pozemku má už vyše 30 rokov rozostavaný dom, v ktorom nebýva a pri rozostavanom dome chová včely. Do domu chodí iba občas kvôli chovu tohto včelstva.

12. O trovách konania rozhodol súd tak, že v konaní úspešnému odporcovi súd priznal podľa výsledku sporu právo na náhradu trov konania v sume 486,85 €, ktoré pozostávajú z odmeny za 2 úkony právnej služby á 143,- €, 2 x režijný paušál 17,16 €, cestovné náklady z Rožňavy do Košíc a späť osobným motorovým vozidlom Mercedes-Benz ev.č. E., náhrada za stratu času 57,20 € a 20% DPH. Navrhovateľ je povinný zaplatiť trovy konania právnemu zástupcovi odporcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet č. IBAN SKXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, VS: XXXXXX. Odporca vzhľadom na to, že nebol úspešný v konaní, je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- € podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a výpisu z registra trestov (položka č. 10b Sadzobníka súdnych poplatkov).

II.

13. Proti rozsudku krajského súdu podal navrhovateľ odvolanie, ktorým namietal, že s predmetným rozsudkom nesúhlasí a najmä namietal výrok rozhodnutia o priznaní trov konania odporcovi. Zvyšnú časť odvolania možno vyhodnotiť, ako sumár skutočností, ktoré však nesúviseli s predmetným konaním.

III.

14. Odporca sa vyjadril, že rozhodnutie krajského súdu považuje v celom rozsahu za vecne správne a zákonné. K tvrdeniam navrhovateľa nesúvisiacim s napadnutým rozsudkom sa nemá podľa odporcu právny význam vyjadrovať. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že výrok rozhodnutia krajského súdu je vecne správny a preto navrhol odvolanie navrhovateľa zamietnuť ako nedôvodné a potvrdiť rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne.

IV.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa je v časti možné priznať úspech.

16. Podľa § 491 ods. 1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predodňom nadobudnutia jeho účinnosti.

17. Podľa § 492 ods. 2 SSP odvolacie konania podľa piatej časti OSP začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

18. Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

19. Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonšta-tovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

20. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občiansko- právnych vzťahov nesmie zo správneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

21. Podľa § 5 Občianskeho zákonníka, ak došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu, možno sa domáhať ochrany na obci. Obec môže predbežne zásah zakázať alebo uložiť, aby bol obnovený predošlý stav.

22. Podľa § 127 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník veci nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

23. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v plnom rozsahu stotožnil s odôvodnením krajského súdu a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva, že dôvodom predmetného rozhodnutia odporcu o umiestnení včelích úľov navrhovateľa tak, aby sa nachádzali najmenej 15m od parcely vo vlastníctve L. M. bolo zachovanie dobrých susedských vzťahov. Skutočnosť, že L. M. preukázal, že spolu s manželkou majú alergiu na uštipnutie včelou, ktorá je u nich životu ohrozujúca viedla odporcu k rozhodnutiu, aby včely boli umiestnené čo najďalej od pozemku L. M.. Podľa názoru odvolacieho súdu uložená povinnosť pre navrhovateľa neznamená neoprávnený zásah do jeho vlastníckeho práva a vzhľadom na oprávnený záujem sťažovateľa L. M. na ochranu jeho života a zdravia, ako aj zdravia jeho manželky, je rozhodnutie odporcu v súlade s ustanovením § 5 Občianskeho zákonníka.

24. Odvolací súd však nesúhlasí s výrokom krajského súdu v časti trov. Podľa § 250k ods. 1 OSP v konaní o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov náhradu trov konania možno priznať len úspešnému žalobcovi a nemožno priznať náhradu trov konania úspešnému žalovanému. Náhrada trov konania žalovaného v správnom súdnictve sa teda neviaže na jeho úspešnosť v konaní. Odporca navyše v tomto konaní nebol povinný byť právne zastúpený, zároveň treba uviesť, že odporca je väčším okresným mestom a je nie malou obcou, kde by bol predpoklad, že nedisponuje pracovníkmi s vysokoškolským právnickým vzdelaním, prípadne nemá zriadené právne oddelenie.

25. Náhrada trov konania v správnom súdnictve je teda primárne postavená na úspešnosti účastníkov konania, kedy neúspešný účastník konania hradí trovy úspešného účastníka konania. Odsek 1 § 250k Občianskeho súdneho poriadku priamo vylučuje čo aj len primerané použitie § 142 Občianskeho súdneho poriadku, hoci úspešnosť žalobcu v konaní sa posudzuje rovnako ako pri použití § 142, teda aj súd v správnom súdnictve posudzuje, či žalobca mal v konaní úspech celkom alebo sčasti, prípadne či sa vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd žalobcovi náhradu trov konania neprizná. Ustanovenie § 250k Občianskeho súdneho poriadku však vylučuje, aby súd priznal náhradu trov konania žalovanému (orgánu verejnej správy), bez ohľadu na to, či si ju žalovaný uplatní alebo nie. Výnimku z tohto všeobecného pravidla predstavuje § 250h ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, o ktoré však v predmetnej právnej veci nejde. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 13. júla 2011, sp. zn. 2 Sžo 240/2010) 26. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP vo veci samej potvrdil. V časti výroku o náhrade trov konania podľa § 220 OSP zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

27. O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP, keď neúspešnému navrhovateľovi ich náhradu nepriznal a odporcovi v tomto druhu konania náhrada trov konania neprináleží.

28. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.